Medzi témy ktorým sa venuje viac pozornosti než v minulosti, patrí citlivosť. Ľudia ktorí sú senzitívnejší, vždy medzi nami boli. V poslednej dobe však ich počet narástol vďaka tomu, že doba sa zrýchlila a žijeme pod väčším tlakom. Dnes si preto priblížime vysokú citlivosť a ako s ňou prežiť.
Kto sú vysoko citliví ľudia?
Ľudia s vyššou citlivosťou vždy medzi nami boli. Len sme to tak nevnímali, pretože mnohí z nich skrývali svoju tvár. Vďaka citlivosti sú totiž zraniteľnejší. K zmene prišlo až v posledných rokoch, kedy vďaka stresu a rýchlemu životnému štýlu, mnohí ľudia spoznali túto črtu vo svojom živote. Citlivejší ľudia vytŕčajú z radu. Doslova. Ale tak to bolo vždy. A je to poslanie citlivých ľudí.
Práve citliví ľudia si ako prví všimnú zmenu, ale aj nebezpečné tendencie. Vždy to tak bolo a v každom období nachádzame ľudí, ktorí na problém poukazovali a ktorí boli často nepochopení, alebo umlčaní. Citliví ľudia sú takým lakmusovým papierikom, ktorý nastavuje zrkadlo spoločnosti. Môžeme diskutovať o tom, koľko ich je naozaj a ako zadefinovať samotnú citlivosť.
Åsa svoju citlivosť objavila vďaka tomu, že ju ľahko niečo „rozhodí“. Časom objavila, že ak chce znovu získať svoj pokoj a silu pre nejakú aktivitu, potrebuje sa utiahnuť do ticha. Tento pojem sa prvý krát použil v deväťdesiatych rokoch. Nie je to diagnóza, či porucha osobnosti. Podľa odhadov sa spája s 10 až 20 % populácie. Táto „vec“ zatiaľ nie je preukázaná. Len sa predpokladá, že vysoko citliví ľudia už od detstva majú vyššie hladiny niektorých hormónov a signálnych látok (prenos informácií) v krvi. Ich nervová sústava akoby fungovala inak. Väčšina vysoko citlivých ľudí sú introverti.
Citliví ľudia sú v poriadku. Len veľa vecí prežívajú intenzívnejšie. Zistenie, že je to „normálne“, mnohým prináša úľavu. Faktom je, že vyššia citlivosť má svoje + a aj -. Dokážu čokoľvek viac prežiť, ale v prípade že ide o nepriaznivé a nepríjemné veci, aj viac na nich doľahnú.
Ako sa vysporiadať s citlivosťou?
Dnes sa však zameriame skôr na to, ako sa vysporiadať s citlivosťou. Zdá sa, že kľúčom k zvládnutiu situácie je nájsť si svoj životný štýl a rytmus, vďaka ktorému budú viac vo svojej koži. Vysoká citlivosť sa spája s častejším „opotrebovaním“, než je bežné. Aj v technickom svete musíte viac starostlivosti venovať a jemnejšie narábať s tým, čo je citlivejšie. Na druhú stranu, takéto prístroje sú „presnejšie“.
Únava a vyčerpanie
Častou daňou za túto citlivosť je únava a vyčerpanie. U ľudí s vysokou citlivosťou je nervová sústava často preťažená, pretože spotrebúva viac energie. Úplne najlepšie by bolo, ak by sme vedeli únave predísť. Poznať už svoje typické znaky toho, že už sme na konci… Lebo potom nasleduje strmý pád. Ako keď mobil sa s Vami už prestane „baviť“ a jednoducho vypne.
Byť unavený je normálne a prirodzené. Váš organizmus má právo byť unavený. Nie je stvorený na to, aby kmital nonstop (až na životné funkcie, aj tie sa raz odhlásia zo systému). A preto máte právo na oddych. Niekedy pomôže hľadať zlatú strednú cestu - pracovať s menším nasadením, alebo zmeniť priority, prípadne urobiť si poriadok a nerobiť viac vecí naraz. Skúste si život a prácu usporiadať tak, aby ste mali väčší pokoj.
Praktické rady pre každodenný život
Existuje aj niekoľko pomerne jednoduchých a praktických rád. Dvíhajte telefón, len ak je to nevyhnutné. Môžete predsa zavolať aj neskôr, keď dokončíte to, čo robíte. Opatrenia sa však týkajú aj času po práci. Obmedzte čas na internete a pred tv. Starostlivo si vyberajte, čomu venujete svoj čas. Precízne sa rozhodujte, komu venujete svoj čas. A pred emocionálnymi upírmi (ľudia ktorí sa na vás prisajú a oberú vás o energiu), dajte prednosť ľuďom, ktorí jednoducho pomoc potrebujú. Dobrovoľníkov je stále málo a budete mať zo seba dobrý pocit.
- Doprajte si horúci kúpeľ (ak Vám to srdce dovolí).
- Robte niečo kreatívne.
- Niekedy pomôže úplne vypnúť a preležať celý deň v posteli, hlavne cez víkend.
- Ale ani vtedy by ste sa nemali úplne vzdať pohybu.
- Pohyb a navyše na vzduchu (ak nebývate vedľa cesty či smetiska) Vám urobí dobre.
Niektorým ľuďom paradoxne pomôže zoznam povinností - urobiť niečo, na čo sa chystáte už dávno, ale je to tak nudné a stereotypné, že nikdy nebol na to vhodný čas. Kedy, ak nie teraz? Skúste zistiť, čo pomáha práve Vám. A buďte k sebe láskavý.
Domáca "lekárnička"
Okrem pár praktických rád existuje aj domáca „lekárnička“. Tým však zoznam nekončí. Nielen pracovný výkon, ale aj rýchly životný štýl, či stres nás rýchlo posielajú do kolien. A tak treba mať väčšiu zásobu „arzenálu“ na horšie časy. Prečo by ste niektorí deň nemohli ísť skôr do postele? Keď je Vám naozaj ťažko (nie od žalúdka), dajte bokom diétu a doprajte si niečo, na čo máte naozaj chuť. Doprajte si cukor (energia).
- Zájdite na masáž.
- Vymeňte posteľnú bielizeň.
- Upracte si.
- Uvarte konvicu kávy a nechajte ju rozvoniavať.
- Oblečte si niečo pohodlné.
- Doprajte si bylinkový čaj.
- Pozrite si niečo pekné (film).
To isté platí o hudbe a umení ako takom. Slňte sa na slnku. Dajte na stôl vázu s kvetmi. Nakŕmte nejaké zviera v okolí. Sadnite si k ohňu a k zvuku praskajúceho horiaceho dreva. Doprajte si niečo, čo Vás poteší. Dopriať si, to je odmena. Ale dopriať si, to je aj spôsob ako sa znovu naštartovať. Keď Vám dôjde benzín, neriešite značku, hlavne že znovu budete môcť ísť.
Strážte si svoje hranice
Nielen práca, či životný štýl nás dokážu vyčerpať. Vysoko citlivý človek je spravidla dobrým poslucháčom (veľa si všimne, veľa vie, veľa už počul a je citlivý). Preto ho často vyhľadávajú ľudia a robia si z neho bútľavú vŕbu. Treba však vedieť, kedy dosť. Aj telefónna linka pri veľkom preťažení spadne. A treba si tiež vyberať, komu venujeme čas. Terapeuti majú skúsenosť s tým, ako niektorí ľudia s určitými diagnózami ich dokážu vyčerpať viac, než ďalší dvaja či traja ľudia. Ale vyčerpať dokážu aj niektorí ľudia bez diagnózy. Určite takých poznáte. Popremýšľajte nad tým, s ktorými ľuďmi je pre Vás náročné tráviť čas a hľadajte ako to usmerniť, alebo obmedziť.
Vyčerpávať nás môže, ak nežijeme svoj život a žijeme spútaní hodnotami a očakávaním iných ľudí, spoločnosti, ale aj firemnou kultúrou. Preto ten dôraz na hľadanie svojho štýlu a práce. Ako kvetina, ktorá má svoje požiadavky na svetlo, vlhkosť, pôdu a prostredie. Vyhýbajte sa tomu - ísť nadoraz. To platí aj pre hlad. Keď ste hladní, presnejšie vyhladovaní, rýchlejšie príde off. Ísť na doraz je nebezpečné. Ak vybijete batériu v aute - už nenaštartujete. Potrebujete určitú energiu, aby ste sami sebe poskytli „servis“ a mohli znovu fungovať.
Pokiaľ žijete obklopený rôznymi technickými hračkami, pomerne často máte skúsenosť s tým, že najjednoduchšou opravou je reset, prípadne vypnúť a zapnúť. Aj v živote je to tak. Pomáha nám, keď si doprajeme aj počas dňa chvíle, kedy svet akoby prestal existovať. Niekto ide doslova na kosť - vyhľadá ticho, zavrie oči, odráža myšlienky, alebo ich aktívne utvára a predstaví si obraz miesta, kde je mu dobre.
Stratégie pre život
Nakoniec treba zdôrazniť ešte dve veci. Na kultúrach „stredomoria“ obdivujeme stratégiu ako si premyslieť kedy vynaložiť silu a nájsť si čas na jedlo. To prvé - vyhýbajú sa práci keď je slnko silné a práca by preto bola veľmi náročná. A to druhé? Kladú dôraz na to, čo jedia. Jedia dlho (aby poriadne jedlo rozkúsali, zobrali si z neho čo najviac a uľahčili tráviacemu traktu prácu). Ale robia z jedenia zároveň stretnutie, doslova oslavu života. Je to vychutnávanie. Je to zdravé pre telo a potechou pre ducha. V bežný deň a v našich končinách nám to časové možnosti a hlavne zamestnávatelia neumožňujú. Ale 10 či 15 minút na jedlo je extrém. Doprajte si na obed aspoň 30 minút - vychutnať, poriadne prežuť a nenahádzať (to do seba).
Okrem toho je dôležité strážiť si svoje hranice. Práca, deľba času, ľudia, radosti či povinnosti. Všetko je o hraniciach. Precízne si vyberať na čo mám teraz čas a silu, čo zvládnem a koľko ešte zvládnem. Hranice chránia to, čo je cenné a vzácne.
Kniha Åsy Saga Hammarstedt
Kniha pani Hammarstedt je predovšetkým praktickou príručkou čo robiť, keď ste citlivejší a ľahko sa preto unavíte. Ako to ustáť a nenechať sa len tak ľahko rozhodiť. Ponúka veľa cenných rád. Mne sa podarilo priblížiť len časť z tohto bohatstva. Ak ste citliví, alebo citlivejší, možno túto knihu označiť za dôležitú vec do lekárničky - pomôže Vám keď budete potrebovať vstať z postele, alebo naladiť sa na deň v práci.
Citlivosť vyžaduje od nás iný servis a prístup. Ale nesmie sa stať príčinou, pre ktorú prestaneme dávať život. Mnohí ľudia po stanovení diagnózy ju príjmu ako fakt, nepokúšajú sa to zlepšiť, či dokonca rezignujú. Takouto diagnózou, či konečnou stanicou, je však len smrť. Prijmite preto citlivosť ako dar, naučte sa s ním narábať, nech môžete svojou inakosťou obohatiť svet a ľudí okolo seba.
Åsa Saga Hammarstedt je novinárkou ktorá žije vo Švédsku. Po tom ako samú seba spoznala ako citlivú osobu, začala sa tejto téme venovať. Napísala o tom knihu a tá si pomaly prediera cestu na knižný trh po celom svete. Ak som „nedoplietol“ preklad zo švédčiny, tak sa živí aj ako jazyková prekladateľka a konzultantka. A zo svojho zárobku podporuje charitatívne projekty v Afrike, okrem iného samostatnosť miestnych obyvateľov cez budovanie vlastného stáda, či obrábanie vlastnej pôdy.
tags:
