Rozdiel Medzi Rajčiakom a Paradajkou: Podrobný Sprievodca Pestovaním

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.

Výsadba paradajok - zo semien a z priesad

Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace.

Vhodný čas na výsev paradajok je od konca februára do polovice až do konca marca. Závisí to od odrody a podmienok, v ktorých ich budete predpestovávať. Dôležité je zabezpečiť dostatok svetla a tepla. Tradičný termín výsevu paradajok je však „na Jozefa“, čo je 19. marca.

Ako vysiať paradajky, aby vyklíčili? Semienka sejte do kvalitného jemného substrátu určeného pre výsevy, ideálne do hĺbky okolo 0,5 cm. Dôležitá je stála vlhkosť, teplota okolo 20 - 25 °C a dostatok svetla po vyklíčení. Vhodné je použiť miniparenisko alebo zakryť výsev fóliou na udržanie vlhkosti.

Umiestnenie výsevu na vnútorný okenný parapet nemusí byť ideálne, ak tam teplota klesá pod 20 °C. Chlad pri okne môže klíčenie spomaliť alebo zastaviť. Podstatná je vždy teplota substrátu a nie miestnosti. Lepšie je umiestniť výsev na teplejšie miesto s dostatkom rozptýleného svetla, prípadne použiť umelé LED osvetlenie s UV spektrom.

Malé sadeničky sú pripravené na prvé presadenie zvyčajne od fázy 2-3 pravých listov. Korienky už by mali byť dobre vyvinuté a rastlinky dostatočne silné. Mladé rastlinky presadíme na väčšie vzdialenosti, aby mali viac priestoru. Dôležité je, že pri tomto presadení nahradíme výsevný substrát pestovateľským substrátom, ktorý je bohatší na živiny. Rastlinky presadíme do sadbovača alebo aj do téglika od jogurtu približne do hĺbky, v ktorej rastlinka rástla po vyklíčení. Pri jednotení presádzajte vždy len jednu rastlinku do samostatného téglika.

Predtým ako mladé priesady presadíme do záhradky, potrebujú sa otužiť. Otužovanie spočíva v postupnom privykaní sadeníc na vonkajšie podmienky - slnko, vietor, kolísanie teplôt. Začíname krátkym vetraním a postupne predlžujeme čas pobytu vonku. Otužovanie posilňuje rastliny a znižuje riziko šoku po presadení. Vhodné sú pareniská, ktoré počas dňa vetráme a na noc zavrieme na udržanie teploty. S otužovaním začíname približne 10 až 14 dní pred plánovanou výsadbou. Dávame však pozor na prípadné nočné mrazy. Teplota v parenisku by nemala klesnúť pod 10 °C.

Prízemné mrazy môžu mladé sadenice poškodiť alebo dokonca zničiť. Ak sa to stane, je potrebné ich čo najskôr presunúť do tepla. Mierne poškodené rastliny sa môžu spamätať, ale úroda bude pravdepodobne menšia vinou oneskoreného vývoja alebo poškodenia vodivých vláken v stonke. Všetko záleží na vyspelosti sadeníc a miere poškodenia.

Príprava pôdy na vysádzanie paradajok

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K.

Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka.

Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“).

Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.

Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.

Ako sadiť rajčiaky

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp.

Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l).

Ako správne zasadiť rajčiaky

Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Vzdialenosť medzi rastlinami závisí od odrody, ale všeobecne sa odporúča 50 až 80 cm v riadku a 80 až 100 cm medzi riadkami. Pri hustej výsadbe hrozí nedostatok svetla, horšie prúdenie vzduchu (a tým aj vyššie riziko chorôb) a menšia úroda. Vzdušný a dobre presvetlený porast je totiž najlepšou prevenciou proti napadnutiu chorobami vrátane plesne zemiakovej. V hustých porastoch medzi sebou rastliny navyše súperia o svetlo a vydajú tak viac energie do samotného rastu než do tvorby plodov.

Polievanie a starostlivosť o paradajky

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.

Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.

Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Na dosiahnutie maximálnej úrody je dôležitá dostatočná výživa a závlaha. V závislosti od typu a kvality základného hnojenia do pôdy na jeseň alebo na jar volíme aj následnú výživu. Používame hnojivá určené pre paradajky, respektíve plodovú zeleninu s vyváženým pomerom živín. Hnojíme podľa návodu výrobcu, zvyčajne 1- až 2-krát týždenne. Pri mladých sadeniciach buďte s doplnkovým hnojením opatrnejší, pretože prehnojenie sa môže negatívne prejaviť v náchylnosti na poškodenie rastlín.

Zalievajme pravidelne, ideálne ráno ku koreňom, aby sme zabránili zamokreniu listov a tým aj vzniku chorôb. Pri rannom zalievaní dôjde na rozdiel od večerného k postupnému oschnutiu rastlín a výraznému obmedzeniu rozvoja plesní. Množstvo vody závisí od počasia a veľkosti rastlín. Pri nedostatku vody listy prirodzene vädnú. Môže sa následne objaviť suchá hniloba na špičkách ešte zelených plodov spôsobená nedostatkom vápnika v pôde. Naopak, pri prebytku vody listy žltnú a môže sa objaviť hniloba stoniek alebo pleseň na listoch (ak zalievame príliš intenzívne celé rastliny zhora). Najmä opakované prudké zálievky vytvárajú pôdny prísušok, ktorý zabraňuje koreňom dýchať.

Ak máme podozrenie na pleseň, je potrebná rýchla reakcia, pretože ide o rýchlo sa vyvíjajúcu a deštruktívnu chorobu. Prevenciou je voľba odolnejších odrôd, vyhnúť sa pestovaniu paradajok v blízkosti vlaňajších pozemkov a prispôsobenie agrotechniky. V prípade, že aj napriek všetkým opatreniam zaznamenáme pleseň, najprv na starších listoch, odporúčam vykonať ochranu povolenými prípravkami. V prípade medených je potrebné dôkladné ošetrenie všetkých častí rastlín. No máme aj chemické možnosti vo forme schválených látok s vyššou účinnosťou. Vždy volíme podľa stupňa napadnutia a predikcie ďalšieho vývoja s ohľadom na počasie. Existuje, samozrejme, nechemické riešenie v podobe odlamovania prvých napadnutých listov a ich likvidácie mimo pozemku (nie kompostovaním).

Na to, aby paradajky tvorili plody, je taktiež dôležité opeľovanie. Paradajka potrebuje pre plnohodnotnú tvorbu plodov kvalitné opeľovanie hmyzom (čmeliakmi) alebo poryvmi vetra pri pestovaní v záhonoch. V uzavretých priestoroch môže byť opeľovanie nedostatočné. Môžeme mu však jednoducho pomôcť pravidelným (najlepšie každodenným) trasením rastlinami.

Vyväzovanie paradajok robíme priebežne podľa ich rastu približne po každom novom prírastku dlhom 20 - 25 cm. Používame jemné motúzy alebo špeciálne spony, ktoré zabezpečia, aby stonky pri následnom vývoji a zosilnení neboli stláčané. Najčastejším spôsobom je použitie drevených kolíkov, oceľových tyčí alebo špirál, ktoré stoja buď samostatne, alebo ich môžeme spojiť na špičke do trojice alebo štvorice pre vyššiu pevnosť rastliny na veterných záhonoch.

Zaštipovanie paradajok sa vykonáva u tzv. indeterminatných kolíkových odrôd a jeho cieľom je zabezpečiť rýchly vývoj hlavnej stonky s viničmi (vo vonkajších podmienkach väčšinou 7-9 za sezónu) a umožniť rastline nasmerovať energiu a živiny do tvorby a dozrievania plodov. Zaštipovanie spočíva v pravidelnom približne týždennom odstraňovaní bočných výhonkov - zálistkov, rastúcich vždy v úžľabí listov, tesne pri stonke. Vykonávame ich ručným odlamovaním, ktoré je v ranom štádiu rastu zálistku jednoduché, alebo odstrihnutím, v prípade, že sme sa vrátili napríklad z dovolenky a zálistky sú už pevnejšie a ťažšie sa odlamujú. Ak by sme kolíkové odrody nezaštipovali vôbec, rastlina by bola silne rozvetvená, ťažko by sa nám vyväzovala, dochádzalo by k oneskorenému dozrievaniu a vyššej náchylnosti k chorobám. Napriek tomu v teplejších oblastiach našej republiky si dnes môžeme dovoliť ponechať najmä u drobnoplodých odrôd aj dva bočné viniče a viesť ich na samostatnom kolíku, ktoré nám budú poskytovať bohatú úrodu.

Pestovanie paradajok - choroby a škodcovia paradajok

1. Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.

2. Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.

3. Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.

4. Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.

5. Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.

6. Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.

Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.

Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Najchutnejšie odrody paradajok

Ponuka odrôd je dnes nespočetná a naozaj si vyberie každý. Hybridné odrody (F1) sú vyšľachtené na spoľahlivejšie výnosy, odolnosť proti chorobám a vyššiu kvalitu plodov. Vďaka kombinácii predností prvotných línií, rodičovských rastlín, možno dosiahnuť vynikajúce chuťové, pestovateľské aj výnosové parametre. Záleží len na preferenciách každého pestovateľa a dnes nemožno povedať, že hybridné odrody by nemali dostatok chuti v porovnaní s tradičnými odrodami.

Aký druh paradajok odporúčate zasadiť začiatočníkom? Pestovanie paradajok je nenáročné aj pre začiatočníkov, pretože paradajka dokáže odolať aj menším pestovateľským chybám. Pre prvé pestovanie paradajok nie je ani tak zásadný typ paradajky, ale podmienky a priestorové či časové možnosti pestovateľa. Najjednoduchšie pre zoznámenie sa s touto plodinou môžu byť balkónové typy odrôd. Verím však, že aj kolíkové paradajky zvládne podľa základného návodu dnes každý pestovateľ.

Rozdelenie odrôd paradajok

• Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
• Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
• Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr.

Obľúbený trend dopestovať si niečo vlastné je aj u ľudí, ktorí nemajú záhradku. V tomto prípade sa odporúča využiť pestovanie v komunitných záhradách alebo v rôznych nádobách. Pestovatelia by si mali vybrať odrody vhodné pre pestovanie v nádobách, napríklad balkónové pre menšie nádoby a truhlíky, kde sú obľúbené farebné odrody Vilma, Aztek, Venus alebo previslá odroda sladkých cherry paradajok Tomfall (vhodná do väčšieho kontajnera). Klasické paradajky pestujeme v samozavlažovacích kontajneroch (od 25 litrov a viac) a vyberáme odrody s užším listovým habitom pre pestovanie na malom priestore, ktorých je dnes dostupných mnoho typov. Za zmienku stoja cherry paradajka Charmant F1, koktejlová paradajka Tastier F1, klasická červená paradajka Galant F1 ako nástupca starších odrôd alebo atraktívna Zlatava či stále vyhľadávanejšia Delikano F1.

Tabuľka odrôd:

Paradajky obsahujú: vitamín C, draslík, vitamín K 1, kyselinu listovú, antioxidant lykopén a betakarotén.

tags: