Ryby a odpad: Ako znečistenie ovplyvňuje naše zdravie

Často nás zaskočia zistenia odborníkov súvisiace s kvalitou predávaných potravín, ktoré môžu ohrozovať naše zdravie. Hnevať sa môžu najmä tí, ktorí sa snažia kupovať a konzumovať zdravé potraviny, no nakoniec je z toho viac problémov ako úžitku. Dôkazom je aj najnovší prípad zo Slovenska týkajúci sa špenátového pretlaku predávaného v sieti Coop Jednota. Štátna veterinárna a potravinová správa SR zakázala jeho predaj po tom, ako v priebehu 10 dní Národné toxikologické informačné centrum zaznamenalo štyri toxikologické konzultácie po požití mrazeného špenátu. Medzi prejavované príznaky patrili malátnosť, závraty, sucho v ústach, rozmazané videnie a mydriáza. Špenátový pretlak bol dodaný aj do siete Kaufland pod značkou Vinica.

Celosvetový problém s kvalitou rýb

Takéto veci sa však nedejú len na Slovensku. Britskí vedci sa napríklad pozreli na obchodovanie s rybami po celom svete a ich zistenia nie sú práve najlepšie. Analyzovali 44 štúdií zameraných na viac ako 9 000 vzoriek morských plodov z reštaurácií, supermarketov či od obchodníkov z viac ako 30 krajín. Odhalili, že obrovské podvody s morskými plodmi sa dejú po celom svete. Mnohé z týchto štúdií využili relatívne nové techniky analýzy DNA. V jednom prípade zistili, že v Kanade, USA, Veľkej Británii, Singapure, Austrálii a na Novom Zélande sa pod označením chňapáč v 40% vzorkách ukrývali iné druhy rýb. Stáva sa, že pri označovaní zamieňajú druhy z rovnakej čeľade. V Nemecku tak dopadol jeden druh hrebenatky, ktorú zamenili s jej príbuznou v 48% vzoriek.

Lacné za drahé

Z celkového množstva analyzovaných vzoriek nemalo správne označenie 36% z nich. Vedci zistili, že zo 130 vzoriek žraločích filiet kúpených od talianskych obchodníkov alebo na tamojších rybích trhoch malo 45% nesprávne označenie. Spotrebiteľmi žiadané a vzácne druhy pritom „zastúpili“ tie lacnejšie a menej obľúbené. Iné „náhrady“ pochádzali z ohrozených druhov. Analýza zistila, že takmer 70% vzoriek z Británie predávaných ako chňapáč v skutočnosti pochádzalo z 38 iných druhov rýb. Medzi nimi boli aj také, ktoré žijú pri útesoch a sú ohrozené stratou habitatu a nadmerným rybolovom. Európska únia v roku 2015 testovala aj takmer 4 000 vzoriek rýb a morských plodov zo Slovenska. Nesprávne označenie zistila u siedmich percent.

Autori priznávajú, že nie vždy sú ryby nesprávne označené vedome. Je však pravda, že veľká časť prípadov sa týkala práve zámeny lacnejších rýb za drahšie, čo jasne naznačuje, že ide o podvod a nie o neopatrnosť.

Iné v menu ako na tanieri

Problémom sa ani zďaleka nevyhýbajú reštaurácie. Viac ako sto odborníkov tajne zozbieralo vzorky objednaných morských plodov v 180 reštauráciách v 23 krajinách sveta. Do laboratórií poslali celkovo 283 vzoriek spolu s popisom z menu, dátumom, cenou, názvom a adresou reštaurácie. Jednotlivo analyzovali vzorky DNA s cieľom identifikovať druh ryby. Následne ich porovnali s informáciami z jedálneho lístka. Zistili, že každá tretia reštaurácia predávala zle označené morské plody. Najhoršie na tom boli prevádzky v Španielsku, Fínsku, Nemecku a na Islande, kde sa miera nesprávne označeného jedla pohybovala od 40 do 50%. U ostrieža, tuniaka žltoplutvého a modrolplutvého bola až 50% šanca, že zákazník nedostane na tanieri tú rybu, ktorú si objednal.

Náhradníci

Niekedy ryby nahrádzajú podobnými druhmi, napríklad jedným typom tuniaka za druhý. Často je však náhradou úplne iný druh. Veľmi často plní úlohu náhradníka lacný pangasius. Tieto ryby vo veľkom chovajú vo Vietname a Kambodži. Majú veľmi podobnú chuť a vzhľad ako iné biele ryby, ako napríklad treska. Iné prípady sú oveľa vážnejšie. Zarážajúci bol nález zo Singapuru, kde predávali krevetové guľky, v ktorých nebolo ani stopy po krevetách. Namiesto toho v nich našli bravčové mäso.

Dopad na zdravie

Zámeny rýb predstavujú aj značné zdravotné riziká. V Číne testovali 153 produktov z pečených rybacích filiet od 30 komerčných značiek z miestnych trhov. Zámenu objavili až v 58% prípadoch, v niektorých dokonca našli jedovaté druhy. V iných prípadoch zase predávali veľmi ťažko stráviteľné ryby, ktorými nahradili tuniaka. Niektoré zas majú parazity, ktoré predstavujú zdravotné riziko. Iné zase nie sú také výživné, ako sa tvária.

Ekonomické straty

Medzinárodná organizácia Oceana v roku 2016 analyzovala viac ako 200 štúdií z 55 krajín a zistila, že v priemere každá piata ryba od obchodníkov, z reštaurácií alebo supermarketov mala nesprávne označenie. Situácia sa odvtedy nezlepšila. Vlani tiež vypočítal, že každý rok ilegálne ulovia osem až 14 miliónov ton rýb. Ročne predstavuje nesprávne označovanie rýb ekonomickú stratu od 26 do 50 miliárd dolárov. Podvodníci totiž podkopávajú legálny priemysel, čo sťažuje čestným hráčom možnosť súťaže.

Nedostatočná kontrola

Podvody s rybami sú známym problémom na svete. Obchodovanie s morskými plodmi je spojené so zložitými a neprehľadnými dodávateľskými reťazcami, ktoré prinášajú vysoké riziko zlého označenia tovaru. Úlovky pritom prekladajú z rybárskych lodí na obrovské prepravné plavidlá, kde ich v relatívnej tajnosti spracujú a nesprávne označia.

„Riziko chytenia je veľmi nízke, pretože monitorovanie a transparentnosť sú v dodávateľskom reťazci veľmi slabé,“ vysvetlil.

Plastový odpad v oceánoch a jeho vplyv

Do oceánov sa dostáva ohromné množstvo plastového odpadu - OSN rýchlosť znečisťovania týmto odpadom prirovnala k tomu, ako by sa každú minútu do mora zvrhol plast z korby jedného nákladného vozidla. Ak sa situácia nezlepší, bude za 30 rokov v moriach viac plastov než rýb. Človek vytvoril materiál, ktorý je schopný pretrvať stovky, tisíce rokov. Plast nikdy nezmizne. Rozpadne sa na mikročiastky o veľkosti ryžového zrnka a naviaže sa na kvapky látok, aké sa nachádzajú v kozmetike alebo čistiacich prostriedkoch.

Sumky ako indikátory znečistenia

Vedci využívajú sumky, živočíchy príbuzné človeku, na zisťovanie znečistenia morí. Sumky sú sediace na jednom mieste po celý svoj život a podobne ako pumpa filtrujú vodu. Podľa vedcov je dobré využívať práve sumky, pretože z evolučného hľadiska sú príbuzné človeku. Poznatky získané z ich organizmov sú užitočnejšie ako tie získané štúdiom iných morských živočíchov, napríklad rýb alebo lastúrnikov.

V Ejlate v Červenom mori prehľadávala móla a skaly a na jednej tehle našla prisadený celý trs sumiek. Preniesla ich do laboratória a stlačením z nich vyšiel obsah ich tela. Boli v ňom mikroplasty, ktoré kedysi možno tvorili plastové fľaše alebo vrecúška, ktoré sú odhodené všade pri pobreží Izraela.

Lososy: Divoké verzus chované

Výskumy ukazujú, že chovné lososy síce majú menej omega-3 mastných kyselín než divoké, ale zároveň sú stále nutrične nasýtenejšie než iné druhy mäsa. A ani pri vitamínoch a výživných látkach vždy neplatí ‚čím viac, tým lepšie‘. Vedkyňa dodáva, že aj keď chovné lososy patria medzi najudržateľnejšie typy produkcie živočíšneho mäsa, nemôžeme si tým ospravedlňovať povedzme jeho dennú konzumáciu.

V minulosti sa pritom lovili v takom počte, že ich ľudia ani nestíhali konzumovať a používali ich napríklad aj na hnojenie polí. Je to taký fenomén „starej Európy“, ktorá si priviedla na pokraj vyhubenia takmer všetky divoké druhy zvierat. Americký kontinent bol osídlený Európanmi historicky neskôr a má väčšie priestranstvá, čiže sa tam zachovalo aj oveľa viac divokej prírody než v Európe.

Z divých lososov môžeme nájsť v obchodoch už len tie tichomorské. Losos atlantický sa už komerčne nechytá. Cena preto závisí aj od jeho počtov. Úlohu asi zohráva aj fakt, že lososy tichomorské sa lovia, iba keď sa prichádzajú do riek rozmnožiť, čiže okno na ich lov je veľmi krátke.

Akvakultúra a chov lososov

Chovajú sa aj lososy, ktoré majú označenie „organické“. Tie sa snažia priblížiť k tým divokejším a musia spĺňať rozličné regulácie. K nutričnej hodnote chovaných lososov viem povedať, že akvakultúra (akvapestovateľstvo - pozn. red.) sa momentálne snaží obmedziť rybacie mäso v potrave chovaných lososov. To sú ryby, ktoré sú chytené v moriach a stále tvoria 7 % potravy chovných lososov.

Omega-3 mastné kyseliny sú pre človeka dobré napríklad z hľadiska vývinu mozgu či liečbu a prevenciu kardiovaskulárnych chorôb.

Na farmy sa už neberú žiadne divoké lososy z prírody, ale všetky pochádzajú z liahní. Sú teda na chov už vyšľachtené a majú uzatvorený životný cyklus. Losos atlantický je morskou rybou, ktorá je chovaná v najväčších množstvách a je určite ikonickou chovnou rybou v Európe. Okrem toho je jeho chov populárny napríklad v Čile či austrálskej Tasmánii. Ale v oveľa vyšších počtoch sa vo svete chovajú kapry typu amur. Na týchto kaproch vlastne v Číne akvakultúra pred tisíckami rokov vznikla.

Akvakultúra sa všeobecne zaoberá farmárčením pod vodnou hladinou. Ten sa nachádza v lososej strave a je dôležitý pre vývoj a mineralizáciu ich kostry. Zároveň je to však látka, ktorá v prírode pôsobí ako hnojivo. Takže keď to s ním preženieme, podporíme rast niektorých rastlín v morskom ekosystéme, čo vedie k jeho znečisťovaniu.

Losos atlantický dokáže cítiť bolesť, čiže ak by bola deformita vážnejšia, bola by to otázka zhoršeného zdravia. Už len to znamená, že by sme sa mali snažiť o ich prevenciu. Ďalej to môžu byť problémy s plávaním. Čo sa týka spotrebiteľa, tie naozaj vážne deformity spôsobujú fibrózu v mäse ryby. Fibróza je nahromadenie takého komplexnejšieho tkaniva, ktoré spôsobí, že fileta bude tvrdšia a nebude mať farbu a textúru, akú zákazník očakáva.

Aj farba filety ovplyvňuje zákazníkov, čiže by nemala byť príliš červená ani príliš bledá. V niektorých prípadoch je toto farbivo dodávané ako súčasť potravy, aby bola fileta ružovejšia. „Zafarbujú sa“ aj filety pstruha dúhového a potočného, ktoré sú tiež dnes už čiastočne chovné. Ak by totiž žili iba v riekach, bolo by ich mäso biele. To nie je pre zákazníka také zaujímavé, ale keď je zafarbené, prichádza efekt, ktorý si zákazníci často spájajú s lososom.

Číslom jeden je niečo ako morský kliešť, ktorý sa na rybu prichytí, a keď je ich príliš veľa, môžu jej spôsobiť vážne problémy napríklad s imunitným systémom. Takže momentálne sú veľmi striktné regulácie na to, koľko takýchto ektoparazitov sa môže na farmách nachádzať. Keď ich je príliš veľa, tak sa musí hustota rýb znížiť alebo sa chov na farme úplne zastaví. No a v neposlednom rade je to znečistenie prostredia, ktorému sa venujem aj ja. Aj preto naďalej skúmame, ako jeho dôsledky čo najviac obmedziť.

Problém bol, že veľa vecí v ňom bolo podaných priveľmi dramaticky a autor v ňom použil nepodložené informácie, ktoré boli následne vyvrátené vedcami. Myslím, že každý má istú profesijnú zaujatosť, ktorú by sme si mali uvedomiť a citlivo s ňou pracovať - či už sme aktivistami, alebo pracujeme na farme.

Aby sme sa vedeli dopátrať k trochu logickejším riešeniam, než je úplné zastavenie konzumácie zvierat. Predpokladom je, že sa bude naďalej zvyšovať počet rýb a aj druhov rýb, ktoré chováme, pretože sa zvyšuje aj počet ľudí na planéte. Verím, že smerujeme k tomu, že čoskoro úplne prestaneme používať divé ryby do krmiva tých chovných a túto zložku nahradíme alternatívnymi ingredienciami.

Fascinujúce je aj to, že rast rýb sa nikdy nezastaví, a to sa týka aj ich mozgu, ktorý rastie spolu s telom. Ľudia sa na rozdiel od nich narodia s veľmi veľkou hlavou a ich mozog už má konečnú veľkosť. Dôležité je vedieť aj to, že lososy nielenže cítia bolesť, ale vedia si vytvoriť aj Pavlovov podmienený reflex. Vieme ich napríklad naučiť rozoznávať signál, ktorý naznačuje, kedy ich budeme kŕmiť. Takže sú to veľmi múdre ryby, a aby sme sa k nim dobre správali, tak ich treba aj chovať správnym spôsobom.

Tabuľka: Porovnanie divokých a chovaných lososov

tags: