Radosti z toho, keď medzi listami a konármi zrazu zaostríte na hríb či nebodaj celú „rodinu“ dubákov, sa vyrovná máločo. A vôbec nezáleží, či máte rokov šesťdesiat, alebo šesť. Naše lesy sú pre hubárov hotovým rajom, najviac sa vyskytujú na Kysuciach, Orave, Liptove a v oblasti Tatier.
Prechádzka po lese, šuchot lístia a praskajúce konáre pod nohami sú skvelým relaxom. A príroda nás často ešte obdarí plným košíkom chutných prísad do praženice či kulajdy.
Ideálne podmienky pre rast húb
Podľa známej slovenskej meteorologičky Miriam Jarošovej potrebujú vlhké počasie, hľadať však huby v lese bezprostredne po tom, ako spŕchlo, je sizyfovská robota. Je lepšie pár dní počkať. „Na to, aby huba vyrástla, musí mať určité vlhkostné a teplotné podmienky. Tým, že sa u nás otepľuje a vyššie teploty nastupujú už skôr na jar a trvajú dlhšie, hubárska sezóna sa celkom slušne predĺžila.“
Ideálne podmienky na rast majú hríby už od apríla a trvajú až do októbra. Najväčšiu radosť zo zberu pociťujú hubári s príchodom nového školského roka. „Hlavná rastová vlna húb, kedy za vhodných poveternostných podmienok nájdeme najväčší počet druhov, býva na prelome septembra a októbra, zvyčajne počas babieho leta,“ vysvetľuje mykológ Ján Červenka s tým, že čo sa týka zberu, väčšina húb rastie niekoľko dní (4 - 8), je lepšie preto počkať.
Len málo druhov vyrastie do 24 hodín. „Ak však rástli pred dažďom, budú rásť aj bezprostredne po daždi.“ Huby podľa jeho slov potrebujú vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa im najviac darí vo vlhkých oblastiach, u nás najmä na severe.
Kedy vstať a čo si so sebou nezabudnúť zobrať?
Hoci väčšina ľudí chodí zbierať v skorších hodinách, podľa Jána Červenku na tom vôbec nezáleží. Ranné vtáčatá majú akurát viac času na ich spracovanie. Môžu sa držať hesla - kto skôr príde, ten skôr melie. A doslovne - huby, napríklad bedle, sú totiž vynikajúce aj pomleté, možno ich pridávať ako chutnú prísadu do polievok či omáčok. Najlepší spoločník je košík, určite nebehajte po lese s igelitovým sáčkom.
Ktoré lesy sú vhodnejšie?
Podľa odborníkov sa nedá povedať, ktoré lesy sú vhodnejšie. Akurát na jar, kedy sú ihličnaté ešte príliš studené, sú lepšie listnaté. Na ihličnaté si treba počkať, kým rok pokročí a zahrejú sa. V každom biotope majú hríby iné nároky na prostredie a podnebie.
„Aj na suchých, stepných miestach nájdeme množstvo húb, ktoré by sme ťažko hľadali v chladnejších a vlhkých oblastiach. Najviac húb rastie v lesoch, keďže väčšina druhov vyhľadáva vlhkú mikroklímu, ktorú vedia stromy lepšie zadržať. Vôbec nezáleží na tom, či sú listnaté alebo ihličnaté.“
Ostrieľaní hubári majú svoje vychytené miesta, často ich však nechcú prezradiť. Igor, ktorý huby zbiera pravidelne, priznáva, že raz na to raz takmer doplatil. „Pred niekoľkými rokmi som v lese objavil miesto, kde rástlo množstvo bedlí. Keďže nebolo ďaleko od chodníka, skraja som ich vyzbieral s tým, že pre zvyšok prídem na druhý deň. Miesto som však tak dôkladne zamaskoval, že som potom sám nevedel, kde je. Hľadal som ho takmer hodinu,“ hovorí s úsmevom.
Okrem bedlí má „v merítku“ aj iné druhy. Na jar začína mladými trúdnikmi šupinatými, začiatkom leta zbiera obľúbené dubáky či modráky. „V lete zvyknú byť aj bedle a kozáky, sem-tam nejaký masliak, na jeseň sa pripoja podpňovky a pôvabnice. Ak je teplejšia zima, nosím hlivy ustricovité, inak počas roka hlivy bukové. Nešpecializujem sa na čas ani druh, zbieram iba to, čo poznám, keď to práve rastie.“ Na suchohríby chodí na jeseň na Záhorie.
Hovorí, že tento rok konečne ochutnal aj muchotrávku červenkastú, ktorá je výborná napríklad vyprážaná. „Bol som v lese s kamarátkou, ktorá ich zbiera. Sám ich však nezbieram, nechcem riskovať zámenu s muchotrávkou tigrovanou.“ Tá je jedovatá a už po pár hodinách pôsobí na centrálnu nervovú sústavu.
Pri príznakoch ako sú halucinácie, kŕče či postupná strata vedomia, treba čo najskôr vyvolať zvracanie, piť veľa vody a vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Pri niektorých druhoch sa otrava prejaví až do 30-tich hodín od konzumácie. Treba byť opatrný, medzi hubami existuje množstvo dvojníkov.
„Dôležité je poznať najmä smrteľne jedovaté druhy, medzi ktorými dominuje muchotrávka zelená (Amanita phalloides) či pavučinovec plyšový (Cortinarius orellanus). Mnohé druhy húb môžeme rozlíšiť len s pomocou mikroskopu, keďže voľným okom medzi nimi nenájdeme zreteľné rozdiely,“ hovorí mykológ s tým, že neexistuje žiadne univerzálne pravidlo na odlíšenie jedlých od nejedlých a jedovatých húb.
„Rozlišovacie znaky húb treba mať dokonale naštudované už pred vstupom do lesa. Na konzumáciu sú podľa neho vhodné všetky jedlé huby, hlavne tie, ktoré majú výraznú či výnimočnú chuť a arómu. Nemali by to byť prestarnuté huby, ktoré často bývajú aj ťažko stráviteľné.
Hubárčenie je pre mnohých relaxom. „Rád sa túlam po lesoch, v podstate si tam idem oddýchnuť a huby sú vlastne bonus. Nepotrebujem mať vždy plný košík, stačí pár kusov. Mám s lesom takú „dohodu“, vždy ho za tie huby trochu upracem. Niektorí ľudia si ho totiž často mýlia so smetiskom,“ hovorí Igor a my mu musíme dať za pravdu a zároveň nás aj trochu inšpiroval. Nabudúce, keď pôjdeme lesom, pribalíme si jednu tašku navyše.
Hubárčenie je obľúbenou aktivitou mnohých ľudí, najmä na Slovensku, kde máme lesy plné chutných húb. Pre niektorých je to relax, pre iných vášeň a pre ďalších spôsob, ako si zabezpečiť výborné suroviny do kuchyne.
Prečo huby zaradiť do jedálnička?
Hríby nie sú len lahôdkou pre gurmánov, ale aj skvelým zdrojom výživných látok, ktoré prospievajú nášmu zdraviu. Huby sú nízkokalorické, no bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty. Tu sú niektoré z hlavných zdravotných benefitov, na ktoré sa môžete tešiť, ak do svojho jedálnička zaradíte hríby:
- Vysoký obsah vitamínu D: Huby sú jedným z mála rastlinných zdrojov vitamínu D, ktorý podporuje zdravie kostí, imunitný systém a pomáha vstrebávať vápnik. Huby, najmä tie, ktoré sú vystavené slnečnému žiareniu alebo UV žiareniu, obsahujú vitamín D2 (ergokalciferol).
- Bohaté na antioxidanty: Hríby obsahujú antioxidanty, ktoré pomáhajú bojovať proti voľným radikálom v tele, znižujú zápaly a chránia bunky pred poškodením.
- Zdroj vlákniny: Huby, najmä sušené, obsahujú vlákninu, ktorá podporuje trávenie a zlepšuje črevnú mikroflóru.
- Nízkokalorické a bez tuku: Siahnite po hríboch, ak si chcete udržať alebo zlepšiť váhu.
Zdravotné benefity rôznych druhov húb
Rôzne druhy húb majú rôzne zdravotné benefity. Tu je prehľad niektorých z nich:
- Hríb dubový (Boletus edulis): Obsahuje silné antioxidanty a betaglukány, ktoré stimulujú imunitný systém. Je vhodný pre ľudí, ktorí sledujú svoju váhu, a podporuje zdravú črevnú mikroflóru.
- Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius): Je skvelým zdrojom vitamínu D a betakaroténu, ktorý je prospešný pre zdravie očí a pokožky. Pomáha znižovať zápaly v tele.
- Masliak obyčajný (Suillus luteus): Obsahuje vitamíny B1, B2 a B3, ktoré podporujú zdravie nervového systému a metabolizmus. Obsahuje draslík a fosfor, ktoré sú dôležité pre reguláciu krvného tlaku a zdravie kostí a zubov.
- Bedľa vysoká (Macrolepiota procera): Je bohatá na bielkoviny a vlákninu, obsahuje látky s antimikrobiálnymi vlastnosťami a vitamíny skupiny B a minerály, ktoré prispievajú k zdravému metabolizmu a tvorbe červených krviniek.
- Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus): Obsahuje látku lovastatín, ktorá dokáže znižovať hladinu cholesterolu v krvi. Betaglukány v hlive podporujú imunitný systém a má silné protizápalové vlastnosti.
- Šampiňón poľný (Agaricus campestris): Je bohatý na draslík a vlákninu, účinné pri regulácii krvného tlaku a podpore zdravia srdca. Obsahuje selén, dôležitý antioxidant, ktorý hrá úlohu pri ochrane buniek a znižuje riziko rakoviny.
Čo s nožičkami bedlí?
Bedľa jedlá sa zdá byť favoritom náhodných hubárov. Vďaka jej obrovskému klobúku je neprehliadnuteľná a nezameniteľná. Za krátku chvíľu má človek plný košík. V kuchyni naraz ten plný košík môže spôsobiť dilemu, čo s toľkými hubami. A tak sa kuchári aj kuchárky pustia do vyprážania, možno urobia nejakú polievku a jedna dve bedle skončia v praženici. Ešte vám nejaké bedle ostali? Ozaj, a čo robíte s nožičkami?
Bedľa jedlá je aromatická huba, preto sa oplatí nožičky, ktoré by ste inak vyhodili, ale aj klobúky, ktoré už nevládzete či nestíhate jesť, usušiť.
Sušenie nožičiek bedlí
Klobúk aj nohy rozkrájam na menšie kusy a rozložím v jednej vrstve na plech, ktorý som pokryla papierom na pečenie. Vložím do mierne rozohriatej pece. Kto používate elektrickú rúru, tak 50°C a pootvoriť dvierka. V peci sa huby sušili 4 hodiny, ale čas je len orientačný. Podstatným ukazovateľom je, že huby sú suché.
Oplatí sa nechať ich chvíľu na plechu vonku. Keď vychladnú, tak možno zistíte, že nie sú 100% suché. Môžete ich už premiešať, pomrviť, inak usporiadať, a vložiť ešte na pár minút do pece alebo rúry.
Hubové korenie z nožičiek bedlí
Prášok alebo korenie získate tak, že sušinu jednoducho podrvíte v dlani, ide to jednoducho. Toto hubové korenie sa u nás dostalo okamžite na špičku kuchynskej hitparády a stretnete sa s ním aj v ďalších receptoch Spoza plota.
Ďalšie spôsoby spracovania bedlí
- Mrazenie surových bedlí: Obaliť surové bedle (očistené, posolené) do trojobalu a nevypražiť, ale dať do mrazničky na lopárik, alebo na tácku iba v jednej vrstve (nie na seba). Potom, keď bedle zamrznú "na kosť", uskladniť ich do dóz vhodných do mrazničky. Každú vrstvu preložiť papierom na pečenie a tak pokračovať do vrchu. Pevne uzavrieť a dať do mrazničky. Takto vydržia až do budúceho leta. Vytiahnete si iba toľko kúskov, koľko potrebujete a rovno na panvicu na olej také zmrznuté.
Aj takto vonia jeseň. Tyež vás to začiatkom jesene ťahá častejšie do lesa? Slastné ticho, vôňa lesa, suché konáriky praskajúce pod nohami a košík plný hríbov. Zbierajte ich len so skúseným hubárom, aby ste sa neotrávili!
tags: #Recept
