Hlávkový šalát, známy aj ako locika siata alebo locika šalátová, je veľmi dôležitou listovou zeleninou. Navyše hlávkový šalát obsahuje mnoho životne dôležitých látok - z vitamínov sú to C, E, B, karotén, niacín; z minerálnych látok potom draslík, vápnik, fosfor. Obsahuje aj vlákninu, ktorá upravuje naše zažívanie, dostatok vody, málo cukrov a tukov, je teda výborným prostriedkom na redukčnú diétu.
Ako sme už uviedli vyššie, šalát pochádza z Ázie. Najskôr počas staroveku sa dostala do Egypta a odtiaľ sa rozšírila po celom Stredomorí. Odvtedy sa šalát vyskytuje vo všetkých stredomorských kuchyniach.
Odrody hlávkového šalátu
Donedávna sa na našich záhradách pestovalo len obmedzené množstvo odrôd, ale teraz je ponuka široká a možno pestovať aj netradičné, veľmi chutné druhy šalátov. Druhy môžete nakombinovať tak, aby ste listy zberali od jari do jesene. Osivo vyberajte podľa toho, či chcete pestovať šalát v parenisku, skleníku, vo voľnej pôde i podľa využitia v kuchyni. Tu je niekoľko príkladov obľúbených odrôd:
- Červánok - Je to skorá odroda, ktorá sa hodí na pestovanie ako v skleníku, tak na záhrade. Tvorí stredne veľké, pevné červené hlávky.
- Zafír - Odroda sa dá pestovať v skleníku aj na záhrade.
- ‘Adinal’ - poloskorý, celoročný: Odroda maslového typu so stredne veľkými guľatými hlávkami je odolná proti vybiehaniu do kvetu aj proti plesni šalátovej. Svetlo až stredne zelené listy sú jemne bublinaté. Dobre znáša krátkodobé skladovanie.
- ‘Batavus’ - skorý, celoročný: Šalát typu batávia má veľmi pevnú hlávku s hmotnosťou 300 až 400 g. Je vhodný na celoročné pestovanie vo voľnej pôde vrátane neskorého jarného rýchlenia.
- ‘Rosemarry’ - poloneskorý, na jarné a jesenné pestovanie: Odroda maslového typu je určená na poľné pestovanie, je značne odolná proti vybiehaniu do kvetu. Stredne veľká guľovitá, pevná a dobre uzavretá hlávka má stredne červené a výrazne bublinaté vonkajšie listy.
- ‘Kamenex’ - skorý, celoročný: Odroda, ktorá má stredne veľké hlávky so zelenými hladkými a krehké, no pevnými listami, je vysokoodolná proti plesni šalátovej, vysokotolerantná proti odhnívaniu a veľmi dobre skladovateľná.
- ‘Červánek’ - skorý, na jarné a jesenné pestovanie: Tvorí stredne veľké, pevné červené hlávky.
Výsev a predpestovanie sadeníc
S pestovaním priesad skorého šalátu môžete začať už koncom januára až vo februári hustým výsevom do dostatočne priestranných nádob. Semená hlávkového šalátu vysejeme do misky alebo truhlice plytko. V prvých dňoch povrch substrátu niekoľkokrát denne dôkladne rosíme rozprašovačom na kvety. Vzídené sadeničky v štádiu tvorby prvých lístkov rastlinky prepikírujte do sadbovačov alebo do truhlíc do sponu 4 x 4 cm a zalievajte podľa potreby.
Keď majú sadeničky dva pravé listy, môžete ich rozsadiť do zakoreňovačov, z ktorých sa vám budú ľahko vyberať na sadenie. Priesady budú potrebovať teploty okolo 15 °C cez deň a v noci teplotu znižujte až do 10 °C.
Na skorú úrodu si sadenice šalátu môžete predpestovať vo výsevných nádobách. Viaceré odrody však môžete siať aj priamo do pôdy. Ak vysievate semená priamo na záhon do riadkov, ponechajte medzi nimi a rastlinami tieto rozostupy: 20 cm pri malých šalátoch, ako je „Little Gem”, 30 cm pri tzv. maslových a ľadových typoch a 40 cm pri kučeravých šalátoch.
Výsadba sadeníc
Do záhrady môžete sadiť priesady so 4 až 6 pravými listami od marca až do konca apríla. Pri výsadbe na konečné stanovisko je zásadou nesadiť koreňový bal hlboko, dôležité je hlavne sadenice i s balom opatrne vybrať zo sadbovača, ktorý pre ľahšiu manipuláciu môžete nastrihnúť. Dodržiavajte vzdialenosť 25 cm medzi riadkami aj v riadkoch medzi rastlinami. Riadok len jemne vyhĺbte, šalát hlávkový vyžaduje plytké sadenie. Prihrňte pôdou tak, aby sa srdiečko nachádzalo minimálne 1 cm nad zemou.
Šalátové sadenice vysádzame počas apríla do hlinitopiesčitej pôdy, najlepšie s pH okolo 6,5 alebo vyšším. Šalát vysádzame nie príliš hlboko, maternicové listy by mali byť tesne nad zemou. Sadíme do sponu 20 x 20 cm. Ak chcete vysádzať šalát v lete, voľte odrody, ktoré znesú aj vysoké teploty. Hovorí sa im letné odrody. Tieto šaláty potom sadte radšej do väčšieho sponu - 30 x 30 cm, nech majú priestor pre rast aj dostatočnú vzdušnosť medzi sebou.
Starostlivosť počas rastu
Počas pestovania udržiavajte vlhkú pôdu, potrebné je občasné prekyprovanie. V priebehu pestovania šalát nikdy nenecháme zarásť burinou, vždy je dobré jemne ho okopať, ale vskutku jemne - nadrobiť trocha hliny v jeho okolí.
Šaláty vyžadujú prihnojovaním dusíkatým hnojivom (je to z toho dôvodu, že nechceme, aby im vyrašili kvety, takže nepotrebujú toľko draslíka a fosforu). Roztok sa nesmie dostať na listy. Vhodný je roztok Hnojíka v odporúčanom dávkovaní (0,2 %). Šalát nie je potrebné vôbec hnojiť.
Šalát je potrebné dôkladne zalievať - najmä za tepla, ale voda by sa nemala dostať na listy. Zalievajte kanvou medzi rastliny, a to radšej ráno, aby do večera pôda vyschla a rastliny nezahnívali.
Zber šalátu
Šalát zberajte postupne a rovno spotrebujte. Zber šalátu je približne za 3-4 týždne od výsadby, u listových šalátov zberáme listy priebežne za týždeň i za 14 dní. Hlávky šalátu zberáme skoro ráno. Odrežeme hlúb nad zemou a hlavu očistíme od vonkajších listov. Po zbere vydrží veľmi krátko, vo vlhkej utierke v chladničke asi dva dni. Úrodu hlávkového šalátu môžete zbierať podľa potreby, a nie celú naraz. Počkajte, kým bude jeho hlávka úplne zrelá a stred pevný na dotyk. Pozbierajte ju však ešte predtým, ako pôde rastlina do kvetu, pretože jej chuť zhorkne. Šalát je ideálne zbierať ráno. Šalát zbierame dovtedy, kým nejde do kvetu, potom jeho chuť horkne.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Chorobami šalát zväčša netrpí. Väčšina odrôd, ktoré pestujeme, je voči hubám úplne rezistentná. Šaláty by mohli napádať i virózy, ale to sa dokáže teraz eliminovať už u osiva. Najväčšími škodcami sú drôtovce a slimáky. Najlepšou obranou proti slimákom je nízka zálievka a ručný zber. I iných škodcov ako sú krtkovia, krtonôžky alebo myši sa odporúča skôr plašiť mechanicky než chemicky.
Pri pestovaní šalátu si dávajte pozor na niektoré škodce a choroby, najmä ak ho pestujete priamo v záhrade. Listy šalátu bežne napádajú slimáky, slizniaky, vošky a hubové patogény, ako je napríklad múčnatka. Ak vyvýšené záhony nemáte, tak vám proti slimákom či slizniakom pomôže vytvoriť pivnú pascu. Zakopte do zeme 7 dcl pohár tak, aby z neho trčal asi centimetrový okraj a do asi dvoch tretín ho naplňte pivom. Slizniaky si na šalátoch radi pochutnávajú, existuje však viacero spôsobov, ako im v tom zabrániť. Jedným z nich je aj pivná pasca.
Tipy na prípravu šalátov
Hlávkový šalát je ako stvorený na studenú kuchyňu. Klasická zálievka na hlávkový šalát sa pripraví z vody, soli, korenia, cukru, octu a citrónovej šťavy. Suroviny zmiešajte v pomere, ako to vyhovuje vašej chuti. Šalát môžete nechať v celých listoch, natrhať na kúsky aj nakrájať na prúžky. Avšak krájaním šalátu kovovým nožom prichádzate o cenné vitamíny - preto vrelo odporúčame natrhať ho rukami.
Rovnako ako sa so smotanou podáva uhorkový šalát, môžete si pripraviť obdobu z hlávkového šalátu. Smotanu premiešame so soľou, cukrom, korením a citrónovou šťavou. Nalejeme ju na natrhané listy šalátu (aj ľadového) a môžeme ozdobiť pažítkou.
Z talianskej kuchyne pochádza tento recept. Budete potrebovať: 1 hlávku šalátu, 2 lyžice oleja, 1 lyžičku horčice, 2 sardelky (môžete nahradiť sardelovou pastou), ocot a soľ. Hlávkový šalát rozdeľte na listy, ostatné suroviny zmiešajte na zálievku - sardelky rozotrite.
tags: #Salat
