Počas jasných nocí tak môžeme vidieť namyslenú etiópsku kráľovnú Kasiopeiu, jej muža Cefea a ich dcéru Andromedu, ktorú zachránil odvážny Perseus. Tieto súhvezdia však nie sú jediné, ktorých mená sú inšpirované antickými hrdinami.
Poloha a viditeľnosť
Najjasnejšiu z nich musíme hľadať veľmi nízko nad obzorom v súhvezdí Južná Ryba (Piscis Austrinus).
Charakteristické hviezdy
Fomalhaut (α PsA) je horúcou hviezdou s povrchovou teplotou 10.000 K, má zdanlivú jasnosť 1,16 mag a je od nás 22,6 ly vzdialený. V minulosti bol považovaný za jednu zo štyroch tzv.
Ďalšie objekty v okolí
Pre úplnosť nám zostáva spomenúť ešte dve zo slabučkých, rýdzo južných súhvezdí v okolí Južnej Ryby. Západne ležiaci Mikroskop (Microscopium) a na východ Sochár (Sculptor).
Dôvod nízkeho počtu jasných hviezd
Tu nájdeme aj dôvod nízkeho počtu jasnejších hviezd v tejto oblasti. Ak si predstavíme našu Galaxiu ako plochý disk, najväčší počet hviezd je sústredený v blízkosti neho.
Ďalšie informácie o súhvezdiach:
- Baran (Aries) reprezentuje barana so zlatým rúnom, ktorého poslala bohyňa Nefele aby odniesol jej deti Prixa a Hellu do Kolchidy.
- Blíženci (Gemini) - Dioskurovia sú dvojičky Kastor a Pollux. Pollux bol synom boha Dia a Kastor spartského kráľa Tyndarea. Keďže jeho otec bol človek a nie boh, Kastor bol na rozdiel od dvojho brata obyčajným smeteľníkom.
- Rak (Cancer) pomáhal Hydre v boji proti Heraklovi.
- Lev (Leo) predstavuje nemejského leva, ktorého zabil Herakles.
- Škorpión (Scorpius) je obrovský škorpión, ktorého poslala Gaia aby zabil lovca Orióna, ktorý chcel uloviť všetky zvieratá na Zemi.
- Strelec (Sagitarius) bol kentaur Cheirón, múdry učiteľ gréckych hrdinov. Omylom ho zranil Herakles šípom namočeným v jedovatej krvi Hydry, čo spôsobilo Cheirónovi obrovskú bolesť.
- Vodnár (Aquarius) bol trójskym princom Ganymedesom, ktorý slúži ako čašník bohov na Olympe a nalieva im ambróziu.
Váhy sú zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 31. októbra do 22. novembra. Pretína ho ekliptika, čiže v ňom môžeme vo vhodnom čase nájsť aj planéty a Mesiac. Ešte pred 2000 rokmi bol vo Váhach jesenný bod, čiže bod, v ktorom sa Slnko nachádza v čase jesennej rovnodennosti. Roľníci vedeli, že vtedy treba siať oziminy. Dnes sa tam už jesenný bod nenachádza - dôsledkom precesie sa presunul do Panny. Hviezda alfa sa nazýva Zuben el Genubi, čiže Južné (ľavé) klepeto. Niekedy sa jej názov píše spolu ako Zubenelgenubi. Je to ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda.
Beta Librae sa volá Zuben el Schemali či Kiffa Borealis a znamená to Severné (pravé) klepeto. Je približne 100-krát svietivejšia než Slnko a hovorí sa o nej, že je jediná samostatná hviezda viditeľná voľným okom, ktorá má jednoznačne zelené sfarbenie. Ďalšou dvojhviezdou, ktorú je však ťažšie rozlíšiť je iota Librae, ktorej zložky sú od seba vzdialené iba 8,5“. Delta Librae sa nazýva Zuben el Acribi. Je to premenná hviezda typu Algol. Hviezdy Y, S, RS, RU a RR sú premenné hviezdy typu Mira Ceti.
Slnko ním prechádza veľmi krátko, ako sa hovorí aj v gréckej báji. Je to len 6 dní, od 23. novembra do 29. novembra. Zo všetkých súhvezdí, ktorými prechádza ekliptika, má Škorpión najkratší úsek. Je dlhý len približne 6°. V dávnych časoch, keď toto súhvezdie ešte ležalo v znamení, ktorému dalo meno, ho toto 30° široké znamenie, oveľa presahovalo. Najjasnejšia hviezda súhvezdia je α Antares. Táto veľmi jasná hviezda (15. najjasnejšia na oblohe) má výraznú červenú farbu. Z toho pochádza aj jej názov Anti - proti, Ares - Mars, čiže „proti Marsu“, s ktorým môže súperiť svojou jasnosťou a červenou farbou. V minulosti bol Antares jeden zo strážcov oblohy, alebo tzv, kráľovských hviezd. Zriedkavejšie sa pre túto hviezdu používa aj staroarabský názov Kalb al Akrab.
Antares je jedna z najväčších hviezd viditeľných na oblohe voľným okom. Beta Scorpii má meno Acrab („krab“), El Acrab alebo Graffias. Nachádza sa na oblohe vyššie než Antares a v kontraste s ním má modrobielu farbu. Je to ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda: Pri hlavnej hviezde s jasnosťou 2,9 mag. je v odstupe 13,7“ sprievodca s jasnosťou 5,1 magnitúd. Hviezda zéta Dzuba („čelo“), Dscubba, Dschubba, arabsky Džahba je modrobiely podobor. Lambda Scorpii má meno Shaula a nachádza sa na chvoste Škorpióna. Zmeny v jej spektre ukazujú, že okolo nej obieha neviditeľný sprievodca s periódou 5,6 dňa. Ní Scorpii má meno Jabbah („čelo“) a sigma Scorpii Al Niyat. Hviezdy epsilon a v menšej miere aj éta majú voči Zemi veľký vlastný pohyb a v priebehu tisícročí zmenia tvar súhvezdia.
Strelec (lat. Strelec je zvieratníkové súhvezdie. Prechádza ním časť ekliptiky a preto v ňom môžeme za vhodných podmienok nájsť planéty a Mesiac. Slnko ním prechádza v období od 18. decembra do 18. januára Tri dni po tom, ako do neho Slnko vstúpi, dosiahne na oblohe svoju najnižšiu deklináciu a tým pádom aj najnižšiu výšku na oblohe vôbec. Tento bod so súradnicami rektascenzia = 18h, deklinácia = -23,5° sa nazýva zimný slnovratový bod. Nastáva deň zimného slnovratu - začiatok astronomickej zimy. Slnko vtedy napoludnie kulminuje nad rovnobežkou 23° 30´ južnej zemepisnej šírky. Táto rovnobežka sa nazýva Obratník Kozorožca, pretože pred tisíckami rokov sa zimný slnovratový bod nachádzal v súhvezdí Kozorožca.
Súhvezdie Strelec má medzi zvieratníkovými súhvezdiami ešte jednu zvláštnosť: je to jedno z dvoch zvieratníkových súhvezdí, ktoré v našich zemepisných šírkach nikdy nevychádza celé nad obzor. Strelca možno bezpochyby označiť za najzaujímavejšie súhvezdie oblohy, čo sa týka objektov pozorovateľných hoci aj malým ďalekohľadom. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia výnimočne nie je alfa, ale až epsilon s názvom Kaus Australis a jasnosťou 1,8 magnitúd. Alfa Sagittarii má meno Al Rami, alebo Rukbat („koleno lukostrelca“). Má magnitúdu len okolo 4 a nachádza sa veľmi nízko na juhu, takže sa zo strednej Európy nedá pozorovať. Beta Sagittarii má meno Arkab a je to optická dvojhviezda. Už voľným okom rozoznáme jej zložky: beta1 sa nazýva Arkab Prior, čiže „predná časť nohy“ a južnejšie ležiaca beta2 zase Arkab Posterior - „zadná časť nohy“. Fyzicky ale tieto dve hviezdy k sebe vôbec nepatria. Arkab Posterior sa nachádza k Slnku oveľa bližšie, než Arkab Prior.
Viaceré hviezdy v tomto súhvezdí majú svoj názov, ktorý sa vzťahuje na tú časť súhvezdia, ktorú hviezda v obrazci tvorí. Obor gama Sagittarii sa nazýva Al Nasi, čiže „hrot šípu“. Potom nasledujú tri hviezdy nachádzajúce sa nad sebou, ktoré tvoria luk Strelca. Najjužnejšie sa nachádza najjasnejšia z nich, spomínaná epsilon Kaus Australis, „južná časť luku“. Nad ňou sa nachádza delta Kaus Meridionalis, „stredná časť luku“. Najvyššie z tejto trojice je lambda Kaus Borealis, „severná časť luku“, žltý obor. Biely obor dzéta Sagittarii má meno Ascella a v obrazci Strelca tvorí začiatok jeho ramena. Jedine hviezda sigma má názov, ktorý sa nevzťahuje k častiam Strelca. Táto modrobiela hviezda hlavnej postupnosti sa nazýva Nunki, podľa sumerského boha vody Enki. Éta Sagittarii je pomerne ľahko pozorovateľnou dvojhviezdou: magnitúdy zložiek sú 3,2 a 7,8 a ich vzdialenosť 3,6“. Malý ďalekohľad ich však nerozlíši. Ešte ťažšie je rozlíšiteľná dvojica xí Sagittarii. Zložky sú jasné 3,3 a 3,4 magnitúd, ale ich vzdialenosť nie je nikdy väčšia ako 0,5“. Perióda ich obehu je 21,2 roka.
Kozorožec je stredne veľké zvieratníkové súhvezdie. Prechádza ním časť ekliptiky, čiže v ňom môžeme nájsť planéty, Mesiac a, prirodzene, Slnko. Slnko do neho vstupuje 19. januára a vystupuje z neho 15. februára. Pred asi 2 000 rokmi bol Kozorožec najjužnejším zvieratníkovým súhvezdím a Slnko cez neho prechádzalo v deň zimného slnovratu. Kozorožec sa nachádzal najnižšie pod svetovým rovníkom. Vďaka precesii sa však poloha svetového rovníka posúva a v dnešných časoch sa v deň zimného slnovratu Slnko nachádza v súhvezdí Strelec. Ale dodnes sa najjužnejšia rovnobežka na zemskom povrchu, kde Slnko v priebehu roka kulminuje v zenite nazýva Obratník Kozorožca.
Hlavnou, i keď nie najjasnejšou hviezdou súhvezdia je alfa1 nazývaná Giedi, Algiedi („kozorožec“), ale najčastejšie Prima Giedi. Jej jasnosť je len 4,2 magnitúd a tvorí optickú dvojhviezdu s hviezdou alfa2, Secunda Giedi. Za priaznivých podmienok sa tieto zložky vzdialené 6´ dajú od seba odlíšiť voľným okom. Jasnosť druhej zložky je 3,6 magnitúdy a obe patria do spektrálneho typu G. Fyzicky však k sebe vôbec nepatria. Jasnejšia Secunda Giedi je od nás vzdialená asi 109 svetelných rokov. Údaje o vzdialenosti Primy Giedi sa značne rozchádzajú, je však podstatne ďalej, ako Secunda. Beta Capricorni má v latinčine názov Dabih a v arabčine Sadalzabih. Aj ďalšie jasné hviezdy v Kozorožcovi majú svoje mená. Gama Capricorni sa volá Nashira, čo je pravdepodobne názov arabského božstva.
Jedno z najstarších pozorovaných súhvezdí vo zvieratníku, teda ceste Slnka po oblohe. Poznali ho už Babylončania. Na starých babylonských kameňoch bol Vodnár zobrazovaný ako kľačiaci muž, ktorý vylieva vodu z vedra na ramene. Všetky dávne civilizácie si toto súhvezdie spájali v rôznych formách s vodou, s dažďom, záplavami, morom, dokonca aj s vínom. Vodnár je pomerne rozsiahle zvieratníkové súhvezdie. Prechádza ním časť ekliptiky a za vhodných podmienok v ňom môžeme nájsť planéty a Mesiac. Slnko každoročne prechádza Vodnárom od 16. februára do 11. marca. Vodnár je zároveň jedno zo skupiny tzv. vodných súhvezdí, čo je skupina súhvezdí jesennej oblohy, ktoré majú nejaký vzťah k vode.
Najjasnejšia hviezda tohto súhvezdia je alfa s názvom Sadalmelik alebo Sadalmelek. Sadalmelik je nadobor zo svietivosťou 10 000-krát väčšou, ako svietivosť Slnka (podľa starších zdrojov iba 6 000). Na oblohe sa však nejaví ako nijako mimoriadne jasný, pretože sa naň dívame zo vzdialenosti 1 100 svetelných rokov. Názov hviezdy beta, Sadalsuud, má opäť vo svojom názve šťastie. Jej originálny názov Sadan Suud znamená „najšťastnejšia hviezda“, či „najšťastnejší zo šťastných“. Peknou a známou dvojhviezdou je zéta Aquarii.
Ryby sú zvieratníkové súhvezdie, čo znamená, že ním prechádza časť ekliptiky. Za vhodných podmienok v Rybách môžeme nájsť planéty a Mesiac. Slnko cez toto súhvezdie prechádza od 12. marca do 18. apríla. Cez Ryby prechádza veľký kus ekliptiky a samotné súhvezdie je pomerne rozľahlé. Po Panne je to druhé najväčšie zvieratníkové súhvezdie na oblohe. Cez Ryby však prechádza aj svetový rovník a dôležitejšie je, že v západnej časti súhvezdia tento svetový rovník križuje ekliptiku. Ich priesečník leží kolmo pod hviezdou omega a približne naň ukazuje spojnica hviezd gama a lambda tvoriace časť tela západnej ryby. Tento priesečník ekliptiky a svetového rovníka sa nazýva jarný bod. Tento bod patrí medzi najdôležitejšie body na oblohe. Slnko ním prechádza v okamihu jarnej rovnodennosti.
Jarným bodom sa začína tiež sústava zvieratníkových súhvezdí. Preto sa za prvé súhvezdie zvieratníka považujú Ryby. V dôsledku precesie sa však jarný bod pohybuje oproti zdanlivému pohybu Slnka rýchlosťou 50,26“ za rok. Čas, ktorý prejde medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka jarným bodom sa nazýva tropický rok a je o málo kratší ako siderický rok. Jarný bod teda veľmi pomaly prechádza zvieratníkovými súhvezdiami. V súčasnosti je v Rybách, ale pred tisíckami rokov bol v súhvezdí Barana. V tom čase boli zavedené znamenia zvieratníka. Vzhľadom na to, že znamenia sa na rozdiel od súhvezdí pohybujú po oblohe spolu s jarným bodom, nachádza sa jarný bod stále v znamení Barana, ktorému dnes prislúcha súhvezdie Ryby. Preto sa jarný bod označuje astrologickým symbolom Barana a preto znamenia zvieratníka dodnes začínajú Baranom, hoci súhvezdia zvieratníka majú svoj začiatok v Rybách. Ani v Rybách však nebude jarný bod navždy.
Súhvezdie Ryby je síce rozľahlé, ale chudobné na jasné hviezdy. Jeho najjasnejšia hviezda je alfa s jasnosťou len 3,3 magnitúd. Má viacero názvov: Najpoužívanejší z nich, Alrischa (niekedy Alrescha) pochádza z arabského al-riša, čo znamená povraz. Al Rischa je dvojhviezda. Z nestelárnych objektov je zaujímavá M74, veľká špirálová galaxia. Ďalšia galaxia, NGC 524, je pravdepodobne eliptická. Jej celková jasnosť je však len o málo vyššia ako 12 magnitúd, takže pre amatérske ďalekohľady je to len ťažko dosiahnuteľný objekt. V tomto súhvezdí sa nachádza aj najhustejšia známa kopa galaxií, kopa Pisces. Do tohto súhvezdia zasahuje tiež časť obrovského plošného zhustenia galaxií nazvaného Veľká stena. Nakoľko je súhvezdie Rýb veľmi chudobné na jasné hviezdy, je v ňom nápadné každé nové teleso.
Prehľadnosť nočnej oblohy
Začiatkom tretej dekády septembra začína astronomická jeseň. Tento rok sa tak stalo 23. septembra 2011 o 11 hodine a 05 minúte SELČ. Na nočnej oblohe nám končiace leto začína spolu s dlhšími a dlhšími nocami odkrývať krásu jesenných súhvezdí. Neprehliadnuteľnou dominantou medzi nimi bude aj tento rok planéta Jupiter. Počas podstatnej časti jesene ho môžeme pozorovať na pozadí súhvezdia Baran. V jeho blízkosti, ale už v Rybách, je možné nájsť v menšom ďalekohľade planétu Urán. Vráťme sa ale k súhvezdiam. Ich základom je trojica pochádzajúca z azda najznámejšej báje gréckej mytológie - príbehu o Perzeovi a Androméde.
Pre jednoduchú orientáciu nám poslúži súhvezdie Pegas (Pegasus), zobrazujúce bájneho okrídleného koňa s jeho hviezdami tvoriacimi pravidelný štvorec. Na tento štvorec je napojená Androméda (Andromeda). Po pozornom zadívaní sa do tohoto súhvezdia by sme mali objaviť slabší hmlistý obláčik. Ak sa nám to podarí, tak práve pozorujeme najvzdialenejší vesmírny objekt viditeľný voľným okom. Je ním naša susedná špirálna galaxia M31. Nachádza sa vo vzdialenosti 2,5 milióna ly od nás, je podobná našej Galaxii, no rozmerovo aj čo do počtu hviezd väčšia. Ako jedna z mála má modrý posun v spektre čo je dôsledok pohybu smerom k nám. O pár miliárd rokov s ňou naša Galaxia aj pravdepodobne splynie. Tretím súhvezdím je Perzeus (Perseus). Je pomenované po gréckom hrdinovi, ktorý zabil medúzu a vzal si za manželku princeznú Andromédu. Najjasnejšou hviezdou je Algenib (α Per). Najznámejšou hviezdou súhvezdia je však zákrytová premenná Algol (ß Per). Je to premenná hviezda, meniaca jasnosť od 2,3 mag do 3,5 mag v perióde približne 2 dní a 20 hodín. Algol má ešte dvoch sprievodcov a celá sústava je vzdialená 93 ly od Slnka.
Z menších súhvezdí tejto oblasti sú to hlavne nevýrazná Jašterica (Lacerta), na ekliptike ležiaci Baran (Aries) a severne od neho Trojuholník (Triangulum). Tu sa nachádza aj ďalšia známa špirálna galaxia M33, alebo Veľká galaxia v Trojuholníku. Je to opäť náš vesmírny sused vzdialený asi 2,6 milióna ly a patrí taktiež do našej Miestnej skupiny galaxií. Pod Andromédou a Pegasom leží rozsiahle zvieratníkové súhvezdie Ryby (Pisces). Súhvezdie nevyniká ani tak jasnosťou hviezd ako faktom, že sa tu nachádza tzv. Jarný bod. Je to priesečník ekliptiky a nebeského rovníka. A prečo nájdeme jarný bod na jesennej oblohe? Pretože Slnko sa v ňom nachádza v čase jarnej rovnodennosti, teda okolo 21. marca. Zaujímavosťou je, že zvykne byť označovaný znakom Barana, čo pochádza ešte z čias pred naším letopočtom, kedy v Baranovi skutočne ležal. Vplyvom precesie zemskej osi sa však po ekliptike posúva a asi za 500 rokov prejde do Vodnára. Vodnár (Aquarius) susedí teda pozdĺž ekliptiky s Rybami. Je to ďalšie rozsiahle, ale málo výrazné súhvezdie. Podobne ako Veľryba (Cetus), ktorá už z veľkej časti leží na južnej oblohe. Jej najjasnejšou hviezdou je vo väčšine roka Diphda (ß Cet) s jasnosťou 2,25 mag, vzdialená 96 ly. Vo väčšine preto, lebo vo Veľrybe nájdeme aj premennú hviezdu Mira (o Cet). Jej názov v preklade znamená "podivuhodná" a pochádza z dôb jej objavu v roku 1596, keď si ľudia jej výrazné kolísanie jasnosti ešte nevedeli vysvetliť. Je to dlhoperiodická fyzická premenná hviezda , ktorá mení jasnosť od 2,0 mag v maxime do 10,1 mag v minime. Perióda zmien je 331,6 dňa.
Ak si predstavíme našu Galaxiu ako plochý disk, najväčší počet hviezd je sústredený v blízkosti neho. Za zmienku stojí ešte obdobie okolo 17. novembra, kedy je pravidelne pozorovateľný zvýšený počet meteorov patriacich do známeho roja Leonidy. Tieto drobné častice vlietajúce do zemskej atmosféry sú pozostatky pochádzajúce z kométy Tempel - Tuttle. Z času na čas sa roj prejaví aj veľmi zvýšenou frekvenciou, pri ktorej už hovoríme o tzv. Jeseň svojimi predlžujúcimi sa nocami teda pozorovaniu oblohy praje. Pre lepšiu orientáciu na nej si môžete pomôcť aj našou mapkou.
Obloha v mesiacoch august a september
Časy východov a západov telies sú uvedené pre polohu Žiar nad Hronom. Pre pozorovateľa na najvýchodnejšom bode republiky nastávajú o 13 minút skôr, pre pozorovateľa na najzápadnejšom o 8 minút neskôr. Časy sú uvedené v LSEČ.
- Slnkosa bude začiatkom augusta nachádzať v súhvezdí Rak, 10. augusta sa presunie do súhvezdia Lev, 16. septembra do súhvezdia Panna.
- Jesenná rovnodennosť nastane 22.
- 01.08. o 14:41 h a 31.08. o 08:25, 30.09.
- 09.08. o 09:55 h, 07.09.
- 16.08. o 07:12 h, 14.09.
- 23.08. o 08:06 h, 21.09.
- 7. septembra nastane úplné zatmenie Mesiaca. Pri východe Mesiaca o 18:10 bude už zatmenie v čiastočnej fáze. Pri začiatku úplného zatmenia o 18:30 bude Mesiac len 2,5° nad horizontom. Maximálna fáza nastane o 19:11, koniec úplného zatmenia o 19:53.
- Merkúr začne byť viditeľný na rannej oblohe po 12. auguste (1,5 mag). V maximálnej vzdialenosti od Slnka 18,6° bude 19. augusta (0 mag). Viditeľný prestane byť po 7. septembri (-1,5 mag).
- Venuša (-4 až -3,9 mag) žiari na rannej oblohe ako Zornička. Jej vzdialenosť od Slnka klesne z 38,1° na 24,2°.
- Mars (1,6 mag) je viditeľný na večernej oblohe v súhvezdí Panna. Začiatkom augusta je od Slnka vzdialený 47° a zapadá o 22:03, koncom septembra sa k nemu priblíži na 27,9° a zapadá o 19:20.
- Jupiter (-1,9 až -2,1 mag) nájdeme na rannej oblohe v súhvezdí Blíženci. Začiatkom augusta vychádza o 02:58, koncom septembra o 23:51. Od Slnka sa vzdiali z 27,4° na 74,9°.
- Saturn (0,8 až 0,7 mag) sa pohybuje v súhvezdí Ryby, 29. septembra sa presunie do Vodnára. V tomto období je najlepšie pozorovateľný, lebo 21. septembra (0,6 mag) bude v opozícii so Slnkom. Začiatkom augusta vychádza o 22:15, koncom septembra zapadá o 05:53.
- Urán (5,8 až 5,6 mag) sa z rannej oblohy presúva na nočnú. Nájdeme ho v súhvezdí Býk.
Zaujímavé úkazy
- 12.08. Jupiter 0,8° od Venuše
- 08.09. Saturn 2,7° od Mesiaca
Meteory
Perzeidy sú aktívne medzi 17. júlom a 23. augustom. Tradičné široké maximum nastane v noci z 12. na 13. augusta s frekvenciou okolo 100 meteorov za hodinu. Pozorovacie podmienky budú, vzhľadom na Mesiac 3 dni po splne, výrazne zhoršené. Za týchto podmienok budú pozorovateľné len najjasnejšie meteory. Radiant roja vystúpi do rozumnej výšky po 23. hodine. Meteoroidy roja sa so Zemou stretávajú rýchlosťou 59 km/s. Materským telesom Perzeíd je kométa 109P/Swift-Tuttle.
Galaxia M 31 v Androméde
tags:
