Príspevok od

Komerčná umelá výživa (umelé mlieko) má vo výžive bábätiek svoje špecifické miesto. Používa sa vtedy, keď je na to dôvod. Umelé mlieko sa ako núdzová náhradná výživa radí medzi špeciálne potraviny so špecifickým statusom. Umelé mlieko si vyžaduje podobné zaobchádzanie ako liečivá či lieky.

Rady pre prípravu umelého mlieka

1. Výber vody

Na prípravu dojčenského mlieka používajte vždy len čerstvú a prevarenú pitnú vodu vhodnú aj pre dojčatá, alebo priamo balenú dojčenskú vodu vhodnú na prípravu dojčenskej výživy. Nikdy nepoužívajte vodu, ktorá tečie potrubím z olova alebo pochádza zo súkromnej studni.

Vyberajte vždy len balené vody, ktoré majú na obale napísané „vhodné na prípravu dojčenskej stravy“ alebo „dojčenská voda“. Takéto vody majú nízky obsah dusičnanov. Vodu pred prípravou mliečnej dávky vždy prevarte.

Pokiaľ voda z vodovodu spĺňa svojím zložením požiadavky na dojčenskú vodu, možno ju po prevarení tiež použiť (túto informáciu by mal podať správca príslušnej vodovodnej siete). Aby ste si boli istí tým, že voda z kohútika je nezávadná, mala by byť prevarená a následne schladená na približne 40 - 50°C. Schladenie vody je dôležité preto, aby nedošlo k opareniu či k strate živín.

Prevarenú vodu nenechávajte stáť dlhšie, pretože by sa mohla stať živnou pôdou pre baktérie. A prečo nepoužívať chemicky zmäkčenú alebo opakovane prevarenú vodu? „Danie“ za chemicky zmäkčenú vodu bez vodného kameňa je vyšší obsah sodíka, ktorý ale nie je vhodný pre ľudský organizmus. Každá voda tiež obsahuje minerály a iné prvky, ktoré sa varom menia na látky, ktoré pre nás až také priaznivé nie sú. Varom navyše dochádza k odparovaniu vody, takže by sa ich koncentrácia zvýšila.

Na prípravu umelého mlieka nie je potrebné používať špeciálnu dojčenskú vodu; pitná prevarená voda z verejného vodovodu je postačujúca.

  • Voda musí byť vždy prevarená, zničia sa tak prípadné baktérie.
  • Svojím zložením, najmä množstvom obsiahnutých dusičnanov, musí zodpovedať vode vhodnej pre dojčatá.
  • Tieto požiadavky spĺňa balená voda s označením „dojčenská voda“, prípadne „voda vhodná pre dojčatá“.
  • Informáciu, či je voda z vodovodu použiteľná na prípravu dojčenskej stravy, získate na hygienickej stanici.
  • Tam si môžete aj objednať rozbor vody vo svojej studni.
  • Vodu na prípravu umelej výživy prevárajte až do obdobia zavádzania nemliečnych príkrmov, teda do dokončeného štvrtého až šiesteho mesiaca.
  • Stačí, aby prešla varom. Pri dlhom varení sa v nej koncentrujú soli.
  • Potom, ako prejde varom, nechajte ju vychladnúť na teplotu 45 °C.
  • Sýtená voda s bublinkami nie je na prípravu dojčenskej stravy vhodná. Spôsobuje dieťaťu bolesti bruška a nafukovanie.

2. Výber fľašky a cumlíka

Venujte pozornosť výberu vhodného cumlíka a fľašky. Rozhodovať sa môžete medzi plastovou alebo tradičnou sklenenou fľašou a medzi mnohými tvarmi (prehnutá, širšia, úzka, s otvorom pre ľahšie držanie atď.) Tiež pri cumlíku hrá úlohu materiál (prírodná guma - latex alebo silikón) a tvar.

Vhodná veľkosť dierky v cumlíku - dieťa sa musí pri pití trochu namáhať, aby bol uspokojený jeho sací reflex. Čoskoro určite nájdete tú, ktorá bude vášmu bábätku aj vám vyhovovať (pre batoľatá už môžete zvoliť rovno hrnček s náustkom).

Nezabudnite, že zahustené mlieka a niektoré špeciálne mlieka budú potrebovať skôr jednu väčšiu dierku ako viac malých, aby nedošlo k upchávaniu.

Z fľaše držanej hore dnom by mala tekutina len pomaly odkvapkávať, nie rýchlo kvapkať alebo dokonca tiecť pramienkom. V tom prípade by dieťa rýchlo vypilo veľké množstvo mlieka a potom grckalo.

  • Dodržiavanie hygienických zásad pri varení je nevyhnutné.
  • Fľašky, cumlíky a príbory po použití vždy prevarte.
  • Nepoužívajte staré alebo prasknuté cumlíky. V prasklinách alebo v miestach, kde je cumlík prasknutý, sa môžu usádzať baktérie.
  • Preto je vhodné meniť cumlíky (aj na fľaši) približne každé dva mesiace.
  • Cumlík pred podaním dieťatku neolizujte.

3. Čistenie a sterilizácia dojčenskej flašky

Dojčatá sú veľmi citlivé na bakteriálnu nákazu. Všetky potreby na kŕmenie a prípravu jedla treba starostlivo umyť a následne sterilizovať. Fľaštičku aj cumlík sterilizujte varom vo vode 3-5 minút alebo parou v parnom sterilizátore. Tento proces vydrží ako sklenené, tak plastové dojčenské fľaštičky.

Ako správne sterelizovať flašku pre dojča

  • po každom použití opláchneme všetky potreby horúcou vodou,
  • fľaštičku starostlivo vymyjeme pomocou kefy a opláchneme,
  • skontrolujeme cumlík - otvor, tesnenie na fľašu,
  • sterilizujeme varom (3 - 5 minút) alebo parou v parnom sterilizátore,
  • vysterilizované potreby necháme oschnúť a uchovávame na čistej podložke prikryté vyvarenou a vyžehlenou utierkou,
  • pred ďalším kŕmením si umyjeme ruky, vysterilizovaného cumlíku sa snažíme nedotýkať.

4. Príprava dojčenského mlieka

Vždy postupujte presne podľa návodu, dodržiavajte uvedené množstvá - vždy sa dáva jedna odmerka mlieka na 30 ml vody. Prevarte vodu a ochlaďte ju na odporúčanú teplotu podľa návodu, vlejte odmerané množstvá do sterilnej fľaše, pridajte správny počet odmeriek - vždy dávajte zarovnané odmerky, nepridávajte nič iné. Niektoré dojčenské mlieka majú praktické obaly, ktoré majú už zabudovaný plastový pásikurčený na zarovnanie odmerky. Mlieko sa tak pohodlne dávkuje. fľašku zatvorte a zatraste ňou, aby sa mlieko dobre rozpustilo, pred podaním mlieka vyskúšajte jeho teplotu kvapnutím kvapky na vnútornú stranu zápästia - mlieko musí byť príjemne teplé (materské mlieko má teplotu ľudského tela tj. cca 37°C), nie horúce, pripravujte vždy len toľko mlieka, koľko spotrebujete.

Správna teplota vody je pri príprave dojčenskej výživy tiež dôležitá. Pre dojčatá je ideálna teplota na podávanie približne 37°C.

Odporúčané dávkovanie a pomery nájdete na každom balení mlieka. V každom je samozrejme aj odmerka. Aby ste bábätku dopriali to najlepšie, je potrebné dodržať spôsob prípravy aj odporúčanej dávky. Ak by ste mlieko namiešali príliš „riedke“, bábätko síce vypije požadované množstvo, ale bude trpieť nedostatkom živín. Ak by ste mu naopak chceli dopriať a namiešali mu mlieku „hustejšie“, môžete mu tiež uškodiť. Na daný objem tekutín by prijalo príliš veľa bielkovín, ktoré by zaťažili jeho obličky, a ak by ste to robili pravidelne, mohli by ste mu ich aj poškodiť. Ideálna teplota vody na zmiešanie s mliečnym práškom je 37 °C.

Mlieko vždy tesne pred papaním zohrejte a potom schlaďte na teplotu tela. Pred podaním si kvapnite pár kvapiek mlieka na vnútornú stranu predlaktia. Nesmie byť horúce ani studené. Ohrievanie priamo na teplotu tela alebo zohrievanie fľaštičky, z ktorej už dieťa pilo, sa z hygienických dôvodov neodporúča. Mlieko je živná pôda pre baktérie, ktoré v ňom zvlášť v teple výborne rastú a rozmnožujú sa. Ohrievanie mlieka v mikrovlnnej rúre je nevhodné pre jeho nerovnomerné prehriatie. Dieťa sa môže o horúce časti popáliť. Lepší je vodný kúpeľ. Optimálne je ohriatie v ohrievači kontrolovanom termostatom. Aby sme v noci čas prípravy čo najviac skrátili, môžeme pripraviť prevarenú vodu na nočné pitie do termosky, ktorá je určená výhradne na tento účel.

Než dáte pripravené mlieko bábätku, vždy najskôr skontrolujte jeho teplotu na vašom zápästí tak, že naň odkvapnete niekoľko kvapiek. Pokiaľ pripravenú dávku nespotrebujete do 2 hodín, zlikvidujte ju. Pripravené mlieko znova nikdy neohrievajte. Prečo? Mlieko pripravené na konzumáciu má teplotu ľudského tela, teda zhruba 37 °C, čo je ideálny živný roztok pre baktérie, ktoré by sa v ňom mohli rozmnožiť. Pripravujte preto vždy iba toľko mlieka, koľko hneď spotrebujete.

  • Umelé mlieko sa má pripravovať z pitnej prevarenej vody, ktorá má pri zmiešavaní s práškom minimálne 70°C.
  • Najprv je potrebné odmerať presné množstvo vody a prášok sa do nej pridáva navyše, takže výsledný objem sa o množstvo prášku zvyšuje.
  • Po zaliatí 70°C prevarenou vodou je potrebné umelé mlieko schladiť na vhodnú teplotu a okamžite použiť na nakŕmenie bábätka.
  • Prášok umelého mlieka sa nevyrába ako sterilný produkt, a preto si vyžaduje uvedený presný prístup k jeho príprave.
  • Umelé mlieko sa má použiť do 2 hodín od jeho prípravy - v rámci tohto času ho je možné ponechať pri izbovej teplote a nie je potrebné ho prihrievať.
  • Dojčenské mlieko je živnou pôdou pre baktérie. Tieto patogény sa môžu množiť rýchlejšie, pokiaľ nastane časové oneskorenie medzi prípravou mlieka a jeho podaním. Preto musí byť dojčenské mlieko pripravované vždy čerstvé a ihneď po jeho príprave podané dieťaťu.
  • Nedopité mlieko vždy vylejte - mohlo by byť v prípade uchovávania zdrojom bakteriálnej nákazy, pretože teplé mlieko predstavuje ideálny živný roztok.
  • Dávky mlieka si nikdy nepripravujte vopred, aj keď by bolo mlieko po príprave skladované v chladničke, ak je mlieko alebo vodu potrebné prihriať, ohrejte ho v špeciálnom ohrievači alebo vo vodnom kúpeli.
  • Ohrev v mikrovlnnej rúre je rizikový z dôvodu vytvorenia lokálnych horúcich miest a dieťa sa môže popáliť.

5. Kŕmenie fľašou

Dieťaťu dajte podbradník alebo plienku a položte si ho krkom na ohyb lakťa. Fľašku držte tak, aby bola hladina mlieka stále dostatočná a dieťa neprehĺtalo vzduch alebo zvyšnú penu z mlieka. Naklonením fľašky môžete upravovať rýchlosť vytekania mlieka, po kŕmení nechajte bábätko odgrgnúť, rovnako ako po dojčení. Ak sa to nepodarí na prvýkrát, nezúfajte a vytrvajte s pokusmi.

Aj pri kŕmení či dokrmovaní komerčnou umelou výživou je dôležité kŕmiť bábätko podľa jeho potrieb. To znamená sledovať znaky záujmu o kŕmenie, ktoré každé bábätko dáva, a reagovať na ne nakŕmením bábätka. Nie je potrebné kŕmenie časovať podľa stanovených intervalov. Nie je ničím podložené, že by bábätko malo byť kŕmené každé 3 či 2 hodiny alebo že by bolo potrebné, aby medzi kŕmeniami boli konkrétne časové rozostupy. Nakŕmte bábätko vždy, keď má o kŕmenie záujem. Nenúťte ho dopiť dávku, nechajte ho vypiť také množstvo, ktoré chce. Fľaša nepredstavuje jedinú možnosť, ako bábätko nakŕmiť umelým mliekom. Máte aj iné možnosti, ktoré prinášajú viaceré výhody. Pri dokrmovaní je ideálne používať laktačnú pomôcku priamo na prsníku, aby bábätko bolo dokrmované umelou výživou tak, že nie je zmätené odlišným spôsobom satia a pitia. V prípade, že sa bábätko neprisáva na prsník alebo nie je dojčené, je možné ho kŕmiť napríklad malým skleným pohárikom či kalíškom - ten sa lepšie čistí, jednoducho sa používa a je vhodnejší z hľadiska vývoja ústnej dutiny bábätka.

  • Ak je v cumlíku príliš veľká diera, dieťa pije hltavo a prehltne množstvo vzduchu, ktoré mu potom spôsobí bolesti bruška a nafukovanie.
  • Rovnako to môže byť, keď vypije zvyšnú penu z mlieka.

6. Druhy umelého mlieka

Výrobcovia umelej výživy v snahe reagovať na tieto zmeny vyrobili tri základné typy mliek: začiatočné, pokračovacie a pre batoľatá. Mlieko tak lepšie spĺňa požiadavky zdravého vývoja organizmu. Pružnosť, s akou sa materské mlieko dokáže prispôsobiť aktuálnym potrebám dieťaťa, sa tým čiastočne napodobňuje.

Začiatočné mlieka: Sú určené pre novorodencov a dojčatá výlučne na mliečnej strave. Výrobcovia v odporučeniach na obaloch uvádzajú, že začiatočné mlieko je určené pre dieťa od 0 do 4 mesiacov. Dieťa ho môže piť i neskôr, kým je spokojné a dobre napreduje. Začiatočné mlieka sa označujú na obaloch symbolom 1 alebo názvom, ktorý tento vek symbolizuje.

Pokračovacie mlieka: Začína sa s nimi zvyčajne v období, keď dieťaťu pridávame nemliečne príkrmy. Nie je nutné dieťa privykať na pokračovacie mlieko už v štyroch mesiacoch. Odporučenie na obale je v tomto prípade iba informatívne. Pokračovacie mlieko by však nemalo dostávať mladšie dieťa, pre ktoré je určené mlieko začiatočné, lebo by zaťažovalo jeho organizmus. Pokračovacie mlieka sa na obale označujú symbolom 2 alebo podobne ako pri začiatočných mliekach názvom, ktorý tento vek symbolizuje, prípadne označením mesiaca veku, v ktorom je možné začať mlieko podávať.

Mlieka pre batoľatá: Medzi 10. - 12. mesiacom veku dieťaťa môžeme začať podávať mlieko pre batoľatá, ktoré býva na obale označené číslicou 3 alebo slovom JUNIOR. Sú to pokračovacie mlieka s prídavkom vitamínov, minerálov, stopových prvkov a iných látok vhodných na zdravý rast dieťaťa. Po roku veku už môžeme dieťaťu podávať i pasterizované plnotučné kravské mlieko a mliečne výrobky. Medzi 10. - 12. mesiacom veku je možné použiť na prípravu pokrmov kravské mlieko.

Mlieka pre deti s rodinnou alergickou záťažou: Sklon na alergie a ich prejavy, ako je astma, atopický ekzém, senná nádcha, býva dedičný. Pre deti, ktorých niektorý rodič alebo súrodenec trpí závažným alergickým ochorením, je najlepšou prevenciou včasného rozvoja týchto chorôb dojčenie. Ak takéto dieťa nemôže byť dojčené naplno, odporúča sa umelé mlieko so zvlášť upravenou bielkovinou, ktoré sa nazýva hypoalergénne (hypoantigénne). Úprava spočíva v štepení, hydrolýze bielkoviny. Tá potom stráca schopnosť podnecovať v tele rozvoj reakcií, ktoré sa skôr alebo neskôr môžu prejaviť alergiou. Napriek tomu v mlieku zostáva určitá zvyšková antigenicita (alergenicita), ktorá závisí od stupňa štepenia (hydrolýzy) bielkoviny. Pre zdravé dojča z rodiny (matka, otec, súrodenci) zaťaženej alergickými chorobami, ktoré postupne prechádza na umelé mlieko, ale aj pre novorodenca prikrmovaného umelým mliekom, kde predpokladáme, že bude dojčený, je hypoalergénna, H. A formula s čiastočne rozštiepenou východiskovou mliečnou bielkovinou veľmi vhodná a šetrná. Obsahuje síce látky, ktoré majú určitú antigenicitu (alergenicitu), ale menšiu než v mlieku, kde bielkovina nie je štepená. Týmto sa môže navodiť v systéme obranyschopnosti dojčaťa lepšia znášanlivosť cudzorodých látok. Aby malo podávanie tohto mlieka dieťaťu zmysel, nesmie mu predchádzať zaťaženie organizmu mliekom, ktoré nemá hydrolýzovanú bielkovinu. Hypoalergénne mlieka sú rozdelené na začiatočné a pokračovacie. Udáva sa, že vzniká asi u 1 - 3 % dojčiat. Pri prechode na umelé mlieko sa v priebehu dní až týždňov objavia tráviace ťažkosti: bolesti bruška, vracanie, hnačka. Ich intenzita a závažnosť sa stupňujú. V riedkej stolici bývajú nitky krvi. Dieťa nenapreduje, často ho trápi dojčenský ekzém. Môžu sa objaviť aj dýchacie ťažkosti. Ak je táto diagnóza naozaj potvrdená, podávajú sa dojčaťu mlieka s vysokým stupňom štiepenia bielkoviny, extenzívne hydrolyzáty, ktorých zvyšková antigenicita (alergenicita) je veľmi nízka, výrazne nižšia než pri formulách na preventívne použitie. Úplné hydrolyzáty sú chuťovo odlišné práve pre vysoký stupeň štiepenia bielkoviny, čo však dojčatám neprekáža a na ich chuť si zvyknú. Sú však aj drahé pre ich náročnú výrobu. Ide väčšinou o vracanie u napredujúcich detí. Zahustením umelého mlieka sa obmedzí jeho návrat zo žalúdka do pažeráka. Ako zahusťovadlo sa zvyčajne používa zemiakový škrob alebo múka zo svätojánskeho chleba. Tieto mlieka by mali rodičia voliť až po porade s lekárom, ktorý vylúči inú, závažnejšiu príčinu vracania alebo častého grckania. Pre dojčené dieťa sa z rovnakých dôvodov používa bezmliečny prípravok Nutriton, ktorý sa rozpustí v malom množstve vody a podá sa ešte pred dojčením lyžičkou.

Mlieka so zníženým obsahom laktózy: Sú to liečebné diétne prípravky dojčenskej výživy odporúčané lekárom dieťaťu, ktoré trpí dočasnou alebo trvalou neznášanlivosťou mliečneho cukru. Dočasná neznášanlivosť môže niekedy vzniknúť po závažnejšom hnačkovom ochorení. Trvalá je vzácna.

Sójové mlieka: Mlieka, ktoré majú bielkovinový základ na sójovej báze, nie sú určené na bežnú výživu zdravých dojčiat. Sú to diétne mlieka pre deti, ktoré trpia vzácnym ochorením s poruchou vstrebávania mliečneho cukru laktózy. Sójové mlieko je aj alternatívnym spôsobom výživy pre vegetariánov. Môže byť odporučené lekárom i z dôvodu prechodnej poruchy vstrebávania cukru v čreve. Užitie sójového mlieka pri neznášanlivosti kravského je problematické, lebo až 50 % detí alergických na bielkovinu kravského mlieka reaguje podobne aj na bielkovinu sóje. Tieto mlieka potom môžu byť ako výživa detí lekárom odporučené aj určitý čas po prepustení domov, kým nedosiahnu hmotnosť zdravého donoseného novorodenca, t. j. okolo 3 500 g. Svojím vyšším obsahom bielkovín a ďalšími špecifickými vlastnosťami vyhovujú potrebám tejto skupiny novorodencov a dojčiat. Tieto mlieka majú aj väčšie množstvo energie i minerálov v porovnaní s mliekami pre donosené deti. Majú špecificky upravené tuky a cukry tak, aby boli pre nedonosené deti dobre stráviteľné. V poslednom čase sú tieto mlieka obohacované o viacnenasýtené mastné kyseliny s dlhými reťazcami (LCP). Tieto látky získava plod cez placentu od matky v posledných troch mesiacoch tehotenstva. Sú dôležité na rozvoj mozgu, pre zrak a rast organizmu. Niektoré mlieka sú už výrobcom pripravené na pohotové užitie v tekutej forme.

Chytré mlieka: Jedným z posledných krokov na ceste k ďalšiemu skvalitneniu umelého dojčenského mlieka sa stalo jeho obohatenie o prebiotiká, probiotiká, nukleotidy. Tým sa darí zlepšiť črevnú mikroflóru umelo vyživovaných detí, posilniť ich systém obranyschopnosti (imunity), a tak zlepšiť zdravie a znížiť výskyt alergií u nedojčených detí.

Dobré a zlé baktérie: Výlučne dojčení novorodenci sú oproti nedojčeným vo výhode, lebo majú v čreve v prevahe mliečne baktérie (bifidogénne a laktobacil) podporujúce správne funkcie tráviaceho systému. To spôsobujú látky, ktoré sú obsiahnuté v materskom mlieku - komplex originálnych prebiotík. Osídlenie čreva baktériami sa u výlučne dojčeného dieťaťa výraznejšie mení až s jeho odstavením a prechodom na nemliečne príkrmy. U detí umelo živených sa vyvíja pestrejšia črevná mikroflóra. Vo väčšej miere obsahuje aj baktérie pôsobiace nepriaznivo. Naopak, mliečnych baktérií prospešných pre črevo má menej.

Ako ovplyvniť črevnú mikroflóru umelo živených detí? Spôsoby, ako možno vhodne ovplyvniť zloženie črevnej mikroflóry umelo živených detí, sú dnes v podstate dva: pridať do mlieka prebiotiká a obohatiť mlieko probiotikom. Prebiotiká sú nestráviteľné časti obsiahnuté v potravinách, vláknina, ktorá podporuje rast určitého druhu baktérií, prospešných pre telo tým, že sa v hrubom čreve stáva ich potravou. Prebiotiká pozitívne ovplyvňujú zloženie črevnej mikroflóry hrubého čreva a majú priaznivý vplyv na zdravie človeka. Podieľajú sa tak na ochrane organizmu pred hnačkami a pomáhajú posilniť jeho obranyschopnosť. Originálne probiotiká sú v hojnej miere obsiahnuté v materskom mlieku, vo forme nestráviteľných cukrov. Probiotiká sú kultúry živých mikroorganizmov (najčastejšie mliečne baktérie - laktobacily a bifidobaktérie), ktoré po podaní prospešne ovplyvňujú zdravie človeka zlepšením vlastností jeho mikroflóry. Probiotiká, bifidogénne baktérie pri dostatočnom osídlení črevnej sliznice chránia náš organizmus pred nepriaznivými vplyvmi infekčných baktérií a vírusov. Majú význam pre správne fungovanie systému obranyschopnosti. Probiotické baktérie sú u zdravého jedinca bežnou a prevažujúcou súčasťou črevnej mikroflóry. Prebiotiká i probiotiká majú teda v našom tele mnoho spoločných úloh. Pomáhajú brániť náš organizmus pred nepriaznivými vplyvmi infekčných baktérií, toxínov a vírov, podporujú správny rozvoj systému obranyschopnosti a zvyšujú odolnosť proti chorobám.

Chytré mlieka bojujú s alergiou: Probiotiká a prebiotiká môžu zvýšiť preventívny účinok hypoalergénneho mlieka. Dokážu to tým, že pomáhajú nedojčenému dieťaťu k rýchlejšiemu dozrievaniu črevnej mikroflóry, dôležitej na rozvoj jeho obranyschopnosti. Nezrelá ochranná bariéra totiž zvyšuje riziko vzniku alergických ochorení. Aj napriek neustálemu skvalitňovaniu umelej výživy zostáva materské mlieko nedostihnuteľnou ideálnou potravinou pre novorodencov a dojčatá. Preto je podpora dojčenia základom starostlivosti o správnu výživu detí. Neodmysliteľne k tomu patrí i dodržanie podmienky neobmedzeného telesného kontaktu matky a dieťaťa v zdraví aj počas choroby.

tags: #Pripravit