Ernst Hemingway bol americký dobrodruh, spisovateľ a majster krátkych foriem v próze. Zpopularizoval pojem Stratená generácia.
Kontext autorovej tvorby
V diele Starec a more sa prejavil jeho minimalistický, úsporný štýl, technika ľadovca, neosobný štýl a motív vykořeněnosti. Hrdinovia sú machovia, ktorí čelia násiliu, nepriaznivým podmienkam i osobným limitom. Sú to silní jedinci, ktorí pochybujú o tradičnom rebríčku hodnôt.
Starec a more - Analýza umeleckého textu
Starec a more je novela, ktorá sa odohráva v 1. polovici 20. storočia na kubánskom pobreží. Témou je súboj a sebapotvrdenie. Medzi motívy patrí vyrovnávanie sa so slábnutím a starnutím, baseball (DiMaggio), prekonanie silnejšej entity, symbol ťahania ryby na pevninu, odhodlanie a bezpodmienečnosť.
Postavy
- Santiago: Starý, skúsený a odvážny rybár.
- Manolin: Chlapec, Santiagov najbližší priateľ, neustále mu pomáha.
Starý Santiago je chudobným rybárom, no v duchu zostal plný nádeje a pevnej vôle. Najprv s ním na more chodí malý chlapec Manolin - 40 dní. Starec ho brával na more už od jeho piatich rokov. No po čase mu rodičia zakážu chodiť so Santiagom kvôli tomu, že nič neulovili a začal sprevádzať iných rybárov. Prišla jeseň a s ňou 85 deň starcovho lovenia. Manolin Santiagovi zohnal návnadu a ten sa vydáva opustený na more plný nádeje a odhodlania. A veru sa predsa ryba chytila. Santiagovi dala hodne zabrať, kým ju vylovil. Tá ho ťahala na šíry oceán. Starcovi neostalo nič iné, ako čakať. Počas plavby nejedol skoro nič a čas si krátil i dumaním a spomienkami. Na tretí deň lovenia bol už starec unavený a zoslabnutý, no nevzdával sa. Santiago ju napokon chytil. Vrazil do nej harpúnu a ťahal ju smerom naspäť. Spočiatku ani nemohol uveriť, že ju skutočne ulovil, myslel, že je to len sen.
Dej
Santiago ju napokon chytil. Vrazil do nej harpúnu a ťahal ju smerom naspäť. Spočiatku ani nemohol uveriť, že ju skutočne ulovil, myslel, že je to len sen. Začal sa obávať príchodu žralokov, ktorí aj tak prišli. Odhryzli mu kus ryby, ale Santiagovi sa nič nestalo. Starec už v diaľke zbadal odlesk svetiel z mesta, no priplávali ďalšie žraloky a začali „dojedať“ rybu. Santiago ich bil z posledných síl pákou od kormidla, ale márne. Žraloky sa jeden za druhým vrhali na rybu. Posledný žralok zmizol pod vodou. Z ryby už totiž nebolo čo žrať. Santiago sa už zmieril s tým, že je koniec pomaly priplával do prístavu. Vošiel do svojej chatrče, a zaspal. Ráno k nemu prišiel malý Manolin. Bežal von z domu a priniesol kávu. Potom sa rozprávali sa o plánoch do budúcnosti. Nakoniec chlapec odišiel a starec opäť zaspal.
Starec po namáhavej plavbe dôjde z posledných síl do svojej chatrče bez poriadneho úlovku, pri spiatočnej ceste ho napadli žraloky.
Kompozícia a jazyk
V diele prevažuje rozprávanie, ale Hemingway rovnako používa opis (prevažne rybolovu). V diele prevažuje reč autora, no nájdeme tu i priamu reč a nepriamu reč - vnútorný monológ -prevažne osamelý Santiago na mori.
V Hamingwayovom diele nie je použitých veľa jazykových prostriedkov. Autor ich skoro vôbec nevyužíva, strohosť a výstižnosť sú pre noho výstižné. Použitých je zopár cudzích slov: Qué va, guano, salao, la mar, el mar, cordel... ide prevažne o názvy rýb, ale niektoré detaily slúžia k informovaniu ako starý muž miloval oceán. Jeden zo spôsobov, akými Hemingway ukazuje Santiágovu lásku k moru, je meno, akým oslovuje more - „V duchu oslovoval more v ženskom rode, teda ako La mar, tak to totiž robia Španieli, veď ho milujú.“ Mladí rybári ho volajú El mar - „Ale niektorí mladší rybári, ktorí majú na lanách namiesto plavákov bóje a brázdia vody na motorových člnoch, kúpených vtedy, keď žraločia pečeň mala cenu zlata, menujú ho el mar, používajú teda mužský rod.“ (27-28) Toto oslovenie v mužskom rode neznamená krásu alebo hodnotu more, ale predstavuje peňažný výnos, ktorý z neho majú.
Citáty a hlavná myšlienka
Hlavná myšlienka: "Človeka možno poraziť, nie však zničiť."
Citáty:
- „Čože máte pod zub?“ spytuje sa chlapec. „Misku žltej ryže s rybou. Dáš si?“ „Ďakujem. Najem sa doma. Mám vám rozložiť oheň?“ „ Nie. Rozložím ho neskôr. A možno zjem aj ryžu studenú.“
- „Môžem si vziať sieť?“ „Isteže.“ Lenže sieť nejestvovala - chlapec vedel že ju predali. (s.15)
Témy
Sila jednotlivca, ktorú predstavuje starec Santiago na svojom nekonečnom boji s rybou. Navzdory tomu, že starec prehral vo svojom živote po materiálnej stránke, neprehral duchom. Utrpel porážku, ale zároveň zvíťazil vďaka svojej pevnej vôli, bojovnosti. Dokázal, že je schopný bojovať a možno aj vyhrávať nad prírodou a svojou starobou. Tým, že sa nevzdal dokázal svoju ľudskú hodnotu.
Autorov zámer
Ukázať, ako dokáže byť človek silný a odvážny pre určitú vec aj pre nečakané problémy, ktoré vzniknú. Santiago, chudobný samotár s silnou vôľou, ktorý v posledných 58 dňoch neulovil ani jednu počestnú rybu, sa jedného septembrového dňa rozhodne vyraziť vstrieč nebezpečenstvu oceánu za účelom prelomenia nešťastia a ulovenia veľkej ryby. September je označovaný za mesiac „veľkých rýb“. Santiago veľmi dobrý vzťah s chlapcom, ktorého od malička berie so sebou na rybárske výpravy. Pre niekoľkodennú starcovu smúlu (označovaný za salaa = najhorší druh smolára) rodičia Manolinovi prikážu jazdiť s iným člnom. Časne zo rána Santiago vypláva sám na more. Orientuje sa podľa letu vtákov (fregatka) a snaží sa smerovať svoju loď k hejnám rýb (tuniaky, dorády, …). Má so sebou množstvo kotúčov a 4 návnady.
Po niekoľkých dňoch na voľnom oceáne starec ucíti na jednej zo svojich šnúr velký tlak. Je presvedčený, že v hlbinách sa mu na násadu chytila veľká ryba. Napriek tomu, že je vyčerpaný následkom nedostatku spánku a málo výdatnej stravy, je rozhodnutý všetky svoje zostávajúce sily vložiť do zápasu s týmto obrovským obratlovcom, ktorý ho ťahá spolu s jeho loďou po širom oceáne. Okrem psychickej únavy kompenzovanej samoživorozprávou trpí aj fyzickým vyčeraním. Na mnohých miestach tela je zranený, má odreniny, škrabance a často ho chytajú kŕče do ruky, ktoré mu komplikujú súboj s rybou. Energiu môže získať len z mäsa rýb (dorád), ktoré si sám uloví. V niektorých chvíľach by chcel byť on sám tou rybou, ktorú sa snaží uloviť. Napriek tomu, že nie je pobožný, odriekava si modlitby (desať Otčenášov a desať Zdravásov). Sní nad tým, ako by to bolo, keby s ním bol na lodi chlapec. Honia sa mu v hlave spousty myšlienok a úvah. Časť príbehu prežíva Santiago spoločne s rybou.
Starec nakoniec po dlhom súboji ne len s rybou, ale aj sám so sebou zvíťazí a unavenú rybu pripúta k lodi. Je udivený krásou a veľkosťou uloveného 5 a půl palcov veľkého marlína. Cestou domov ho však prepadnú žraloky (mako, tuponosé žraloky, smečka žralokov). Pluli dobre a starec si máčal ruke vo slanej vode a snažil sa udržať si jasnú hlavu. Vysoko nad nimi sa hromadili oblačné kupy a tiahli ľahké beránky, takže starec vedel, že bríza vydrží celú noc. Díval sa v jednom kuse na rybu, aby sa uistil, že je to všetko pravda.
Santiago dorazí domov vysílený a zranený na mnohých miestach. Aj keď z obrovskej ryby, ktorú ulovil, zostala po útokoch žralokov len kostra, tamojší obyvatelia a Manolino sú šťastní, že sa starec vrátil.
tags:
