Ryby horských bystrín: Pstruh potočný a ich význam pre ekosystém TANAP-u

Východná 6. júna (TASR) - Pracovníci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) vo Východnej vysadili v priebehu stredy do potokov a horských bystrín v troch lokalitách na území TANAP-u 40 kilogramov pstruha potočného. Toto množstvo predstavuje približne 15.000 kusov malých jedincov s hmotnosťou asi tri gramy. Nová generácia rýb oživila vodné toky v obci Ždiar, v Javorovej doline i v Tatranských Matliaroch v Skalnatom potoku.

Na snímke vedúci Strediska genofondu rýb vo Východnej Peter Kriššák vypúšťa malé pstruhy potočné do vodného toku v Javorovej doline 6. júna 2018.

Štátne lesy TANAP-u vysadia na území Tatranského a Pieninského národného parku počas júna celkovo 60.000 kusov násad pstruha potočného a 5000 kusov lipňa tymianového. Okrem pstruhov potočných a lipňov tymianových chovajú aj pstruhy dúhové, hlavátky, čereble, mreny, podustvy či hlaváče.

Ochrana a revitalizácia pôvodných druhov rýb

"Vylovili sme 10 000 kusov pstruha potočného. Zarybňuje sa hlavne z toho dôvod, aby sa tie pôvodné ryby revitalizovali v potokoch, keďže je veľký úbytok rýb. Tak sa snažíme zachovať pôvodné druhy,“ vysvetlil vedúci Strediska genofondu rýb Východná Peter Kriššák.

„Čakali sme na to, kým ministerstvo životného prostredia schváli zarybňovacie plány na roky 2021 až 2023 pre rybárske revíry, ktoré máme v užívaní,“ ozrejmil vedúci strediska Peter Kriššák.

Celý proces - od vyliahnutia po vypustenie - trvá približne pol roka. Vraj je to niečo podobné, ako vypestovať a vysadiť strom.

„Pstruha potočného vytierame v októbri, ikry uložíme do vložiek a potom sa vyliahnu niekedy v decembri cez sviatky,“ uviedol technik zo Strediska genofondu rýb Východná Pavel Vechter.

Pri vysádzaní násad musia dbať na to, aby voda v potokoch mala zhruba rovnakú teplotu ako v liahni, inak by rybky mohli utrpieť teplotný šok a uhynúť. Z horských bystrín, kde majú ideálne životné podmienky, sa postupne dostanú aj do nižšie položených riek, či už je to Orava, Poprad alebo Dunajec.

„Zarybňovanie tatranských tokov má svoje opodstatnenie. Zostanú tam tak pôvodné druhy rýb.

Pstruh potočný (Salmo trutta) - charakteristika

Na štítoch sa už veľká časť snehu roztopila, voda v horských bystrinách už teda nie je taká ľadová a tok je pokojnejší. Ryby neutrpia teplotný šok, budú životaschopnejšie a viac ich prežije.

• latinsky: Salmo trutta
• maďarsky: Sebes pisztráng
• anglicky: Trout
• rad: lososotvaré
• čeľaď: lososovité
• potrava: všežravec, dravec
• dĺžka života: 20 rokov
• pohlavná dospelosť: 2-4. rok
• doba rozmnožovania: október - február
• bežná veľkosť: 20 až 40 cm
• maximum: cez 110 cm

Lovná miera (cm): 25

Doba hájenia: 1.9 - 15.4

Typické znaky

• tuková plutvička
• žltkasté sfarbenie bokov
• červené a čierne škvrny
• chvostová plutva bez škvŕn

Pstruh obyčajný je vysoko prispôsobivou rybou obývajúcou najrôznejšie typy vôd po celej Európe. Ako ryba náročná na čistotu vôd a vysoký obsah kyslíka uprednostňuje podhorské toky, chladné jazerá a vytvára i morskú formu, ktorá svojim vzhľadom a chovaním veľmi pripomína lososa a to vrátane toho, že tiahne za výterom do riek.

Jednotlivé populácie pstruha obyčajného sa líšia vzhľadom, veľkosťou a sfarbením a v minulosti mala každá lokalita geneticky jedinečnú a typickú populáciu tejto ryby a bola popísaná celá rada foriem. Dnes je tento stav minulosťou. Sústavným lovom boli niektoré lokálne formy vyhubené či zdecimované, na iných miestach dochádza vďaka vysadzovaniu ku kríženiu pstruhov z mnoho vzdialených oblastí. Pstruhovi obyčajnému však rozhodne nehrozí vyhubenie ako druhu.

Ako športová ryba je odchovávaný v obrovských počtoch a vďaka rybárskej vášni anglických kolonizátorov je dnes rozšírený prakticky po celom svete. Nakoľko pri tom vysadené pstruhy zdevastovali pôvodné spoločenstvá vodných organizmov je otázkou.

Z všeobecne známych foriem pstruha literatúra bežne udáva potočnú, jazernú a morskú, za zmienku ale stojí i takmer vyhubená forma žijúca na Korzike, sfarbená po celom tele čierno s červenými škvrnami. U nás žijúce pstruhy patria v drtivej väčšine k potočnej forme, v niekoľkých nádržiach bol zaznamenaný výskyt jazernej formy líšiaci sa od potočných pstruhov striebristým sfarbením, väčšou veľkosťou a menším počtom škvŕn, obvykle iba čiernych. Jazerné pstruhy sa vyskytujú bežne v jazerách severnej Európy. Baltské, Severné a ďalšie európske moria obýva vzhľadovo podobná morská forma, tiahnuca k výteru do riek Nemecka, Poľska, Dánska, Švédska a rady ďalších krajín.

Formy nie sú stále, napríklad potočné pstruhy premiestnený do prostredia rozľahlej nádrže sa začnú veľmi rýchlo približovať veľkosťou i vzhľadom jazernej forme.

Pokiaľ by sme mali popísať typický exemplár potočnej formy pstruha obyčajného, bude sa jednať o štíhlu rybu s mierne valcovitým telom pokrytým drobnými šupinami veľmi príjemnými na dotyk. Chrbát je tmavý, základná farba bokov je žltá s dvomi typmi škvŕn. Prvé sú tmavé, druhé červené s bielym lemom. Chvostová plutva je skoro rovno zakončená a prakticky bez škvŕn. Boky mladých exemplárov sú doplnené niekoľkými modrastými zvislými pruhmi, ktoré zrejme plnia funkciu ochranného sfarbenia, pokiaľ ich majiteľ nedorastie do väčších rozmerov. Po prekročení dĺžky asi 20 cm sa vytrácajú.

U nás je pstruh jednou z najobľúbenejších športových rýb, bohužiaľ však v poslednej dobe nestačí prirodzená produkcia našich vôd ani odchovné kapacity rybárskych organizácií uspokojiť rastúci záujem rybárov.

Základné údaje

Rozmery

• Dĺžka priemerná: 20 až 40 cm
• obvyklé maximum: u nás do 60 cm
• rekordné hodnoty: u nás cez 80 cm, morská forma cez 110 cm

• Hmotnosť priemerná: 0,2 až 0,75 kg
• obvyklé maximum: do 3 kg
• rekordné hodnoty: u nás cez 7 kg , morská forma okolo 20 kg

Výskyt Vyskytuje sa v horských riekach a potokoch a udrží sa i v nižších polohách, pokiaľ je voda chladná a čistá. Dobré pstruhové revíre vznikli pod údolnými nádržami vďaka vypúšťaniu chladnej vody. Občas býva vysadzovaný i do niektorých stojatých vôd alebo sa ojedinele loví i v mimopstruhových vodách. Vo veľkých nádržiach sa občas uloví jedinci prechádzajúci k jazernej forme. Čistá populácia jazernej formy u nás nežije.

Biológia druhu

Vzhľadom k tomu, že na našom území žije bežne iba potočná forma pstruha obyčajného, budú sa nasledujúce údaje týkať práve jej. Pstruh obyčajný u nás obýva predovšetkým tečúce vody pstruhového a lipňového pásma, vzácnejšie žije i v niektorých nádržiach. Je náročný na čistotu vody a vysoký obsah kyslíka, ktorý je limitujúcim faktorom pre jeho ďalšie rozšírenie. Práve chladná na kyslík bohatá voda umožnila prežívaniu pstruha v takzvaných sekundárnych pstruhových pásmach pod údolnými nádržami.

Ďalšou dôležitou vecou majúcou vplyv na výskyt pstruhov je dostatok úkrytov. Súčasný stav, kedy dochádza k napriamovaniu, regulovaniu a doslova kanalizácii tokov má značne negatívny dopad na početnosť tohto druhu v postihnutých úsekoch.

S rastúcou veľkosťou je pstruh stále viac teritoriálnou rybou vyberajúcou si výhodné stanovisko s dostatočnou hĺbkou, ktorá ho ukrýva pred svetlom a dáva mu zrejme väčší pocit istoty. Stanoviská pstruhov sú pomerne stále a menia sa len v období neresu alebo za extrémnych prietokov. K istým migráciám dochádza i s príchodom zimného obdobia (do isté miery koliduje s neresením) a následne jari.

Pstruh sa živí živočíšnou potravou, ktorú u menších jedincov tvorí hlavne vodný bezobratlovci (larvy hmyzu apod.) a taktiež náletový hmyz. Za zvýšenej vody konzumuje i suchozemské organizmy splavené vodou a unášané prúdom. S rastúcou veľkosťou pribúdajú v potrave pstruha rybky a veľké exempláre už tento typ potravy preferujú a bežne konzumujú i jedince vlastného druhu. Potrava sa líši v závislosti na type lokality - iná je na lúčnom potoku s bohatým náletom hmyzu, iná v kamenitej horskej rieke alebo pstruhovom úseku pod priehradou. Tieto rozdiely majú vplyv i na výber nástrah pri športovom love.

Pstruh u nás pohlavne dospieva v 2. - 4. roku života, samce o niečo skôr. K neresu dochádza na jeseň a konkrétna doba je závislá na veľa okolnostiach, takže obdobie siaha od konca septembra hlboko do zimy, ojedinele až do februára. Najčastejšie je to ale v septembri októbri. Neresu predchádza migrácia rýb na neresoviská. Tá môže mať rôznu dĺžku, na našich vodách je to väčšinou len okolo 1 km. Cestou na neresoviská zdolávajú pstruhy i početné prekážky a sú napríklad schopný prekonať i stupne s výškou niečo cez 1 m.

Na neresovisku sa ako prví objavujú samce, samice priplávajú o niečo neskôr. Neresoviskom býva plytkejšie miesto s piesčitým až štrkopieskovým dnom a nie veľmi rýchlym prúdom. Samice si tu na dne vytĺkajú hniezda vzhľadom k ich veľkosti neporovnateľná s hniezdami hlavátky alebo lososa. Väčšinou tieto oválne priehlbiny pretiahnuté v smere prúdu nemerajú viac než 0,5 m. Do hniezda sa pár pstruhov vytiera v niekoľkých dávkach a ihneď po nakladení víria ryby substrát a ikry do neho zapadávajú. Vzhľadom k tomu, že výter prebieha v chladnom období, trvá vývoj ikier veľmi dlho - bežne i cez 100 dní, takže k liahnutiu dochádza koncom zimy alebo na jar. S zvyšujúcou teplotou vody sa vývoj ikier urýchľuje.

Ikry pstruha sú prekvapivo veľké (4,5 - 6 mm) a obsahujú značné množstvo zásobných látok pre vývoj plôdiku, takže sa ich do tela samice vojde len obmedzený počet. Bežne ide len o niekoľko stoviek kusov, u veľmi veľkých samíc s hmotnosťou niekoľko kg môže prekročiť i 5 000 ks. V našich vodách je pstruh obyčajný dôležitou pôvodnou rybou predstavujúcou dominantný druh veľa horských a podhorských tokov. S výnimkou vysadzovaných sivoňov je najvyššie žijúcou rybou. V súčasnosti jeho početnosť klesá.

Na vine sú úpravy vodných tokov, nevyrovnaná vodná bilancia posledných rokov, zvyšovanie kyslosti vody v horských oblastiach, šírenie predátorov (kormorán, vydra, norok), zarybňovanie inými druhmi (pstruh dúhový, sivoň) a nadmerný športový i nešportový rybolov. Komplexné riešenie tejto problematiky je v našich súčasných pomeroch zrejme nereálne. Vďaka snahe o vysokú produkciu násad pstruhovi rozhodne nehrozí vyhubenie, ale pôvodná genetická premenlivosť a rozmanitosť postupne zaniká, pretože sa stále viac uplatňujú ryby pochádzajúce od najväčších chovateľov násad.

Rozmery a rast

Rast pstruha obyčajného je značne premenlivý a závisí na podmienkach, v ktorých ryba žije. Populácie z horských bystrín ťažko prekračujú dĺžku 20 cm, zatiaľ čo ryby z veľkých uživiteľných vôd rastú pomerne rýchlo a môžu prekročiť dĺžku 80 cm, v prípade jazernej formy i 1 m. Obrovské rozdiely boli zistené i vo veľkostnom rozpätí jednotlivých vekových skupín v rámci jednej lokality - niekde boli najväčšie kusy určitého ročníku i dvakrát dlhšie než najmenšie ryby rovnakého veku. Na väčšine vôd ale pstruh nerastie príliš rýchlo a veľkosti 25 cm obvykle dosahuje v 4. - 5. roku života.

Maximálny vek pstruha je rovnako premenlivý ako je jeho rast. Väčšina pstruhov sa dožíva 5 - 9 rokov života, ťažkosť je však v tom, že z našich intenzívne prelovovaných vôd iba ťažko získať reprezentatívny vzor pre určenie vekového zloženia. Doložený vek trofejných rýb o dĺžke 81 a 82 cm bolo 15 a 12 rokov. Jazerná forma dorastá väčších rozmerov, napríklad slovenským rekordom je pstruh z nádrže Hriňová chytený v roku 1985 dlhý 107 cm a vážiaci 15 kg. Ešte väčšia je morská forma vzácne dosahujúca i hmotnosti okolo 20 kg. Aby ryba dorástla do výraznejšej veľkosti, musí sa nástrahám rybárov vyhýbať až neuveriteľne dlho.

Športový rybolov

Pstruh obyčajný je dravá a hltavá ryba, ktorú by bolo možné loviť prakticky všetkými spôsobmi. Dnes je uznávaný iba lov prívlačou a muškárením so stále silnejším príklonom k lovu na umelú mušku, ktorý je k rybám najšetrnejší a technicky najnáročnejší. V minulosti veľmi rozšírený spôsob lovu na vláčenú mŕtvu rybku je na väčšine revírov zakázaný a postupne zrejme vymizne.

Možný výber náradia pre lov pstruha obyčajného:

• Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti a na bežnom revíre to bude veľmi veľa. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm.

Dnes dosahujú dĺžku desať centimetrov a aj keď každý váži sotva tri gramy, sú pripravené na život vo voľnej prírode.

Podobne ako vlani, aj tentokrát začali na Orave.

Súvisiaci článok Lesníci zarybňujú tatranské potoky Čítajte Dostanú sa aj do nižších oblastí

tags: