Ryba Podobná Pstruhovi: Charakteristika a Význam

Pstruh (Salmo trutta) je obľúbená sladkovodná ryba, ktorá patrí do čeľade lososovitých. Vyznačuje sa predovšetkým oblým a mierne zavalitým telom. To, že pochádza z veľkej čeľade lososovitých rýb, je u pstruha dúhového zvlášť zrejmé. Pstruhy už dávno žijú väčšinou v chovných rybníkoch, divé, chutnejšie formy sú zriedkavejšie. Pstruh má pevné, jemne aromatické mäso, bohaté na živiny.

Druhy Pstruhov

U pstruha rozlišujeme v podstate tri rôzne druhy:

• Pstruh riečny
• Pstruh jazerný
• Pstruh morský

Pstruh riečny sa vynikajúco hodí na údenie, pretože ako sladkovodná ryba nemá vôbec tak výraznú chuť ako mnohé iné slanovodné ryby. Pstruh morský sa mimoriadne hojne vyskytuje v Bielom mori alebo tiež severne od Španielska a v Atlantiku. Pstruh žije v jazerách i riekach a pstruh jazerný často pochádza z horských jazier.

Hoci v obchodoch prevláda pstruh riečny, pstruh dúhový, ktorý bol do Európy privezený v roku 1880 z Kalifornie, sa považuje za rovnako obľúbeného. Pstruhy pochádzajú prevažne z chovných staníc a sú v predaji po celý rok. Lovené pstruhy majú svoju sezónu na jar a začiatkom leta.

Pstruh Dúhový

Pstruha dúhového možno spoznať podľa širokého červenkastého bočného pruhu, ktorý sa dúhovito ligoce. Živí sa malými kôrovcami a jeho jemné mäso má lososovito ružové až červené sfarbenie.

Veľkosť Pstruhov

Vo všeobecnosti dorastajú pstruhy do šiestich kilogramov a dĺžky 40 centimetrov. Milovníci však obľubujú malé exempláre do 250 gramov.

Výskyt a Životné Prostredie

Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov, ktorých voda je bohatá na kyslík a teplota nepresahuje 18 stupňov. Podľa výskytu pstruha sa tieto, mnohokrát veľmi podobné toky nazývajú aj pásmom pstruhovým. Pstruh je teritoriálny druh, to znamená, že je verný svojmu stanovišťu. Opúšťa ho len pri neresovej migrácii, alebo migrácii súvisiacej s jeho rastom. Ináč si teritórium agresívne bráni. Preto pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu.

Potrava Pstruhov

Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a potom všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, začiatkom sezóny, v čase topenia sa snehu a prípadných prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné.

Všeobecne sa dá povedať, že ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja. Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast výrazne spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád - ikier a mliečia.

Rozmnožovanie

Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom. Inkubácia trvá okolo 520 denných stupňov /pri priemernej dennej teplote 5 st.

Rozlíšenie Pohlavia

Pri dospelých pstruhoch je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie. Aj keď za seba musím povedať, že sa niekoľkokrát zo 100-percentného samca vykľula samica. Najviditeľnejší rozdiel je u starších rýb, hlavne v čase neresu a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané - spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha výrazne za oko. Tak isto aj sfarbenie majú samce výraznejšie. No hlavne sa na spodnej čeľusti samcov objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov.

Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej. Malé rybky - ako všetky lososovité - majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života.

Sfarbenie

Vekom sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie, nie veľmi výrazné. Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. Nedá sa nespomenúť hlavne tmavo vyfarbené jedince, kde červená farba na tmavom podklade veľmi vynikne.

Dĺžka Života a Veľkosť

V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm.

Pstruh Dúhový - Oncorhynchus mykiss

Bol k nám dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Pre dobré rastové vlastnosti je využívaný hlavne ako tržná ryba v pstruhových hospodárstvach. Od výteru dosiahne tržnú hmotnosť 250 g za 14 mesiacov. Vyskytujú sa tu dve formy. Pôvodná, na jar sa vytierajúca a šľachtená forma, ktorá sa vytiera na jeseň. Do pstruhových vôd sa nasádza hlavne na otvorenie pstruhovej sezóny ako tzv. nárazníková ryba. Športoví rybári vyzdvihujú dúhaka pre jeho bojovnosť.

Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára po čase jazernú formu. Táto sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie. Ak sa do VN dostane jedinec žijúci na tečúcej vode, jeho rast sa obvykle zrýchli a prírastky sú enormné. Nádrže, kde sa udomácni jazerná forma pstruha, sú obvykle hlboké a živné, príjem potravy u rýb preto v zimnom období neustáva, na tečúcej vode je vtedy výrazne obmedzený. Najznámejšie nádrže s výskytom “jazerákov” sú Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša - Dedinky. Veľké jazeráky sa však dajú nájsť aj v malých pstruhových jazerách.

Morská Forma Pstruha

Morská forma pstruha na Slovensko migrovala ešte do polovice minulého storočia a to do rieky Dunajec. Následkom zhoršenia kvality vody, ako aj vybudovaním migračných bariér, však ťahy týchto rýb postupne slabli, až došlo k ich úplnému zastaveniu. Táto forma pstruha, podobne ako lososy, sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori. Radíme ich teda k rybám anadromným. V mori majú dostatok potravy a tomu zodpovedajú aj prírastky. Do Dunajca a Popradu prenikali spoločne s morskou formou pstruha aj atlantické lososy; príčiny ich vymiznutia sú rovnaké, ako u morských pstruhov.

Sivoň Potočný

Sivoň bol do Československa dovezený koncom 19. storočia, podobne ako pstruh dúhový. Tak isto sa úspešne aklimatizoval, ale jeho početnosť ani zďaleka nedosahuje také množstvo ako pri PD. Má veľmi podobnú biológiu ako pstruh potočný, neresí sa v novembri až decembri, potravne si tieto dva druhy konkurujú. Sivoň však dokáže prežiť aj v pramenných oblastiach tokov a znáša nižšie pH, teda vodu kyslejšiu. Vzhľadom na pomerne malý výskyt preto jeho úlovok vždy poteší.

Rozlíšovacie Znaky

• Pstruh potočný - na bokoch má výrazné červené škvrny, ktoré môžu byť bielo lemované.
• Pstruh dúhový - striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, čierne škvrny sú veľmi početné, na bokoch je výrazný “dúhový “ pás.
• Sivoň potočný - zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, na chrbte výrazná “mramorová“ kresba, bodky však nie sú čierne, ale žltkasté + veľké množstvo drobných svetločervených až oranžových škvŕn.

Ochrana a Rybolov

Počas toho obdobia však rybársky tlak na pstruhové vody neustále narastal a v súčasnosti existuje len málo revírov, kde by sa populácia pstruhov obnovovala samoreprodukciou. Je preto nutné stavy týchto rýb umelo dopĺňať. Je veľa ďalších faktorov, ktoré napomáhajú úbytku pstruha z našich riek a potokov. Asi najvýznamnejší je však neustále klesajúci prietok na mnohých tokoch, ktorý má za následok zanášanie koryta sedimentom, zanikajú hlboké meandre, jamy, namiesto nich vznikajú len plytké úseky s malou úkrytovou kapacitou. Pomôcť môže budovanie kaskád a hlavne pravidelná starostlivosť o zverené toky. Vynaložené úsilie sa určite vráti vo forme plnohodnotného zážitku z rybačky na kvalitne obhospodarovanej vode.

Revíry "Chyť a Pusť" (CHAP)

Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4). Nachádza sa pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom.

Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.

Pstruh Dúhový - Detailné Informácie

Latinsky: Oncorhynchus mykiss
Maďarsky: Szivárványos pisztráng
Anglicky: Rainbow trout

• Rad: lososovitotvarýče
• Čeľaď: lososovitý
• Potrava: všežravec, dravec
• Dĺžka života:
• Pohlavná dospelosť: 2. rok
• Doba rozmnožovania: október - január
• Bežná veľkosť: 25 až 40 cm
• Maximum: až 120 cm
• Lovná miera: 25 cm
• Doba hájenia: 1.1 - 15.4

Typické Znaky

• Tuková plutvička
• Iba drobné bodky tmavej farby
• Bodky i na plutvách vrátane chvostovej a tukovej
• Ružový alebo červenkastý pruh na bokoch

Severoamerická lososovitá ryba vytvárajúca ťažné i stále populácie vysádzaná a chovaná po celom svete.

Pôvodným areálom rozšírenia tohto druhu je severné Tichomorie od Kalifornie cez Britskú Kolumbiu a Aljašku až na Kamčatku. Podobne ako pstruh obyčajný vytvára celú radu foriem (morskú, jazernú potočnú a rôzne zemepisné variácie), z nich najznámejšia je morská ťažná forma dorastajúca značných rozmerov a v svojej domovine označovaná ako steelhead. Tato forma má povesť atraktívnej športovej ryby a na väčšine lokalít je vzácnejšia než ostatné druhy tichomorských lososov. Do niektorých riek sa dostávajú k výteru iba stovky exemplárov tejto nádhernej ryby.

Rozmery a Rast Pstruha Dúhového

U rastu dúhového pstruha existujú značné rozdiely medzi prírodnými a umelo chovanými populáciami. Zatiaľ čo rast v prírode často odpovedá rastu pstruha obyčajného alebo je len o málo vyšší, intenzívne kŕmené ryby vo veľkochovoch sú odchovávané do konzumnej hmotnosti 200 g v priebehu jediného roku a počas relatívne krátkej doby dosiahnu hmotnosti niekoľko kg. Maximálna veľkosť rýb odchovaných v umelých podmienkach presahuje 10 kg, v praxi sa ale s takými rybami nepracuje - hlavne z ekonomických dôvodov.

Športový Rybolov Pstruha Dúhového

Športový lov pstruha dúhového sa veľmi neodlišuje od lovu pstruha obyčajného, ktorý vykazuje väčšiu agresivitu voči vláčiacim nástrahám, viac miluje úkryty a zdá sa byť teritoriálnejší. Pstruh dúhový znáša i pomalšie tečúcu alebo stojatú vodu a hlavne čerstvo vysadené kusy majú často návyky skôr kaprovitých než lososovitých rýb a bežne sú ochotné brať na plávanú či položenú na dážďovky, červy a dokonca aj rastlinné nástrahy.

Najšportovejším spôsobom lovu pstruha dúhového je nepochybne muškárenie, ktoré si dokonca na stojatých vodách so sádkou tejto ryby osvojilo niektoré špecifické prvky, u nás donedávna neobvyklé. Poslednou dobou sa šíri lov pstruhov na dierkach vyvŕtaných v ľade. V dierke loví rybár buď na plávanú alebo pomocou vertikálnej prívlače.

Možný Výber Náradia pre Lov Pstruha Dúhového

• Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 4 až 5, podľa typu vody, rada rybárov poslednú dobu inklinuje k ešte jemnejším prútom. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm. Nástrahy: Všetky typy mušiek, nýmf a strímrov, pre stojaté vody existuje rada špeciálnych vzorov.
• Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nástrahy: Rotačky, drobné voblery, gumové nástrahy a rôzne typy nástrah vyrábaných z peria.
• Lov na dierkach: Čo najkratší jemný prútik, najlepšie priamo špeciál pre lov na dierkach. Nadväzce 0,12 - 0,16 mm.

Umelý Výter Lososovitých Rýb

Začiatkom decembra som dostal pozvanie pozrieť si na vlastné oči umelý výter lososovitých rýb v pstruhovom hospodárstve Ostrý Grúň pri Žarnovici. Táto neveľká pstruhová farma sa nachádza pod úpätím vrchu Vtáčnik v nadmorskej výške 528 m. n. Majiteľ Marián Grúber tu chová pstruhy určené na zarybňovanie revírov ako aj na tržné účely. Vo väčšine prípadov sa v takýchto farmách chová ako hlavný druh pstruh dúhový, tu je však na prvom mieste sivoň potočný. Na farme s uzavretým chovným procesom si rybnikári produkujú vlastnú násadu, ryby sa nedovážajú z inej prevádzky. Vzniklo by totiž riziko zavlečenia nákazy, a tým aj ohrozenia celého chovu.

Príprava na Výter

Príprava na výter sa začína vytvorením vlastného generačného stáda. Najskôr treba vybrať vhodné jedince z celého chovu. Mali by mať dobré rastové vlastnosti, ideálny tvar tela, dobrú kondíciu. Na kvalitu pohlavných produktov vplýva aj vek ryby. Tieto ryby sa potom zaradia do generačného stáda. Popri bežnej starostlivosti sa v období na prelome novembra a decembra sleduje aj správanie generačných rýb. Skracovanie svetelnej časti dňa a ochladzovanie vody spúšťa u lososovitých rýb zvýšenú produkciu hormónov, a tým aj dozrievanie pohlavných produktov. Hormóny spôsobia aj morfologické zmeny na tele rýb, hlavne u samcov. Tie sa veľmi nápadne zafarbia, spodná čeľusť sa predĺži, vytvorí sa na nej tzv. hák, aký poznáme u lososov, koža na bruchu a brušných plutvách zhrubne. Dôvod je jednoduchý: sivone si na neres vytĺkajú do štrkového dna hniezdo a zhrubnuté kožné bunky ich chránia pred mechanickým poškodením.

Príprava nebola zložitá. Zamestnanci priniesli tri umelohmotné manipulačné nádoby. Do prvej odlovili ryby pripravené na výter. V druhej do vody pridali anestetikum a vybrané generačné ryby do nej na určitý čas vložili. Po strate základných reflexov sa pristúpilo k samotnému výteru. Na stole už bola pripravená digitálna váha, na nej miska, vyutieraná do sucha. Najskôr prišla na rad ikernačka sivoňa. Výter robili dvaja pracovníci, jeden uchopil rybu v hlavovej časti, druhý v chvostovej. Vlhkou handrou očistili a osušili močopohlavný otvor. Ikry totiž nemôžu prísť do styku s vodou. Potom stačil už len jemný tlak rukou na brušnú dutinu a do misky začali padať prvé žlté ikry. Pán Grúber plynule prechádzal prstami po bruchu ikernačky od hlavy smerom k chvostu, pokým nevypadli aj posledné ikry. Vysilenú samicu uložili do tretej nádrže s čistou prekysličenou vodou, aby pominuli účinky anestetika. Rybu neskôr preniesli do samostatnej nádrže na doneresenie.

Sivoň Potočný - Salvelinus Fontinalis

Vedeli ste, že sivoň potočný (salvelinus fontinalis) bol na územie Československa dovezený koncom 19. storočia zo Severnej Ameriky (1890)? Jeho introdukcia do miestnych vôd prebehla úspešne a dnes ho považujeme za súčasť našej ichtyofauny. Obýva, podobne ako pstruh potočný, chladné tečúce vody riek a potokov, je náročný na obsah kyslíka vo vode. Potravne konkuruje pstruhovi potočnému. Dorastá do priemernej dĺžky 35 - 40 cm a hmotnosti 0,5 - 1 kg. Vytiera sa v novembri až decembri, priemerná plodnosť je 500 - 3 000 ikier. Ikry sú žlté až oranžové vo veľkosti 4,5 - 5 mm. Plôdik sa liahne v marci až apríli. Samce pohlavne dospievajú v druhom a samice v treťom roku života. Na Slovensku sa vzhľadom na nízku samoreprodukčnú schopnosť vo voľných vodách jeho stavy udržiavajú umelým zarybňovaním.

Kríženie Sivoňa a Pstruha Potočného

Keďže sa sivoň a pstruh potočný vytierajú spoločne v novembri až decembri a oba druhy patria do rovnakej čeľade, vo vodách, kde žijú spoločne, môže dôjsť ku vzniku krížencov. Takýto hybrid medzi pstruhom potočným a sivoňom sa nazýva tigria ryba. Jedince sú neplodné, po pstruhovi potočnom zdedia aj pomalší rast. Majú unikátnu kresbu na bokoch a nedajú sa zameniť s iným druhom.

Lov Pstruhov na Začiatku Sezóny

V tomto období je zvykom že sa pstruhy držia pri dne. Odpoveď je jednoduchá a aj logická. Ryby sú v studenej vode menej aktívne, šetria energiu, teda sa zdržiavajú v miestach, kde nemusia vynakladať zvýšenú námahu na boj so silným prúdom rieky. To platí dvojnásobne pri love pstruhov potočných. Ak ste si to už nedomysleli na základe toho čo som písal vyššie, ideálne stanoviská pstruhov a naše lovné miesta sú v jamách, za kameňmi kde sa výri voda, v spádoch a kotlinách. Častým stanoviskom najmä väčších potočákov môže byť aj úsek rieky so silným prúdom pod ktorým je jama a pri dne prúdenie nie je až také silné. Pstruh tam len vyčkáva na svoju korisť, bez námahy si uchmatne čo mu splaví prúd nad hlavou a rýchlo sa vráti späť do hĺbky - ‘‘do svojho bezpečia‘‘. Tieto miesta sú pre rybárov najviac problematické, lebo je problém dostať našu nástrahu v tak silnom prúde do väčšej hĺbky.

Návnady

Medzi najúspešnejšie nástrahy na začiatku sezóny patria jednoznačne woblery - je to spôsobené práve tým, že pstruh si vyberá to, čo ho dokáže zasýtiť najlepšie. Medzi moje obľúbené woblery patria najmä woblery DUO Sperhead Ryuki, ktoré sú ťažké a ľahko sa popasujú so silnejším prúdom. Do najhlbších miest je správnou voľbou použiť wobler, ktorý je viac potápavý, no tu je dôležité využitie našej šikovnosti. Nie každý rybár dokáže wobler dostať do takejto hĺbky. Z brehu to často nie je možné nakoľko sa takéto jamy môžu nachádzať pri protiľahlom brehu alebo v strede rieky. Funkčnou alternatívou do hlbokých miest je použitie gumených nástrah s ťažšou jigovou alebo tungstenovou hlavou. Gumenú nástrahu nahodíme dostatočne vysoko nad jamu, do ktorej ju chceme dostať. Následne ju musíme splaviť a vo vytipovanom úseku očakávať záber. Odporúčam udržiavať napnutý silón, a seknúť aj najjemnejší ťukanec.

Ryby a Ich Nutričné Hodnoty

Ryba by sa na našich tanieroch mala objavovať viac ako len raz do roka (nehovoriac o vyprážanej úprave), jej zaradenie do jedálnička si zaslúži pravidelné opakovanie. Ryby sú totiž nielen chuťovo zaujímavé, ale aj výživovo, a každý druh po svojom. Pokrmy z rýb rozhodne patria do nutrične hodnotného jedálnička, ale platí to predovšetkým v prípade, keď sú čerstvé a ničím nekontaminované. A to pri rybách nie je vždy úplne samozrejmé.

Poznávacie Znamenia Čerstvých Rýb

• Pozrite sa rybe do očí, mali by ste vidieť jasné, čisté a zreteľne ohraničené oči.
• Skontrolujte žiabre, mali by mať ružový až červenkastý odtieň.
• Stlačte kožu prstom, svalovina by sa mala ihneď elasticky vrátiť do svojej pôvodnej polohy.

Preventívne Odporúčania

• Preferujte skôr menšie ryby (pstruh, losos alebo kapor) a znížte konzumáciu veľkých dravcov (žralok alebo tuniak).
• Vyberajte ryby od overených predajcov, ktorí pri predaji zabezpečujú vhodné podmienky na uchovávanie rýb.

6+1 Najobľúbenejších Druhov Rýb

Nutričné hodnoty sú uvedené na 100 g rýb.

Omega-3 Mastné Kyseliny

Veľká časť z omega‑3 mastných kyselín v rybom tuku je tvorená dvoma mastnými kyselinami - EPA (eikosapentaenová kyselina) a DHA (dokosahexaenová kyselina). Práve tieto dve mastné kyseliny sa spájajú s hlavnými zdravotnými benefitmi, a preto aj svetové výživové autority vzťahujú odporúčania na príjem omega‑3 mastných kyselín práve k nim (najčastejšie 250 - 500 mg EPA+DHA denne, teda 1750 - 3500 mg týždenne). Mnohé rastlinné tuky obsahujú omega‑3 mastné kyseliny tiež, no nie priamo EPA+DHA, ale tzv. kyselinu alfa linolénovú (ALA). Z tej sa v organizme síce môžu vytvoriť mastné kyseliny EPA+DHA, ale efektivita tejto premeny je skôr nízka.

Ryby z Konzervy

Z hľadiska výživy však konzervované ryby ponúkajú veľmi podobné nutričné vlastnosti ako tie čerstvé. O vysoko kvalitné bielkoviny ani omega‑3 mastné kyseliny tak strach mať nemusíte, v konzerve ich totiž spoľahlivo nájdete.

tags: