Moje deti ovládajú slovenčinu slovom, ale nie písmom. Každý druhý rok však robíme na Slovensku cez prázdniny rozdielové skúšky. Starší syn je v podstate talent na jazyky a aj tú slovenčinu nejak zvládol.
Mladší je však tvrdý oriešok. Prvá skúška v druhej triede začínala diktátom. Pani učiteľka zvolila zneď skraja záludné slovo kytička. Vedela som, že je zle, a ozaj, Samo sa pochlapil a napisal kitycka.
Pani učiteľka mu ale ešte chcela dať šancu, a povedala :"Počuješ, ako v tomto slove niečo zneje tvrdo a niečo mäkko? Skontroluj si to ešte!" A Samo si spomenul, že existujú mäkčene, a slovo hneď vylepšil na kiťyčka.
Vtedy pani učiteľka pochopila, že "tudy cesta nevede", že diktáty nemajú ani trochu zmysel, a odvtedy mu dávala "i" a "y" už len doplňovať, systémom sázka-športka.
Na ďalšej hodine chcela pani učiteľka vedieť, aké typy viet poznáme. Na záver sa pani učiteľka pýta ?"Samko, a ty robíš aj nejaký šport?" On na to: "Ja rád hrám futbal, ale nechcem byť športovec. Pri vlastivede si pani učiteľka neodpustila dve otázky z biológie (správne, aj to sa týka našej vlasti) : "Vymenuj mi nejaký hmyz, aký poznáš." Taký chrobák, že maringotka zemiaková... Vieš povedať, čo sú to cicavce ?
Vo vyšších ročníkoch padajú aj náročnejšie otázky. Raz sa chváli, že chodí ma klavír : Už viem hrať aj bez očách! To by mi nezavadzalo. Veď sa mi prepáčil. Prečo si sa ma nezastavila? Keď som začal povedať... Kde sú všetky moje ponožky? V skrini mám žiadne! A kameňák : Chcel ma osrandovať!
Každý rodič má určite dlhý zoznam úsmevných výrokov a "poprekrúcadiel" svojich ratolestí. Takto vyzerajú sms, ktoré denne dostávam. Čo mám robiť, resp.
Krásne tam tá nemčina presakuje. Je to veľmi ťažké, keď tu deti nevyrastajú. Zase raz sa mi potvrdilo, aká je slovenčina náročná na zvládnutie, a konieckoncov aj pre deti tu vyrastajúce, takže to nie je dôvod na smutok.
Ak by sami chceli čítať - a veľa slov. literatúry, to by snad pomohlo. Dovolím si tvrdiť, že toto bolo treba podchytiť čítaním slovenskej literatúry, keď mali deti 6 rokov. Čo už teraz v maturitnom veku, mamička...
Starší syn, ktorý toho roku maturuje, slovenčinu zvladol, aj keď občas chybu urobí. Toho roku robil v lete na Slovensku vodičák, nikto si nevšimol, že nie je "zdejší", a zo šiestich urobili traja, on bol jeden z nich (čiže aj písanie nerobí problém). Mladšiemu sa dostalo tej istej snahy a pokusov o čítanie slovenských rozprávok, a hľa, je tu rozdiel. Takže je to aj o deťoch a ich schopnostiach
Pravopis robí problémy niekedy aj deťom, ktoré vynikajú v iných predmetoch, napr. matematika, fyzika, chémia. A to sú na Slovensku a pravopis je im vtĺkaný do hláv stále. Tak to nejako nesil, aby si im slovenčinu naozaj neznechutila. Ten zburácný dom je dobrý.
Je to super keď deti žijúce mimo slovenska vedia rozprávať po slovensky. Myslím si že písanie pre nich nie je až tak dôležité. Keď budú chcieť písať knihy, určite to nebude v slovenčine, takže s tým by som si problém určite nerobila.
Slovenský pravopis a gramatika je ťažká vec aj pre ľudí žijúcich na Slovensku. Mnohí si myslia, že je to nedostatkom vzdelania ale z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že to tak nie je.
Autorku článku obdivujem, že svoje deti vychovala v materinskom jazyku a nevidím nič zlé v tom, že majú problémy s písaným prejavom, pretože v bežnom živote ho totiž nemajú kde cibriť, porovnať si, vyskúšať. Preto je oveľa náročnejšie deti do toho dostať a musia sa to len nadrilovať, pričom deti u nás doma sa s tým stretávajú všade od malička po tom ako sa naučia čítať v prvom ročníku a dostáva sa im to do podvedomia.
Pre ne je to len plus. Nie je to jednoduché, hlavne ak druhý rodič nie je slovák. Okrem toho prvé dieťa sa zvyčajne rýchlejšie a lepšie naučí jazyk v ktorom hovorí mamina, má na neho viac času a okrem toho keď už je viac detí zvyčajne sa medzi sebou pri hrách rozprávajú jazykom danej krajiny, tak ako v škôlke, s kamarátmi a tak. Potom je to pre tie dalšie deti opäť menej praxe s druhým jazykom. Vtedy je super, ak majú kontaky aj s deťmi ktoré hovocria po slovnesky. Ale tie prekrúcačky sú chutné.
Tie Tvoje decká sú skvelé. Výsledky sa ukážu až po mnohých rokoch. Cení sa predsa snaha. Každý sme iný, Ty deťom poskytuješ možnosť zvládnuť aj rodný jazyk a určite Ťa to stojí tiež veľmi veľa námahy. Čo si asi z kritizujúcich málokto vie predstaviť. Cestovanie, zamestnanie, varenie, domácnosť , opatera a škola tu i tam. A ktovie čo ešte .
V lete nás navštívila na Slovensku rodinka, kde dcéra sa volá Selina. Dnes rano pribudol dalsi vyrok : "Kup mi prosim ta do pera modry temperament, uz sa mi minul..."
tags:
