Charakteristika vybraných magických tvorov

V prípade, že sa niektorý príslušník nemagickej populácie stretne s magickým tvorom, je uplatnené pamäťové kúzlo. V prípade najhorších kolízií zasahuje Úrad pre dezinformácie. Inak sú čarovné tvory chránené zastieracími kúzlami alebo umiestnené v "bezpečných lokalitách", ktoré sú obohnané kúzlom na odpudzovanie muklov.

Akromantula (Acromantula)

Acromantula je obludný pavúk s ôsmimi očami, vie rozprávať ľudskou rečou a pochádza z nepreniknuteľných džunglí Bornea. K jeho charakteristickým znakom patria husté čierne chlpy, ktoré mu pokrývajú celé telo, rozpätie nôh dosahujúce až päť metrov, čeľuste, ktorými acromantula hlasno cvaká, keď je rozrušená alebo nahnevaná, a jedovaté výlučky. Je to nestvůrný osmioký pavouk schopný lidské řeči. Pochází z neprostupné džungle Bornea.

Acromantula je mäsožravá a uprednostňuje veľkú korisť. Na zemi tká siete v tvare kupoly. Samica je väčšia ako samec a naraz môže naklásť až sto vajíčok, ktoré sú mäkké a biele a dosahujú veľkosť plážovej lopty. Mladé sa z nich vyliahnu za šesť až osem týždňov. Samice - větší než samec - klade až 100 vajec najednou o velikosti nafukovacího míče. Oddelenie pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov definovalo vajíčka acromantuly ako nepredajný tovar kategórie A, čo znamená, že za ich dovoz alebo predaj sa udeľujú vysoké pokuty. Táto patrí medzi neobchodovateľné zboží - dovoz, či prodej se trestá přísnými pokutami.

Tohto zvera údajne vyšľachtili čarodejníci, možno s cieľom, aby strážil čarodejnícke obydlia alebo poklady, ako to u príšer vytvorených čarami býva. Napriek vysokej, takmer ľudskej inteligencii acromantulu nemožno vycvičiť a je veľmi nebezpečná pre čarodejníkov i pre muklov.

• Charakteristické znaky: husté černé chlupy po celém těle, velké rozpětí nohou (až 15 stop - cca 4,5 metru), klepeta, která zřetelně a hlasitě cvakají a jedovatý sekret.
• Známý zástupce - Aragog se všemi potomky.

Auguron (Augurey)

Domovina auguruja je Británia a Írsko, hoci sa občas vyskytuje aj v severnej Európe. Rovněž známý jako irský fénix - jeho domovem je Británie a Irsko, ale lze jej nalézt i v severní Evropě. Je to chudý, zúbožene vyzerajúci zeleno-čierny vták, podobný malému a podvyživenému supovi. Zelenočerný auguron je vyzáblý a truchlivě vyhlížející pták, který vzdáleně připomíná podvyživeného supa.

Je mimoriadne plachý, hniezdi v kríkoch a tŕní, živí sa veľkým hmyzom a drobnými vílami, lieta iba za silného dažďa, inak sa skrýva v hniezde slzovitého tvaru. Je nesmírně plachý a hnízdí v trnitých keřích. Živí se velkým hmyzem a vílami, létá pouze za hustého deště - jinak se skrývá v hnízdě tvaru slzy. Auruguj vydáva výrazný hlboký chvejivý krik, kedysi považovaný za predzvesť smrti. Jeho charakteristické hluboké a rozechvělé houkání se kdysi považovalo za předzvěst smrti. Čarodejníci sa odjakživa vyhýbali hniezdam týchto vtákov zo strachu, že začujú ten srdcervúci zvuk, a nejeden vraj dostal srdcový záchvat, keď prechádzal okolo krovia a začul kvílenie neviditeľného auguruja.

Trpezlivý výskum však napokon odhalil, že auguruj spieva iba vtedy, keď sa blíži dážď. Později (za trpělivého průzkumu) se zjistilo, že pouze oznamuje příchod deště. Odvtedy sa augurujovia v domácnostiach s obľubou využívajú na predpovedanie počasia, hoci mnohí ľudia počas zimných mesiacov ťažko znášajú takmer neprestajné kvílenie. Brka augurona jsou pro psaní nevhodná, protože odpuzují inkoust. Perá augurujov sa nedajú využiť ako brká, pretože odpudzujú atrament.

Bazilišek (Bazilisk)

Prvého zaregistrovaného baziliska vychoval Herpo Smradľavý, grécky čierny mág, ktorý ovládal parselčinu. Po nespočetných pokusoch zistil, že z kuracieho vajca, keď ho vysedí ropucha, sa vyliahne mimoriadne nebezpečný obrovský plaz. Rovněž známý jako hadí král - je zářivě zelený plaz dorůstající délky až 50 stop (15 metrů). Samec má šarlatový chochol na hlavě a mimořádně jedovaté zuby, ovšem nejnebezpečnější zbraní je pohled jeho velkých žlutých očí. Bazilisk je jasnozelený had, ktorý dorastá až do dĺžky pätnástich metrov. Samec sa od samice odlišuje šarlátovým chocholom na hlave.

Má mimoriadne jedovaté zuby, ale jeho najnebezpečnejšou útočnou zbraňou je pohľad do veľkých žltých očí. Každý, kto sa do nich pozrie, ihneď umrie. Ak má bazilisk dostatok jedla (žerie všetky cicavce, vtáky a väčšinu plazov), môže sa dožiť vysokého veku. Líhne se ze slepičího vejce vysezeného ropuchou. Jeho pěstování je nezákonné, ale dobře se obchází, protože při kontrole stačí vytáhnout vejce zpod ropuchy. Dožívají se několik stovek let, při dostatku potravy. Bazilisk Herpa Smradľavého údajne žil takmer deväťsto rokov.

Pestovanie baziliska bolo ilegálne už od stredoveku, hoci v praxi sa dá veľmi ľahko utajiť, lebo pri návšteve inšpektora a Oddelenia pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov stačí kuracie vajce vytiahnuť spod žaby. Podle oficiálních záznamů v Británii nebyl spatřen přinejmenším 400 let. Okrem znalcov parselčiny bazilisky nemôže ovládať nikto. Sú nebezpečné aj pre väčšinu čiernych mágov a najmenej štyristo rokov neexistuje záznam, že by niekto videl baziliska v Británii.

Černožienka (Doxy)

Černožienka sa niekedy neodlišuje od víly (pozri ďalej), hoci je to celkom samostatný druh. Známá jako kousavá víla se často omylem za skutečnou vílu považuje, byť je zcela jiným živočišným druhem. Podobne ako víla má drobné ľudské telo, no v jej prípade ho pokrýva hustá čierna srsť. Okrem toho má jeden pár nôh a rúk navyše, hrubé zaoblené a lesklé krídla ako chrobák. Má miniaturní lidskou podobu, ale je pokryta černým ochlupením a má po páru rukou a nohou navíc.

Černožienky sa vyskytujú v celej severnej Európe a Amerike, uprednostňujú chladné podnebie. Mají rády chladnější klima - severní Evropa a Amerika. Kladú naraz až päťsto vajíčok a zahrabávajú ich. Kladou až 500 vajíček najednou a zahrabávají je do země. Mladé sa liahnu po dvoch až troch týždňoch. Mladé se líhnou za dva až tři týdny. Černožienky majú dva rady ostrých jedovatých zubov, ktoré vždy využívajú na hryzenie. Běhnice má dvě řady ostrých a jedovatých zubů - po kousnutí je vhodné aplikovat příslušné sérum. V prípade uhryznutia treba okamžite použiť protijed.

Bahuriniak (Dugbog)

Bahuriniak obýva močariská a vyskytuje sa v Európe i v Severnej a Južnej Amerike. Je obyvatelem bažin a je možno jej nalézt v Evropě, Severní i Jižní Americe. Keď sa nehýbe, vyzerá ako kus dreva, hoci pri podrobnejšom skúmaní odhalíme oblanené labky a veľmi ostré zuby. V nehybném stavu připomíná kus ztrouchnivělého dřeva, ale bližší ohledání odhalí tlapky s plovacími blánami a velice ostré zuby.

Po podmočenej pôde sa kĺže a plazí, živí sa väčšinou malými cicavcami a chodcom spôsobuje ťažké poranenia členkov. Neslyšně se plíží bažinatými mokřinami a živí se především malými savci, ale dokáže nepěkně poranit i kotníky kolemjdoucích lidí. Chutí mu najmä divý mužík mandrag. Jeho nejoblíbenější pochoutka je však záhon s mandragorou. Pestovatelia mandragor pod listami tejto vzácnej rastliny našli krvavú kašu - zvyšok po jeho hostine.

Klabert (Clabbert)

Klabert žije na stromoch, výzorom pripomína kríženca opice s žabou. Tvor žijící v korunách stromů, vypadající jako kříženec opice a žáby. Pochádza z Južnej Ameriky, v súčasnosti sa už rozšíril po celom svete. Původně z jižních amerických států, ale byl vyvezen do celého světa. Jeho hladká koža bez srsti je fľakatozelená, na rukách a nohách má plávacie blany a dlhé ohybné končatiny mu umožňujú hojdať sa v konároch šikovne ako orangutan. Má hladkou holou kůži, mramorově zeleného vzhledu a plovací blány na všech končetinách. Paže i nohy silné a obratné, což umožňuje skákání ve větvích.

Na hlave má krátke rožky a v širokých ústach, ktoré vyzerajú akoby sa uškŕňali, plno zubov ostrých ako žiletka. Na hlavě krátké rohy a široká ústa v neustálém šklebu, ovšem plná ostrých zubů. Klaberty sa väčšinou živia malými jaštericami a vtákmi. Žere ještěrky a ptáky. Najvýraznejšou charakteristickou črtou klabertov je veľký pľuzgier v strede čela. Nejvýraznějším znakem je ale velká bradavice uprostřed čela, která zrudne a bliká při nebezpečí. Je jasnočervený a svetielkuje, keď cítia nebezpečenstvo.

Americký čarodejníci mávali klaberty v záhradkách, aby ich zavčasu varovali pred blížiacimi sa muklami. Američtí kouzelníci je už hromadně nechovají (čemuž napomohly pokuty) jako signalizaci přítomnosti mudlů a tak svým sousedům už nemusí vysvětlovat, proč mají ještě vánoční světýlka nainstalovány na stromech v červnu. Medzinárodná konfederácia čarodejníkov však zaviedla pokuty, vďaka ktorým tento zvyk zanikol. Za tmy bol pohľad na strom plný svetielkujúcich pľuzgierov síce pekný, ale priťahoval priveľa muklov, zvedavých, prečo majú susedia ešte aj v júni na strome vianočné osvetlenie.

Bodloš (Knarl)

Knarla (severná Európa a Amerika) si muklovia zvyčajne pletú s ježkom. Bodloše si mudlové obvykle pletou s ježkem - jsou opravdu téměř k nerozeznání. Tieto dva druhy naozaj ťažko rozlíšiť, veľmi dôležitý rozdiel je však v ich správaní. Ak niekto nechá v noci v záhrade jedlo pre ježka, ten darček prijme a poteší sa mu, ak sa jedlo ponúkne knarlovi, nazdáva sa, že sa ho domáci pokúša vlákať do pasce, a z pomsty mu zničí rastlinstvo alebo záhradné ozdoby. Pokud v severní Evropě nebo Severní Americe necháte venku něco k snědku ježkovi a ráno je to pryč - byl to ježek. Pokud máte zahradu ráno zpustošenou - tak si bodloš myslel, že jej chcete vlákat do pasti.

Mnoho muklovských detí už takto obvinili z vandalizmu, hoci skutočným páchateľom bol urazený knarl.

Bublinatka (Plimpy)

Náduvka je guľatá škvrnitá ryba. Vyznačuje sa dvoma dlhými nohami zakončenými plávacími blanami, obýva hlboké jazerá, kde lozí po dne a hľadá potravu, najradšej vodné slimáky. Kulovitá kropenatá ryba, pro kterou jsou charakteristické dvě dlouhé nohy zakončené prsty s plovacími blánami. Obývá hluboká jezera a miluje jako potravu vodní šneky. Náduvka nie je nijako zvlášť nebezpečná, aspoň sa o nijakom krvavom útoku na človeka či vodných ľudí nevie. Není nijak nebezpečná, přestože s oblibou oždibuje nohy a oblečení plavců. Zato pre plavcov je nepríjemná, lebo im ďobká do nôh a odevu.

Vodní ľudia ju považujú za škodcu, preto sa jej zbavujú tým, že jej zväzujú nohy do uzla. Jezerní lidé ji považují za parazita a zbavují se jí svázání gumových nohou, pak ji odnese proud. Náduvku potom voda unáša preč, lebo nemôže kormidlovať, kým sa neuvoľní, čo jej niekedy trvá bezmála aj niekoľko hodín.

Černovřes (Horklump)

Horklumppochádza zo Škandinávie, ale v súčasnosti je rozšírený po celej severnej Európe. Pochází ze Skandinávie, ale dnes je doma v celé severní Evropě. Pripomína mäsitú ružovkastú hubu porastenú riedkymi tvrdými štetinami. Podobá se masité narůžovělé houbě, pokryté řídkými a pevnými černými štětinami. Horklump sa veľmi prudko rozmnožuje a priemernú záhradu pokryje za pár dní. Rychle se rozmnožuje a během několika dnů kompletně zamoří průměrně velkou zahradu.

Do zeme nezapúšťa korene, ale šľachovité chápadlá určené na vyhľadávanie jeho obľúbených dážďoviek. Místo kořínků chapadélky hledá dešťovky a sám je oblíbenou potravou trpaslíků. Horklump je pochúťkou pre trpaslíkov, ale inak nie je známe jeho iné využitie.

Čmelotrysk (Glumbumble)

Melanchomeliak (severná Európa) je sivý chlpatý lietajúci hmyz, produkuje sirup vyvolávajúci zádumčivosť. Je létající hmyz severní Evropy s hebkými šedými chlupy, který produkuje šťávu s melancholickým účinkem a užívá se jí jako léku proti hysterii vyvolané požitím listů horečníku. Používa sa ako protilátka proti hystérii vyvolanej požitím listov alihotsy. Ak se dostanou do úlu, má to katastrofální následky pro med. Zamoruje včelie úle, čo má katastrofálne účinky na med.

Melanchomeliaky si na hniezdenie vyhľadávajú tmavé odľahlé miesta, ako sú bútľaviny a jaskyne. Hnízdí v tmavých a opuštěných koutech - duté stromy nebo jeskyně. Živia sa žihľavou. Živí se kopřivami.

Dlaždičoun (Jarvey)

Džarvej sa vyskytuje v Británii, Írsku a Severnej Amerike. Vyskytuje se v Británii, Irsku a Severní Americe. Vyzerá ako obrovská fretka, ibaže vie rozprávať. Vypadá jako přerostlá fretka, co umí mluvit - skutečného rozhovoru není schopen - to překračuje jeho duševní schopnosti. Skutočný rozhovor je však nad jeho schopnosti. Obmedzuje sa väčšinou iba na krátke (a často bezočivé) frázy, ktoré zo seba chŕli takmer bez prestania. Omezuje se obvykle na krátké, vulgární fráze, zato je chrlí v nepřetržitém proudu.

Džarvejovia žijú väčšinou pod zemou, kde prenasledujú trpaslíkov, ale nepohrdnú ani krtkami, potkanmi a hrabošmi. Dlaždičouni žijí většinou pod zemí, kde pronásledují trpaslíky, přestože nepohrdnou ani krtky, krysami nebo hraboši.

Drak (Dragon)

Tento pravdepodobne najznámejší čarovný zver patrí k tým, ktoré sa ukrývajú len veľmi ťažko. Patří k nejproslulejším, ale také nejobtížněji skrývatelným fantastickým zvířatům. Samica je zväčša väčšia a agresívnejšia ako samec, hoci ani k jednému by sa okrem vysoko kvalifikovaných a skúsených čarodejníkov nemal približovať nikto. Samice jsou obvykle větší a agresivnější, ale i k drakovi by se měl přibližovat jen vyškolený a obratný kouzelník !!! Dračia koža, krv, srdce, pečeň a rohy majú zázračné vlastnosti, ale dračie vajcia patria k nepredajným tovarom kategórie A. Dračí kůže, krev, srdce, játra a rohy jsou vesměs obdařeny silnými kouzelnými vlastnostmi, dračí vejce patří mezi neobchodovatelné zboží - dovoz, či prodej se trestá přísnými pokutami. Existuje desať plemien drakov a tým, že občas sa krížili, vznikali vzácni miešanci.

Druhy drakov

Existuje 10 základních plemen draků:

• čínsky ohniváč
• hebridský černý
• maďarský trnoocasý
• norský ostrohřbetý
• novozélandský opálooký
• obyčejný velšský zelený
• peruánský zmijozubý
• rumunský dlouhorohý
• švédský krátkonosý
• ukrajinský železnobřichý

Pamatujte, že kdykoliv je to možné, drak sežere člověka - lidé patří k dračí pochoutce! Predstavujeme vám poviedky piatich finalistov (zoradené v abecednom poradí podľa priezviska autora) najprestížnejšej slovenskej literárnej súťaže v oblasti fantastických žánrov, Martinus Ceny Fantázie 2018.

Antipod opálovooký

Antipod opálovooký pochádza z Nového Zélandu, no keď v rodisku prišiel o potrebný životný priestor, presťahoval sa do Austrálie. K zvláštnostiam tohto draka patrí, že žije v údoliach, nie v horách. Je stredne veľký (váži dve až tri tony) a je to vari najkrajší druh draka - telo mu pokrývajú perleťové šupiny, ktoré hrajú všetkými farbami, a nezvyčajné sú aj viacfarebné oči bez zreníc - podľa nich dostal meno. Antipod chrlí veľmi jasný ostrošarlátový, strašidelne pôsobiaci oheň, no napriek tomu ho v porovnaní s inými drakmi nepokladajú za veľmi agresívneho a pokiaľ nie je hladný, zabíja iba zriedka. Jeho obľúbenou potravou sú ovce, i keď sú známe prípady, že napadol aj väčšiu koris...

tags: