Podaktorí ľudia mylne zaraďujú všetko čo má chvost a plutvy medzi ryby. Donedávna tomu bolo tak aj u nás dvoch. Avšak tie medzi ryby zaradiť vôbec nemôžeme. Ak hovoríme o chvoste a plutvách sú tu ešte aj cicavce (veľryby, kosatky, delfíny a pod.). V skutočnosti tieto živočíchy triedime do dvoch základných skupín: ryby a paryby.
Ryby a Paryby
Vedci sa dlhú dobu domnievali, že pôvodne existovali len paryby a z nich sa vyvinuli ryby. Dnes je však dokázané, že ryby existovali už pred 440 mil. rokov kým paryby až o niekoľko mil. rokov neskôr.
Čo sú vlastne ryby?
Zaraďujeme sem všetky druhy s pevnou kostenou kostrou. Ďalším ich typickým znakom je plynový mechúr, ktorý im umožňuje udržať sa v ktorejkoľvek hĺbke bez veľkého vynaloženia energie. Taktiež im umožňuje stúpanie a klesanie len zmenou polohy a zabraním plutiev. Zmeny tlaku vody reguluje mechúr automaticky pridaním alebo zmenšením objemu množstva plynu, veľkosť mechúra však zostáva nezmenená.
Každé pravidlo má svoju výnimku, a tak je to aj u rýb. Podaktoré z nich tento mechúr nemajú, pretože sú prispôsobené životu na dne. Ryby sú veľmi rôznorodé od maličkých ako necht až po tie veliké niekoľko metrov. Celkom ich je viac ako 23 000 druhov.
Čo sú vlastne paryby?
Ide o druhy, ktoré majú (na rozdiel od rýb) chrupavkovitú kostru. Sem zaraďujeme žraloky, raje a chiméry. Ich zvápenatená chrupavka je spojená tkanivom so svalstvom, ktoré im zabezpečuje pohyb (len) vpred. Nedokážu cúvať. Existuje okolo 350 druhov žralokov, 500 druhov raji a 35 druhov chimér. Určite sa teraz väčšina z vás pýta čo sú to chiméry. My sme doposiaľ o ich existencii tiež nič nevedeli. Vraví sa o nich, že patria medzi najpodivuhodnejšie vyzerajúce stvorenia. Tvarom tela pripomínajú žraloky ale spôsobom plávania raje. Často sa im hovorí "slonie žraloky", pretože majú podivný rypák, ktorý je pružný a pripomína chobot.
Plutvy rýb
Plutvy sú pohybovým orgánom rýb, slúžia na udržiavanie rovnováhy a zmenu smeru. Plutvy delíme na párové a nepárové. K párovým plutvám patria prsné plutvy (pektorálne) a brušné plutvy (ventrálne). Prsné plutvy sa nachádzajú hneď za hlavou, majú ich vyvinuté všetky naše druhy. Brušné plutvy našich rýb sú umiestnené v brušnej časti, a to približne v polovici trupu. Brušné plutvy sú väčšinou menšie než prsné plutvy.
Medzi nepárové plutvy patrí chrbtová (dorzálna), chvostová (kaudálna) a ritná (análna) plutva.
Formy tela rýb
Aj keď u nás žije len nepatrný zlomok z obrovského množstva druhov i foriem morských a sladkovodných rýb, predsa vidíme, že aj naše druhy sa veľmi odlišujú stavbou tela a vonkajším vzhľadom. Rôznorodosť životných podmienok sa odrazila aj na pestrosti tvarov rybieho tela.U našich rýb rozlišujeme štyri základné formy tela, medzi ktorými existujú viaceré prechody.
- Pre ryby žijúce prevažne v prúdiacej vode je charakteristické torpédovité telo (hlavátka, pstruh, mrena, jalec).
- Šípovité telo s pretiahnutou klinovitou hlavou, nižším trupom a plochou plutiev sústredenou do chvostovej časti, je typické pre dravé ryby (šťuka).
- Limnofilné ryby, ktoré žijú v stojatých alebo v mierne tečúcich vodách, majú vysoké, silne z bokov stlačené telo. Nepárové plutvy majú spravidla väčšiu plochu na lepšie udržanie stability (pleskáč, karas, červenica).
- Hadovité telo je charakteristické najmä pre úhora žijúceho v krytoch.
Telo rýb sa skladá z troch základných častí, medzi ktorými je plynulý prechod. Hlavu tvorí časť tela od konca úst alebo čeľuste po žiabrovú štrbinu, trup siaha od žiabrovej štrbiny po análny otvor, chvost je časť od análneho otvoru po základňu chvostovej plutvy.
Pleskáče
Uloviť veľkého, aj niekoľko kíl vážiaceho pleskáča nie je každodenný jav a mnohí o takej rybe len snívajú. Patrím medzi šťastlivcov, ktorí takého pleskáča zdolávajú viackrát do roka a doslova mi ich lov učaroval. Pleskáče sú pomerne hojne sa vyskytujúce ryby a ulovil ich už hádam každý rybár. Je len málo takých, ktorí sa na ich lov doslova špecializujú, čo je tak trochu na škodu. Mnohým by sa zdalo, že uloviť pleskáča nie je žiadne umenie, veď ich je v našich vodách požehnane a neustále len poťahujú nástrahu prichystanú pre kapra, ale loviť veľké pleskáče nie je až také jednoduché. Občas sa ich nevieme zbaviť a inokedy môžeme túžobne čakať na ich záber. Mnohí z nás ich lovia viac-menej náhodne pri love iných rýb, hlavne kapra. Ak sa na háčiku ocitne veľký exemplár tejto ryby, býva síce okomentovaná nie príliš lichotivými slovami, ale jej veľkosť túto kritiku trochu zmierni. Ak sa povie pleskáč, väčšina z nás si predstaví z bokov silno sploštenú rybu s vyšším telom a väčšinou sa nám v predstavách vybaví pleskáč vysoký, ktorý dorastá do úctyhodných rozmerov. Ale okrem neho v našich vodách žijú ešte ďalšie tri druhy pleskáčov, ktoré nie sú, pre mnohých rybárov až také známe.
Teraz by niekto mohol namietať, že u nás žijú len tri druhy pleskáčov, ale sú štyri, aj keď patria do dvoch odlišných rodov. Prvú skupinu tvoria pleskáče rodu Abramis, do ktorého patrí hádam najznámejší pleskáč vysoký, pleskáč tuponosý a pleskáč siný a do druhého, samostatného rodu Blicca, patrí pleskáč zelenkavý.
Dlhé roky nikto od rybárov nechcel, aby ich od seba odlišovali, mali aj spoločnú lovnú mieru 25 cm a zrazu je tu nový zákon o rybárstve a tam sú rozdelené podľa lovnej miery. Pleskáč vysoký má mieru 30 cm, tuponosý a siný majú mieru 20 cm a pleskáč zelenkavý nemá ani zákonom stanovenú minimálnu mieru a ani dobu ochrany, čiže sa môže loviť počas celého roka.
Je to medzi rybármi najžiadanejší pleskáč, nakoľko dorastá do slušných rozmerov a nezriedka sa na háčiku ocitnú kusy s hmotnosťou okolo 2 a viac kg a ulovenie takej veľkej ryby býva náplasťou, keď neberie kapor.
Spomínam na časy, keď som si pred rokmi doma listoval knižku od pána Sedlára, v ktorej, okrem iného, opisoval aj jednotlivé druhy rýb a spôsoby ich lovu a neveriacky som sa zamýšľal nad veľkosťou ním opisovaných pleskáčov vysokých. Nevedel som si také „ozruty“ ani len predstaviť, nieto ich ešte aj uloviť. Dnes je to už iné. Už viem, že to neboli rozprávky a že sa od tých spomínaných rýb dajú uloviť aj väčšie.
Pleskáč Vysoký
Pleskáč vysoký je najrozšírenejším zástupcom rodu Abramis. Má z bokov silno sploštené, nápadne vysoké telo a spodné, výrazne vysúvateľné ústa. Telo má pokryté pomerne veľkými, ľahko opadavými šupinami, ktoré sú pokryté značne hrubou vrstvou ochranného slizu. Sfarbenie šupín sa počas života pleskáča mení.
Mladé jedince sú striebristo lesklé, starším sa postupne zafarbujú dozlatista, až s hnedým nádychom, v závislosti od vody, v ktorej žijú. Vravieva sa, že staré kusy „obrastajú machom“. Čím je pleskáč starší, tým tmavší odtieň máva jeho sfarbenie. Plutvy prechádzajú od žlto-šedej až po svetlejšie odtiene čiernej, v závislosti od veľkosti ryby a prostredia, v ktorom žije. V priezračných vodách býva celkové zafarbenie rýb svetlejšie ako v tmavších a zakalených.
Pleskáč vysoký je spoločenskou rybou dolných tokov väčších riek, pre ktoré je typickým druhom a podľa neho sa tieto úseky nazývajú pásmom pleskáča. Hlavne mladšie jedince sa zdržujú vo veľkých húfoch a uprednostňujú hlbšie, rastlinami zarastené vody. Do plytkých partií sa presúvajú hlavne vo večerných a nočných hodinách, kde hľadajú potravu, ktorú zbierajú svojimi vysúvateľnými ústami z mäkkého dna.
Pleskáč vysoký rastie pomerne pomaly a pre rybárov zaujímavú veľkosť (nad 1 kg) dosahuje až v 7. - 8. roku života. Rastová hranica pleskáča je pomerne vysoká a vzácnosťou nie sú ani ryby s hmotnosťou okolo 5 kg, ale sú aj väčšie, ibaže tie sú veľmi ťažko uloviteľné a pre väčšinu rybárov nedostupné. V uzavretých vodách sa môže stať, že sa tieto ryby premnožia a v dôsledku toho potom tvoria zakrpatenú formu a sú nočnou morou každého rybára, lebo kvôli nedostatku prirodzenej potravy sú potom naozaj ako pirane a vrhnú sa na všetko konzumovateľné, čo do vody padne.
Neres prebieha v plytkých, rastlinami zarastených partiách vôd. Kde nie sú rastliny, uspokoja sa aj s do vody padnutými konármi a do vody siahajúcou trávou.
Pleskáč Siný
Je najnižším a najštíhlejším zástupcom rodu Abramis. Má nápadne dlhú análnu plutvu a pre pleskáče netypické, dohora postavené ústa. Telo má pokryté zo všetkých pleskáčov najdrobnejšími šupinami, ktoré majú striebristý odlesk a sú pokryté pomerne tenkou vrstvou slizu. Hlavne u mladších jedincov je na vrchnej strane bokov badať modravý odlesk, podľa ktorého dostal aj svoje meno. V niektorých vodách môže mať sfarbenie šupín starších jedincov nádych dozlatista, podobne ako u pleskáča vysokého, ale nie je to až také výrazné.
Pleskáč siný obýva dolné toky riek a ich ramená. Uprednostňuje pomaly tečúce vody, ale nájdeme ho napríklad aj v Dunaji. Rastová hranica tohto pleskáča nie je nejako veľká a ulovenie jedinca nad 45 cm a hmotnosti 1 kg je zriedkavé, hoci sú rieky, ako napríklad Morava, kde sú takéto veľké ryby bežne lovené. Väčšinou sa lovia ryby okolo 25 cm, čo je pár cm nad lovnú mieru.
Pleskáč Tuponosý
Najzriedkavejšie sa vyskytujúcim pleskáčom je pleskáč tuponosý. Tvarom tela sa veľmi podobá predchádzajúcemu sinému. Podobne ako on, má nápadne dlhú análnu plutvu, ale telo nemá až tak výrazne sploštené. Telo má pokryté pomerne veľkými, ľahko opadavými šupinami, pokryté tenkou vrstvou slizu. Sfarbenie šupín je striebro-lesklé a nemení sa ani u starších jedincov. Plutvy bývajú v odtieňoch tmavšej šedej. Najmarkantnejším rozlišovacím znakom tejto ryby je hlava, ktorá je pomerne malá s výraznými, veľkými očami a akoby „nabúraným“ rypákom. Ústa sú spodné, vysúvateľné, podobne ako u pleskáča vysokého.
Pleskáč tuponosý nedorastá do dajakých veľkých rozmerov a ulovenie jedinca nad 30 - 35 cm býva zriedkavé.
Pleskáč Zelenkavý
Pleskáč zelenkavý je jediným zástupcom rodu Blicca u nás. Pred rokmi ho nazývali piest zelenkavý, potom z neho bol pleskáč malý a po novom ho nazývame pleskáč zelenkavý. Nech ho nazývame akokoľvek, je to ryba, ktorá je u nás doma a je aj pomerne hojne rozšírená. Tvarom tela sa nápadne podobá na pleskáča vysokého, s ktorým si ho rybári najčastejšie mýlia. Telo má pokryté pomerne veľkými šupinami (najväčšie medzi pleskáčmi), ktoré sú pokryté tenkou vrstvou slizu a u starších jedincov sú na dotyk akoby drsné (nie sú hladké ako u iných pleskáčov). Sfarbenie šupín je striebro-lesklé a toto sa nemení ani u starších jedincov.
Prsné a brušné plutvy tejto ryby sú na rozdiel od ostatných pleskáčov do oranžova až červena, minimálne pri základniach. V čase neresu sú výraznejšie sfarbené. Rastové možnosti nie sú dajako veľké a najčastejšie sa lovia ryby do 20 cm, ale dajú sa uloviť aj krásne, veľké kusy okolo 30 - 35 cm a 1 kg vážiace. Takéto ryby sú ako tanier. Skoro také vysoké, ako dlhé. Spôsobom života pripomína skôr ploticu, s ktorou sa aj delí o životný priestor. Žije a pohybuje sa v tesnej blízkosti dna a tam ju aj najskôr ulovíme. Dosť často sa táto ryba kríži s inými kaprovitými rybami, najčastejšie s ploticou, ale aj s pleskáčom vysokým. Krížence s pleskáčom vysokým som lovil v rieke Morava.
Tak toľko na dnes o hádam najhojnejšie zastúpených rybách v našich vodách, o pleskáčoch. Dalo by sa o nich napísať ešte niekoľko strán papiera a aj tak by sa nespomenulo všetko.
Nekróza plutiev
Nekróza plutiev je jedným z najčastejších ochorení domácich akváriových rýb. Mladé exempláre a niektoré druhy, ako sú bojovnice a mollies, sú na ňu obzvlášť náchylné. Aké sú príznaky nekrózy plutiev? Nekróza plutiev je ochorenie spôsobené baktériou. Príčiny ich vzniku môžu byť rôzne a závisia od podmienok v akváriu. Baktérie, ktoré napádajú plutvy rýb, sú najmä Aeromonas, Pseudomonas a Cytophaga. Tie sa v akváriu vyskytujú prirodzene.
Jednou z hlavných príčin oslabenia akváriových rýb je zlý stav vody a nedostatočná čistota akvária. Príliš zriedkavé čistenie vody spôsobuje hromadenie baktérií, čo má za následok zníženie imunity rýb. Príliš studená voda alebo voda s nevhodným pH môžu tiež prispieť k vzniku chorôb, medzi ktoré patrí aj nekróza plutiev.
Ako jedinci, ktorí sú najviac ohrození vznikom tohto ochorenia, sa často uvádzajú pleskáče a mloky. Je však dôležité mať na pamäti, že u rýb akéhokoľvek druhu a veku sa môže vyvinúť nekróza plutiev.
Čistenie akvária a údržba vody sú pre zdravie vašich rýb najdôležitejšie. Okrem zlého stavu vody môže k ochoreniu prispieť aj nesprávne kŕmenie rýb. Záleží na kvalite a množstve potravy, pretože prebytok potravy môže spôsobiť usadzovanie zvyškov na dne a stenách akvária a zvýšiť znečistenie vody. K nekróze plutiev môže dôjsť aj v dôsledku ohryzávania plutiev inými rybami. Môže to byť spôsobené zlým výberom druhov alebo príliš veľkým počtom rýb v akváriu. Stres a preplnenie akvária sú rovnako častou príčinou vzniku nekrózy plutiev u akváriových rýb ako znečistenie vody.
Aké príznaky má nekróza plutiev?
Je nákazlivá? Toto ochorenie našťastie nie je nákazlivé. Postihuje najviac oslabené ryby, ale neprenáša sa na iné jedince v akváriu. Jej najčastejšími príznakmi sú rozstrapkané plutvy, ktoré môžu na poranených okrajoch stratiť farbu. Na plutvách sa môžu vyskytnúť aj viditeľné rany a rozpad a odumretie celej plutvy. Najčastejšie sú rany a odreté okraje viditeľné na chvostovej plutve ryby. Ryby postihnuté nekrózou plutiev majú zvyčajne znížený apetít a výrazné problémy s plávaním.
Ak sa u ryby vyskytne nekróza plutiev, liečba je nevyhnutná na obnovenie jej zdravia a záchranu pred smrťou. Pred začatím liečby, ktorá je zvyčajne založená na antibiotikách predpísaných veterinárnym lekárom, je dôležité skontrolovať stav vody a v prípade potreby vymeniť vodu v akváriu. Dôležité je tiež odstrániť odumreté kusy plutiev a zbaviť filter aktívneho uhlia, ktoré absorbuje chemické prípravky, ktoré majú priaznivý vplyv na regeneráciu. Po vykonaní týchto úkonov začnite s kúpaním pomocou prípravkov predpísaných lekárom.
Nekróza plutiev je bežným ochorením akváriových rýb. Dá sa jej však predísť starostlivosťou o hygienu, krmivo a správnym zarybnením nádrže. Pred uvedením ryby do akvária je vhodné uistiť sa, že dokáže žiť s ostatnými miestnymi druhmi.
"Nie vždy vidíme negatívne účinky baktérií v akváriu. Ak je však imunita rýb znížená, fyzikálno-chemické podmienky vody nie sú prispôsobené potrebám rýb alebo sa menia príliš rýchlo (napr. tesne po nákupe), môže dôjsť k vážnym poruchám. Nenápadná zmena na plutve sa môže ukázať ako závažné ochorenie. Neoplatí sa ignorovať znepokojujúce príznaky, pretože liečba ochorenia v jeho počiatočnom štádiu je oveľa prínosnejšia ako prácna terapia pokročilých zmien." - hovorí náš veterinárny lekár.
tags:
