Hlad a podvýživa v Afrike a Ázii: Príčiny a dôsledky

Hlad a podvýživa sú závažné problémy, ktoré postihujú milióny ľudí, najmä v Afrike a Ázii. Chronický hlad a podvýživa spôsobujú, že každý deň zomrie viac ako 16-tisíc detí. Podvýživa je obrovský problém detí, ale aj žien a mužov.

Príčiny chudoby

Chudoba má prvotné príčiny v samotnej štruktúre africkej spoločnosti, kde prevažná časť obyvateľstva žije na vidieku a v zajatí povier, predsudkov a nedostatočného prístupu k vedomostiam. Afrika je tiež regiónom, kde neklesá počet podvýživených detí, čo je jeden z indikátorov chudoby. Aj mierna podvýživa závažne zvyšuje riziko mentálnych a fyzických vývojových porúch a vzhľadom na fakt, že podvýživené matky rodia zvyčajne deti s malou hmotnosťou, tento problém sa prenáša za generácie na generáciu.

Základné faktory

Podľa jednej z najuznávanejších teoretických koncepcií, s názvom „Bludný kruh chudoby“, koreň všetkého treba hľadať vo viacerých faktoroch, z ktorých prvý pôsobí na druhý, druhý na tretí atď. Pre málo vyvinutú ekonomiku je to stabilita na nízkej úrovni. Malý rozsah výroby teda spôsobuje, že výroba môže slúžiť v prevažnej miere len na spotrebu, čo neumožňuje väčšie investície.

Ekonomika a problém zadĺženia

Nárast populácie v Afrike nie je kompenzovaný adekvátnym vyšším rastom produktivity, ktorý by celkový obraz zmenil. Spočiatku rozvojové krajiny poberali a hlavne využívali pôžičky dosť nerozvážne. Často dochádzalo k nesprávnemu a neefektívnemu využívanou disponibilních zdrojov, z dôvodu nerozvážneho aplikovania hodnotových rebríčkov Európy a USA na domáce pomery. Situácia dospela až do takého štádia že si africké krajiny požičiavajú peniaze na splácanie starých dlžôb a nie na investovanie do rozvoja krajiny.

Etnická rozmanitosť a nedemokratické vlády

Postavenie Afriky zhoršujú ešte dva ďalšej faktory. Prvým sú časté vojny, štátne prevraty a politická nestabilita a druhým nedostatečná investícia do ľudského kapitálu. Vládcovia mnohých nových afrických štátov sa rýchlo uchýlili k diktatúre, alebo presadili vládu jednej strany. Poľnohospodárstvu sa nevenovala pozornosť a štátny aparát bujnel.

Vzdelanostný faktor

Druhou slabinou vývoja Afriky bola absolútne nedostatočná investícia do ľudského kapitálu a do rozvoja podnikateľskej kultúry, vedeckého bádania a technických vymožeností. V mnohých afrických krajinách - v Malawi, Lesothe, Zambii a Somálsku - sa znížili vládne výdaje na vzdelanie, a tak po niekoľkých desaťročiach úspešného rozvoja dnes chodí do školy menej detí.

Spôsoby riešenia chudoby

Podľa formy realizácie môže byť rozvojová pomoc bilaterálna alebo multilaterálna. Väčšina štátov poskytuje značnú časť svojich prostriedkov prostredníctvom medzinárodných organizácií, len menšiu formou bilaterálnej pomoci, a taktiež má rozhodujúce slovo pri rozhodovaní o smerovaní rozvojovej pomoci v medzinárodných organizáciách.

Odpustenie dlhov

Počas niekoľkých dekád si chudobné krajiny naakumulovali medzinárodné dlhy, vytvorené čiastočne pôžičkami počas studenej vojny, kvôli prírodným katastrofám a počinmi skorumpovaných diktátorov. Mnoho chudobných krajín minie 30-40% svojho ročného rozpočtu na splácanie starých dlhov, čo je oveľa viac ako minú na zdravotníctvo a školstvo dokopy. V r. 1999 skupina G7, rada WB a IMF prijala Iniciatívu hlboko zadĺžených krajín. Táto iniciatíva úspešne mobilizovala darcovské zdroje aby odpísali 50 miliárd dolárov z dlhu a oslobodili až 1 miliardu dolárov za rok pri splácaní úrokov pre 27 z najchudobnejších krajín - väčšinou z Afriky.

Možnosti riešenia problému:

• africké najchudobnejšie národy potrebujú zvýšenie odpustenia dlhov, treba začať s tými krajinami ktoré sa už zaviazali k použitiu peňazí na zníženie chudoby
• darcovia sa musia zhodnúť na multilaterálnom 100% návrhu na zrušenie dlhov a potom nájsť spôsob ako implementovať túto iniciatívu tak, aby chudobné krajiny mohli viac investovať do boja s chudobou a menej do splácania starých dlhov.

Odpustenie dlhov však má aj svojich kritikov. Kritizujú zameriavanie sa vlád predovšetkým na odpúšťanie dlhov a nie na riešenie konfliktných situácií. Preto je nevyhnutné byť veľmi opatrný pri snahe byť fér voči všetkým.

Úmrtnosť detí

Detská úmrtnosť klesá len veľmi pomaly. Podľa správy UNICEF neprežije druhý deň po narodení približne milión novorodencov. Trend detských úmrtí klesá, avšak milióny detí sú stále v ohrození. Medzi najčastejšie príčiny úmrtí u detí mladších ako päť rokov patrí zápal pľúc, komplikácie v dôsledku predčasného pôrodu a počas pôrodu, ako aj hnačkové ochorenia či malária. Najväčším zabijakom je však podvýživa, ktorá má na svedomí viac ako polovicu všetkých úmrtí. Situácia je obzvlášť kritická pre deti v oblastiach južnej Ázie, západnej a strednej Afriky.

Desať krajín s najväčšou úmrtnosťou detí do 5 roku života:

tags: