Naša spoločnosť je rozdelená na vrstvu rýchlozbohatlíkov, multimilionárov a miliardárov. Táto skupina žije so svojimi rodinami vysoko nadštandardne a v prepychu. Väčšina boháčov prišla k obrovským majetkom a bohatstvu v spojitosti s minulou mocou.
Druhú skupinu tvorí väčšina obyvateľstva, ktorá sa nie vlastnou vinou ocitla v zajatí každodenných existenčných problémov bez akejkoľvek perspektívy. Svoj každodenný život prežívajú s obmedzenými možnosťami.
Tým viac však prekvapujú a znepokojujú nové podobné neblahé praktiky rozhadzovania súčasnej moci. Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy. Toto prirovnanie platí v porovnaní v koho prospech sa rozdávajú milióny zo štátnej pokladnice.
Stačí pripomenúť, ako sa šafári a plytvá financiami v prospech zákonodarcov, ktorí si sami sebe odsúhlasili počítače. Tu nevidím žiadny rozdiel medzi minulým a terajším parlamentom. Obaja predsedovia parlamentu realizovali bez námietky ako pozornosť (potrebná nutnosť je vylúčená) bezplatne venovať počítač každému poslancovi.
Rozdiel je len v tom, že I. Gašparovič ako bývalý predseda parlamentu verejne nezdôvodnil nákup a dar stotisícových počítačov pre každého poslanca. J. Migaš, vyhodenie 15 miliónov korún zo štátnej pokladnice na prenosné počítače a laserové tlačiarne zdôvodnil: „Ja by som z toho problém nerobil… toto nie je problém NR SR.“ Problém by to skutočne nebol, keby si ich kúpil každý za svoje, veď poslanecký plat a dalšie požitky poslancov sú slušné a nadštandardné.
Šokujúci verdikt Ústavného súdu
Minulotýždňové rozhodnutie Ústavného súdu však nemá iba dopad na spravodlivosť a boj proti korupcii. Rozhodnutie má tri konkrétne politické dôsledky. Paradoxne, dva z nich vyznievajú pre budúcnosť pozitívne.
Začnime však samotným rozhodnutím. Sedem z trinástich ústavných sudcov našlo proti Špeciálnemu súdu prekvapivé výhrady. Podľa väčšiny sudcov je existencia tohto súdu v rozpore s ústavnými článkami, podľa ktorých je Slovenská republika právny štát, súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy, sudcovia sú pri výkone svojej moci nezávislí, viazaní iba ústavou, medzinárodnými zmluvami a zákonmi, čo v kombinácii s článkom garantujúcim ľudskú slobodu a rovnosť v právach - čuduj sa svete - znamená, že Špeciálny súd bol zriadený proti ústave.
Je to zvláštne, pretože práve vyššie menované články ústavy boli v skutočnosti motívmi, ktoré viedli k vzniku Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry.
Sudcovia na okresnej a krajskej úrovni sa nesprávali v boji proti korupcii dostatočne nezávisle a nestranne, ich rozhodovanie budilo dojem, že nie sú viazaní iba ústavou a zákonmi, a to ohrozovalo nielen rovnosť ľudí v dôstojnosti a právach, ale aj právny charakter štátu. Preto bolo potrebné pretrhnúť miestne väzby, vytvoriť súd s celonárodnou pôsobnosťou a obsadiť ho sudcami, ktorých nezávislosť nemôže byť spochybnená.
Preto je až šokujúce, k čomu sa nám sedem ústavných sudcov svojím rozhodnutím vlastne priznalo. Bezpečnostnú previerku, ktorá bola pre iniciátorov vzniku Špeciálneho súdu zárukou nestrannosti a nezávislosti sudcu, vidia ústavní sudcovia úplne reverzne. Bezpečnostná previerka nie ako potvrdenie čistého profilu a minulosti kandidáta, ale ako prekážka pre nezávislosť sudcov.
Takto chápu ústavnosť sudcovia Macejková, Mochnáčová, Ľalík, Auxt, Brňák, Dobrík a Kohut. Dve ženy a päť mužov, ktorí z Ústavného súdu urobili druhú komoru parlamentu. Komoru, ktorej vládne koalícia HZDS a SNS. Práve politika je totiž podstatou tohto rozhodnutia.
Politické dôsledky rozhodnutia
Návrh na zrušenie Špeciálneho súdu Ficova vláda neschválila. A rovnako by neprešiel ani v súčasnom slovenskom parlamente. Fakt, že ho zrušila tretia moc v štáte, svedčí o tom, kto tvorí väčšinu na Ústavnom súde a že tento súd je dnes radikálnejšou inštitúciou ako Ficova vláda či slovenský parlament, ktorému vládne postkomunistická koalícia. Takýto zásah do ústavnosti znesie porovnanie iba s Mečiarovými amnestiami.
Pozitívne dôsledky
Košické rozhodnutie dvoch žien a piatich mužov má naozaj aj svoje pozitívne dôsledky. Tým prvým je vynútená ostrakizácia HZDS a SNS. Dvoch strán z okraja politického spektra, dvoch tvárí slovenského postkomunizmu, ktoré po voľbách 2006 rehabilitoval Róbert Fico.
Po troch rokoch vlády je už aj Ficovi zrejmé, že to bola chyba. Preto rozdelenie koalície na dve časti - na Smer a na HZDS so SNS - je dobrou správou pre budúcnosť. Ak na Slovensku nebude strana ochotná vládnuť s Mečiarom a Slotom, tak je to dôležitý posun.
Druhým pozitívnym dôsledkom bude väčšia pozornosť venovaná obsadeniu Ústavného súdu. Keď boli na začiatku roku 2007 menovaní šiesti noví ústavní sudcovia, z ktorých mimochodom minulý týždeň až piati hlasovali proti Špeciálnemu súdu, tak sa ani v parlamente, ani v médiách neodohrala žiadna významnejšia diskusia. Zasadnutie parlamentu trvalo krátko a parlament aj väčšina médií sa správali, ako keby sa obsadzoval Výkonný výbor Fondu národného majetku, nič viac. Dôsledkom je nižšia kompetentnosť a nevyhnutne aj autorita košického súdu.
Riešenie: Boj proti korupcii a dôvera v štát
"Pri korupcii som presvedčený, že ako vždy sa hovorí, ryba smrdí od hlavy. Pokiaľ skutočne občania neuvidia, že boj s korupciou je skutočným bojom a že v ňom nebudú kompromisy, ak neuvidia potrestaných vysokopostavených funkcionárov či dokonca politikov, tak potom ten boj s korupciou proste nezvládneme,“ uviedol Kiska. Ako dodal, ak občania neuvidia skutočnú snahu štátu, tak potom tzv.
Základnou úlohou súčasnej vlády je podľa prezidenta vrátiť dôveru ľudí v štát. "V praxi to znamená, že ľudia majú veľmi silný pocit, že pokiaľ sú zamestnaní a odvádzajú dane, všetko je v poriadku. Ale akonáhle dochádza k najmenším problémom a človek niečo od štátu chce, tak zrazu to nedostáva,“ vysvetlil.
Každý jeden pracovník štátnej správy by si mal podľa Kisku uvedomiť, že je tu pre to, aby slúžil ľuďom a pomáhal im.
Správanie väčšiny ústavných sudcov však hovorí jasnou rečou: problémom nie je len stav slovenského súdnictva. Aj táto ryba smrdí od hlavy. Dnes je veľkým problémom Slovensku aj zloženie Ústavného súdu.
Ak teda existuje nejaká lekcia, ktorá z minulého týždňa plynie, tak je to skutočnosť, že boj proti zločinu a vládnutie s HZDS či SNS nejde dokopy.
tags:
