Príspevok od

Ovocné druhy sa pomaly vytrácajú z našich záhrad. Neraz je „na vine“ aj nedostatok priestoru. A tak si radšej namiesto sladkých jahôd či cukrových hrušiek necháme okolo domu položiť trávnik a ten kosíme a kosíme a...

Výber ovocných druhov do malej záhrady

Pri výbere ovocných stromov a krov do menšej záhradky je nevyhnutné rešpektovať nároky ovocného druhu, pestovateľské podmienky stanovišťa a termín dozrievania. Pôdne a klimatické podmienky, nadmorskú výšku stanovišťa nevieme „vyrobiť“ či zmeniť na ideálne pre určitý druh a odrodu ani vybranú odrodu „neprevychováme“.

Pri pestovaní ovocných druhov, či už stromov, alebo krov, by sme mali pamätať najmä na to, že nejde o záležitosť na jednu sezónu. Takmer všetky okrem niektorých (jahody) budeme na stanovišti pestovať desiatky rokov.

Aby sme mali v sezóne vždy čerstvé a chutné ovocie, vyberáme do záhrady kombinácie ovocných druhov a odrôd s postupným dozrievaním plodov, ktoré stihneme skonzumovať alebo spracovať.

Do malej záhrady vyberáme zákrpky, štíhle vretená, stĺpovité tvary a nízkokmene. Mali by tvoriť základ ovocnej záhradky. Postačia 4 kry či stromčeky ríbezlí, 2 až 3 ks egrešov, 10 ks malín, 2 ks černíc a 30 ks jahôd.

Drobné ovocie

  • Sú najmenej náročné na pestovanie.
  • Dozrievajú prakticky celé leto, niektoré sú remontantné (maliny, jahody).
  • Kry či stromčekové tvary nezaberajú veľa miesta, takisto sú nenáročné aj na ošetrovanie, úrodu pohodlne oberieme, stojac na zemi.

Ríbezle

  • Červeným, bielym a ružovým ríbezliam sa najlepšie darí v teplých a slnečných polohách.
  • Neznášajú slnečný úpal, na suchom stanovišti sa rast spomalí až zastaví.
  • Vyhovujú im piesočnatohlinité až hlinité pôdy, dobre zásobené vodou.
  • Reakcia pôdy má byť slabo kyslá až neutrálna.
  • Vysádzajú sa na vzdialenosť 1 až 1,5 m.
  • Čierne ríbezle rastú bujnejšie.
  • Treba ich sadiť na vzdialenosť 1,5 až 2 m od seba.
  • Vyhovujú im teplejšie, slnečné miesta.
  • Pôdy sú vhodné humózne, ľahšie, piesočnatohlinité, slabokyslé až zásadité.
  • V tieni a polotieni plody nedozrejú - budú kyslé.

Egreše

  • V porovnaní s ríbezľami je náročnejší na pôdu.
  • Pôdy sú najlepšie hlinitopiesočnaté s dostatkom vápnika, zásobou pôdnej vody.
  • Vhodné je slnečné stanovište, znáša aj polotieň.
  • Neznáša veterné stanovište.
  • Pestuje sa ako ker alebo stromček na podpníku ríbezľa zlatá.
  • Kry vysádzame vo vzdialenosti 1,5 m v riadku, stromčeky 1,2 m.

Malinočernice

  • Malinočernice sú medzidruhové krížence maliny a černice.
  • Tvoria mohutné výhonky - šľahúne.
  • Na pestovanie je potrebná opora (drôtenka, pletivo, sieť), vysadiť ich možno k plotu.
  • Sú vyšľachtené odrody s ostňami aj bez nich, všetky sú samoopelivé.
  • Intenzívne rastú, treba ich usmerňovať, aby nevytvárali veľa letorastov a málo plodov.

Josta

  • Dobre rastú na slnečných stanovištiach, znášajú i mierny polotieň.
  • Ide o kríženca čiernej ríbezle a egreša; plody sú veľké bobule usporiadané v strapcoch.
  • Pestuje sa ako ker alebo stromček.

Maliny

  • Tvorí poloker, pestuje sa v 1- alebo 2-ročnom cykle.
  • Celkovo je nenáročná.
  • Žiada slnečné stanovište, polohy chránené pred vetrom.
  • Do tieňa ju nevysádzame (plody zle dozrievajú, sú kyslé).
  • Maliny kvitnú až koncom mája, no netreba mať obavy, že kvety či mladé plody zamrznú.

Stĺpovité jablone

Stĺpovité jablone dnes už nájdete v mnohých záhradách. Doslova sú fenoménom posledných rokov. Cenná je najmä ich nenáročnosť na priestor, ktorá tieto jablone predurčuje na pestovanie i v tých najmenších záhradách.

Už v roku 1960 objavil kanadský ovocinár Wijcik vo svojom sade stĺpovitý náznak koruny pri odrode Mac Intosh. Tu sa vytvoril genetický základ pre tvorbu stĺpovitých odrôd jabloní.

Podmienky pre pestovanie

  • Vyžadujú pestovanie na rovine alebo na mierne zvlnenom teréne s možnosťou závlahy.
  • Majú geneticky podmienený stĺpovitý vzrast, vďaka ktorému ich možno pestovať v extrémnej blízkosti - 0,5 m v rade, medzi radmi je odporúčaná vzdialenosť 2,5 m.
  • Nástup rodivosti je už v 2. roku pestovania, úrody dosahujú v priemere 10 kg na 1 m2.

Výnosnosť

  • Výhodou stĺpovitých jabloní je, že veľmi skoro nastupujú do rodivosti.
  • Prvé kvetné puky sa objavujú už v 1. roku po vysadení.
  • Úrody sú bohaté a pravidelné.
  • Do plnej rodivosti prichádzajú už v 3. roku.

Odrody stĺpovitých jabloní

K najkvalitnejším stĺpovitým jabloniam patria odrody, ktoré majú koncovku CATS - Redcats, Starcats, Suncats, Greencats a Goldcats.

Ďalšie odrody:

  • Redcats: Červenoplodá odroda vznikla krížením odrody Walz x AK-17-49-94 v roku 1996. Odroda farbou plodu pripomína odrodu Gala. Plod je pevný, pevne ukotvený na krátkom obraste stromu. Má dlhú dobu zberu a vyznačuje sa dlhým obdobím skladovania. Plody sú veľmi dobrej chuti, sladká chuť je len jemne prekrytá kyselinami. Zberá sa v polovici septembra.
  • Starcats: Odroda s červenými plodmi vznikla krížením odrôd Bolero x Elstar v roku 1996. Plody sa veľmi skoro vyfarbujú, sú pevné, dobre prirastené ku krátkemu obrastu (plody predčasne neopadávajú). Chuť plodov je podobná odrode Elstar. Odrodu zberáme začiatkom septembra. Má dlhé obdobie zberu a dlhú skladovateľnosť. Patrí k odrodám náchylnejším na chrastavitosť a múčnatku.
  • Suncats: Odroda vznikla krížením odrody Walz. Plody sú žiarivo červené, veľmi atraktívne, sladšej chuti, pripomínajú odrodu Pinova. Dozrieva koncom augusta.
  • Goldcats: Žltoplodá odroda vznikla krížením odrôd Walz x Calagolden v roku 1996. Farbou pripomína odrodu Golden Delicious. Plody sú sladšej chuti, chutné s pevnou dužinou, zber sa odporúča koncom septembra. Plody majú dlhé zberové obdobie a taktiež dlhú skladovateľnosť. Odroda je náchylnejšia na chrastavitosť a múčnatku.
  • Greencats: Odroda vznikla krížením odrôd Bolero x Golden Delicious v roku 1997. Farbou pripomína odrodu Granny Smith, a to najmä v období zberovej zrelosti, V termíne konzumnej zrelosti pripomína skôr odrodu Golden Delicious. Plody sú chutné, šťavnaté s pevnou dužinou. Plody veľmi dobre držia na krátkom obraste stromu a majú dlhú skladovateľnosť. Zberajú sa v polovici septembra. Odroda je náchylnejšia na chrastavitosť a múčnatku.
  • POMPINK syn.: Odroda vznikla krížením Obelisk-Flamenco x Topaz. Plody sú stredne veľké až veľké. Základná žlto zelená farba je na 60 - 80 percentách prekrytá žiarivo červenou až fialovo červenou farbou. Šupka je pevná a suchá. Dužina je biela až krémová, pevná, šťavnatá s podielom jemných kyselín, aromatická. Zberovú zrelosť dosahujú plody koncom septembra. Skladovateľnosť v chladiacom boxe je možná až do marca. Odroda je náchylnejšia na chrastavitosť a múčnatku. Patrí k slabšie rastúcim odrodám.
  • SONET: Odroda vznikla krížením Telamon-Walz x Topaz. Plody sú stredne veľké až veľké. Základná zeleno žltá farba je na 70 až 95 percentách prekrytá tmavočervenou farbou. Šupka je pevná a suchá. Dužina je bielej farby, pevná, šťavnatá s jemnými kyselinami, príjemne aromatická. Zberová zrelosť sa odporúča koncom augusta. Skladovanie v chladiacich podmienkach je možná do januára. Patrí k chuťovo veľmi dobrým stolovým odrodám.
  • REDLOVE ERA: Odroda s červenou dužinou vznikla krížením Maypole x Roter Elstar. Kvitne stredne skoro a kvitnutie je veľmi bohaté. Odroda bohato rodí a do rodivosti prichádza veľmi skoro. Plody sú menšie až stredne veľké s hmotnosťou 60 - 80g. Farba plodu je purpurová až tmavočervená. Odroda sa vyznačuje červenou, veľmi pevnou, aromatickou dužinou. Dozrieva v polovici septembra. Je rezistentná voči chrastavitosti a múčnatke. Plody tejto odrody s červenou dužinou majú vysoký obsah antioxidantov, ktoré sú látky prospešné pre naše zdravie.
  • Bolero: Zimná odroda stĺpovitého vzrastu vznikla krížením ÚEB 2345/1 x Bolero. Strom rastie slabo, letorasty majú veľmi krátke internódiá takmer bez nároku na rez. Strom kvitne stredne neskoro, prichádza skoro do rodivosti a bohato rodí. Plody sú stredne veľké až veľké, guľaté až mierne sploštené. Základná žlto zelená farba je na väčšine povrchu prekrytá svetlo červenou farbou. Šupka je hladká bez hrdze, stopka stredne dlhá, dužina žltkastej farby, pevnej konzistencie, je krehká, veľmi šťavnatá, rozplývavá, sladšia, veľmi dobrej chuti.
  • Tuscan: Odroda vznikla krížením Topaz x Tuscan ( Bolero ). Odroda kvitne stredne neskoro a prináša bohaté a pravidelné úrody veľmi skoro. Plody sú stredne veľké, guľovité so stredne dlhou stopkou. Šupka je hladká bez známok hrdze, zeleno žltej až žltej farby, na slnečnej strane sa môže vyskytnúť oranžové líčko.
  • Queen Columnar: Zimná odroda kompaktného stĺpovitého rastu. Odroda rastie slabo, letorasty majú veľmi krátke internódia, vytvára kompaktné stĺpovité koruny typu “Ballerina” takmer bez nároku na rez. Do rodivosti vstupuje veľmi skoro, plodí bohato. Pre dosiahnutie pravidelnej rodivosti vyžaduje prebierku plodov. Plody sú stredne veľké až veľké, z ¾ panašovite prekryté svetločerveným sfarbením. Dužina je dosť pevná, krehká, veľmi šťavnatá, rozplývavá, dobrej až veľmi dobrej chuti. Odroda je rezistentná voči chrastavitosti a málo citlivá na múčnatku. Vzhľadom k špecifickej plodnosti vyžaduje dobrú výživu a čiastočnú prebierku plodov.

Ďalšie ovocné druhy vhodné do malej záhrady

  • Jablone: Sú náročné na vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu. V teplejších oblastiach plody skôr dozrievajú, majú vyšší obsah cukrov, zato sú však menej trvanlivé. Naopak, vo vyšších polohách majú viac kyselín a dlhšiu skladovateľnosť.
  • Hrušky: Sú náročnejšie na stanovište ako jablone. Žiadajú stredne teplé až slnečné polohy. Darí sa im na miernych svahoch s južnou, juhozápadnou, juhovýchodnou expozíciou. V miestach, kde sa drží chladný vzduch, zle kvitnú, ba môžu aj namŕzať. Ak chceme pestovať v malej záhrade nenáročnú raritu, ideálne sú ázijské hrušky. Sú odolné proti chorobám, škodcom aj nízkym teplotám. Nemajú afinitu s dulou, preto sa pestujú na hruškovom podpníku.
  • Slivky: Sú najmenej náročné. Nemali by chýbať ani v malej záhradke. Dobre sa im darí v stredných aj vyšších polohách.
  • Čerešne: Patria medzi najmenej náročné kôstkoviny. Väčšinou sa pestujú ako nízke kmeňové tvary. Bez problémov rastú na náveterných miestach aj v inverzných polohách, možno ich pestovať na západných i severných svahoch.
  • Marhule: Patria medzi náročné teplomilné kôstkoviny. Potrebujú chránené polohy, južne alebo juhozápadne orientované. Darí sa im v teplých vinohradníckych oblastiach.
  • Broskyne a nektárinky: Majú podobné nároky ako marhule. Potrebujú chránené polohy, južnú, juhovýchodnú alebo východnú expozíciu, svetlé a teplé stanovište.

tags: