Predstav si more. Jadranské alebo more Sargasové. Vodu, ktorá spája brehy pevnín a ostrovov. mora, ktorému nevidieť ani začiatok, ani koniec. No, predstav si ho.
tak tam už nie je vôbec nič. Je tam len tma a zima. a najstudenšej temnote sa dá nájsť nejaký život. tej najhlbšej priekopy totiž žije jedna ryba. Ryba Biba. svojím vlastným lampášikom. očami. pohľad odpudivá. hrča, ako taký zemiak. malé, chvost voľajaký potrhaný. poriadne zatvoriť, zuby jej trčia von. ako vešiačiky. na tie vešiačiky zavesiť. ale Bibe je úplne jedno, či je pekná alebo škaredá. žiadnu.
Bibu viac trápi hlad. lampášikom. do papule. privrela, zuby zacvakli. rýchlo ujdú späť do šíreho mora. od stredy hladná a mrzutá. svietenie. nikto nezbadá. schová v diere medzi skalami, občas si pospí. prúdom. a odletel s vetrom. Kolísanie vody ju uspáva. zaspí.
Keď tu zrazu... Bum! Plesk! Au! klzké. a zo dna sa zdvihne veľký oblak piesku. očí, ktoré jej v tej chvíli opuchnú a sčervenejú. jedným do jednej strany a druhým do druhej strany. visieť ako taká špageta na vidličke.
‒ Ách, jáj, áách, jáááj! Neubližujte mi! Prosím! Prosíííím!! ‒ Au, áaauu! Pusti ma!! a ťahá ju ku dnu.‒ Veď ja ťa nedržím, ty držíš mňa! chvostom. ‒ Ty, ty, ty... ty! Ty jeden živočích! nevidíš, kadiaľ plávaš? Čo nesvietiš? Ty, ty, ty... a nesmelo pozerá do jej veľkých očí.
had Rado je na tom podobne ako ryba Biba. pokazilo. Zablikalo a bez príčiny zhaslo. hlad. blúdiť potme hlbočinou a cvakať zubami naprázdno. ‒ No, načo sú mi také zuby! preratúva. Jeden, dva, tri... desať, jedenásť... tridsaťtri... nenájdem! sto metrov plaším, všetky krevetky sa predo mnou schovávajú. Povedz mi radšej, čo tu robíš? končín, dostal? inom ako o hlade. hovienko. ‒ Ja neviem, kde som, ja som sa stratil, ‒ fňuká had. zoslabnutý, že už nevládzem ani plávať. a zavliekol ma až sem. Som úplne stratený! niečoho narážam.
‒ povie had a trochu sa zavlní. a aj do teba som vrazil. Mrzí ma to, ‒ dodá Rado smutne. hlbokomorský had, pomyslí si ryba Biba. Chudáčik. celý sa trasie. leží na morskom dne, v piesku. ho chce trochu utešiť. zúbky. ‒ Pozri, ako vyzerám. Ako také strašidlo. smejú a strkajú mi chápadlá do dier medzi zubami. slimáky mi po nich lezú ako po preliezačkách. Náramná sranda. morská tráva. To sme ale dopadli! na garáži.
‒ Ale aspoň ten lampášik ti pekne svieti. Pozerám... bodové aj diaľkové... čo viac by si chcela? nefungujú. Zo svetla sa nenajem! ‒ protestuje ryba. s takými tesákmi! ‒ A čo so zubami, keď...‒ Počkaj, Rado! ‒ skočí mu do reči Biba. svetlo! To znamená... zuby a sme kompletným hlbokomorským živočíchom! a vypúšťať medzierkami medzi zubami bubliny. ‒ To znamená... tak sa veru konečne poriadne napapkáme. Pochopil si?
‒ Pochopil!‒ Súhlasíš? Pravdaže súhlasím!‒ A rozdelíš sa? ‒ Presne na polovicu!!! s hadom Radom vybrali hľadať niečo pod zub spolu. trávy, do prázdnych ulít. by sa tučná ryba Biba nikdy nebola zmestila. veľa-veľa rýb.
Keď tieto dva osamelé živočíchy náhodou na seba narazia - a to doslova - v hlbokomorskej temnote, vytvorí sa medzi nimi hlboké priateľstvo. Spolu hľadajú nový domov aj morské sklo, spolu usporiadúvajú podmorské veselice a odháňajú ponorky. A my s nimi môžeme spoznať aj ten skutočný hlbokomorský svet.
tags:
