Sladká chrasta, tiež známa pod cudzím pomenovaním impetigo, je kontaktná bakteriálna infekcia kože, ktorá má zväčša nekomplikovaný priebeh. Keďže ide o kožné ochorenie, ktoré je v spoločnosti len zriedkavo skloňované, v našom článku sme sa zamerali nielen na diagnostické a liečebné postupy týkajúce sa impetiga, ale aj na základné informácie o infekčnosti, príznakoch a príčinách tejto nákazlivej choroby postihujúcej najmä kožu detí.

Čo je to sladká chrasta?

Zasahuje iba do povrchu prvých dvoch kožných vrstiev - pokožky a zamše. Prienik ochorenia do kože a jej šírenie je umožnené len v prípade, že je narušená prirodzená obranyschopnosť tohto najväčšieho ľudského orgánu. Sladká chrasta vzniká v dôsledku premnoženia baktérií v koži dieťaťa. Prenášanie ochorenia sladká chrasta majú na svedomí zlaté stafylokoky a streptokoky, ktoré sa najradšej zdržiavajú v kolektívoch detí predškolského a školského veku.

Sladká chrasta je zatiaľ považovaná za ochorenie závislé od ročného obdobia, avšak postupne nadobúda príslušnosť v rámci kategórie celoročných chorôb. Množeniu baktérií sa totiž darí najmä za teplých a vlhkých podmienok, ktoré sú v našom podnebnom pásme len v letných mesiacoch.

Príčiny vzniku impetiga

Infekčnosť ochorenia sa viaže na blízky kontakt, a teda prebieha najmä medzi ľuďmi, ktorí žijú pod jednou strechou (rodina), alebo sú každý deň v bezprostrednom kontakte (spolužiaci v škole). V 70 % prípadov prislúcha titul narušiteľa baktérii Staphylococcus aureus, pričom len za dve percentá zodpovedá Streptococcus pyogenes. Vo zvyšných 28 % pôsobí na zdravie kože zmiešaný vplyv oboch menovaných patogénov, ktoré sa bežne vyskytujú na koži človeka, no problémy spôsobujú až po jej poranení.

Človek však nadobúda omnoho väčšiu náchylnosť na infekciu impetigom, ak má nejakým spôsobom narušenú ochrannú bariéru kože či celkovú telesnú imunitu. Medzi ohrozené skupiny tiež radíme obézne osoby a cukrovkárov.

Sladké chrasty nebulózneho typu

Ide o najčastejšiu formu sladkej chrasty, ktorá je zapríčinená premnožením stafylokokov, prípadne kombináciou ich účinkov so streptokokmi. Nebulózne impetigo je príznačné vysokou nákazlivosťou, a to najmä u detí. Môžu sa tak vytvárať menšie epidémie. Prvotné príznaky sa začnú prejavovať vplyvom vonkajšieho poškodenia kože popálením, odrením či hmyzím poštípaním. Primárne sa na koži dieťaťa objavujú červené škvrny, pričom následne vznikajú malé pľuzgiere s obsahom čírej tekutiny. Obkolesené sú zápalovou vrstvou.

Stena pľuzgiera je veľmi tenká, a preto v priebehu niekoľkých hodín dochádza k prasknutiu. Z kožného mechúrika vyteká sekrét, ktorý na koži rýchlo zasychá, a tak vytvára rozsiahle hrubé žlté chrasty pripomínajúce med. Na základe tohto príznaku ochorenie dostalo ľudový názov „sladké chrasty“. Kožná infekcia sa postupne šíri a jednotlivé ložiská prasknutých pľuzgierov sa prepájajú. Vplyvom impetiga môže dochádzať k zväčšeniu lymfatických uzlín v oblastiach, kde sladké chrasty najviac postihli povrch kože.

Sladké chrasty bulózneho typu

V porovnaní s nebulóznym typom sladkej chrasty je bulózne impetigo považované za zriedkavejšiu formu tohto ochorenia. V takmer 90 % prípadov sa vyskytuje u detí do dvoch rokov. Príčinou vzniku sú výhradne stafylokoky, ktoré podmieňujú produkciu epidermolytických toxínov spôsobujúcich odlupovanie pokožky. Aj tento typ impetiga sa vyznačuje vznikom pľuzgierov, avšak sú o niečo väčšie ako v prípade nebulózneho impetiga. Dosahujú rozmery v rozpätí štyroch až deviatich milimetrov. Vnútro vzniknutých pľuzgierov disponuje čírou tekutinou, ktorá postupne naberá zakalené, sivobiele sfarbenie.

Tieto kožné mechúriky majú jadro v hlbšej časti epidermy, a preto je priebeh ochorenia o niečo dlhší ako v prípade nebulózneho impetiga. Keď pľuzgiere prasknú, na koži sa vytvoria vlhké ložiská zložené z pľuzgierovej steny a uniknutého sekrétu. Následne tieto rany pokryje sivožltá chrasta.

Priebeh sladkej chrasty u detí

Infekčnosť ochorenia impetigo je veľmi vysoká, a preto prenos na druhú osobu zväčša prebehne bezprostredným kontaktom s chorým dieťaťom. Zapríčiniť ho však môže aj chytanie predmetov, ktoré infikované dieťa používalo. Impetigo môže započať taktiež autoinfekciou. V takomto prípade sa ochorenie prejavuje vplyvom prebudenia „spiacich“ mikroorganizmov v tele na pohľad zdravej osoby.

Priebeh ochorenia impetigo vo všeobecnosti závisí od stavu kože konkrétneho dieťaťa, celkovej imunity jeho organizmu a vonkajšieho prostredia, v ktorom sa nachádza. Bez ohľadu na to, akým typom impetiga sa dieťa infikuje, ochorenie sa v prvom rade prejavuje začervenaním kože, pričom neskôr sa v týchto miestach vytvárajú pľuzgiere. Tie po istom čase praskajú, pľuzgierový sekrét zasychá na koži a vytvára chrastami pokryté ložiská. Ak ochorenie nespôsobí žiadne komplikácie, dieťa by malo byť po dobe 7 až 10 dní vyliečené.

Ako sa diagnostikuje impetigo?

Pri stanovení diagnózy zaváži najmä fyzikálne vyšetrenie kožných prejavov, odber a mikrobiologické skúmanie vzorky pľuzgierového sekrétu, no tiež všeobecná anamnéza pacienta. Nebulózne impetigo je miestami zameniteľné za pásový opar, herpes či ovčie kiahne, no detailnejšie vyšetrenie sekrétu a chrást jednoznačne dopomáha k presnej diagnostike. V prípade bulózneho impetiga môže dôjsť k nesprávnej diagnostike v dôsledku symptomatických podobností s ojedinelou chorobou motýlích krídel či vrodeného syfilisu. Avšak na základe veľkých plochých pľuzgierov so zakaleným sekrétom dokáže skúsený lekár diagnostikovať chorobu a tiež jej presný typ.

Pri diagnostike bulózneho impetiga je podstatné nájsť atopický ekzém, ktorý ochorenie vyvolal.

Sladké chrasty a liečba

Liečba impetiga by mala spočívať v zamedzení šírenia, zmiernení symptómov a zrýchlení hojenia kože. Šíreniu predídete izoláciou dieťaťa v domácej liečbe, pričom potrebné je obmedziť jeho kontakt s osobami v spoločnej domácnosti. To isté platí aj pre predmety, ktoré infikovaná osoba denne používa. Starostlivosť o rany a chrasty je individuálna v závislosti od príznakov a anamnézy konkrétneho dieťaťa. Zaváži tiež pravdepodobnosť alergického prejavu vplyvom lokálnych liečiv.

Ako masť na impetigo sa zväčša používa kyselina salicylová s troj- až päťpercentnou koncentráciou. Jej účinky sú badateľné z hľadiska zmäkčenia chrást. Efektívna je tiež antibiotická masť na sladké chrasty s obsahom látok, ako je mupirocín či kyselina fusidová. Topické antibiotiká vo forme mastí a krémov majú vysokú účinnosť, pričom detská koža ich veľmi dobre znáša. Z tohto dôvodu sa pri liečení kožných infekcií preferujú pred antibiotikami vo forme tabletiek. V prípade, že lokálna liečba predsa len neúčinkuje podľa očakávaní, lekár môže pristúpiť k systémovej metóde, ktorej zodpovedá práve predpísanie perorálnych antibiotík.

Ako predísť nakazeniu impetigom?

Ak je známe, že v kolektíve dieťaťa došlo k diagnostike impetigom, je potrebné zabezpečiť izoláciu zdravých detí od chorej osoby. V prípade, že dieťa bojuje s angínou, z preventívneho hľadiska by mal rodič prihliadať na to, aby nedošlo k potenciálnemu zaneseniu bakteriálnej infekcie do kože. Keďže baktérie môžu veľmi ľahko prenikať aj do najmenších kožných rán, je potrebné všetky ranky udržiavať čisté, dezinfikované a prekryté až do úplného vyliečenia.

Na základe článku je jasné, že si na infekciu podmieňujúcu ochorenie impetigo treba dať veľký pozor. Najmä rodičia malých detí, ktoré majú záľubu hrať sa v tých najmenej hygienických podmienkach, by mali svoje ratolesti viesť k základným hygienickým návykom slúžiacim ako minimálna prevencia pred vznikom sladkej chrasty.

Sladká chrasta a deti - skúsenosti

Podľa skúseností diskutujúcich je možné konštatovať, že impetigo má naozaj rýchly priebeh. Kým sa totiž jedna z matiek poučila o spôsoboch domácej liečby sladkej chrasty, už došlo k zhoršeniu, ktoré bolo potrebné riešiť formou antibiotík vo forme tabletiek. Spomedzi domácich foriem zmiernenia symptómov a zrýchlenia hojenia kože však diskutujúce odporučili hypermangánový kúpeľ a masť Fucidin, ktorá obsahuje kyselinu fusidovú, a teda má antibakteriálny účinok.

Najčastejšie otázky - FAQ

Ako bonus k vyššie zhrnutým faktom o impetigu sme v sekcii Otázky a odpovede spísali niekoľko ďalších zaujímavostí.

  • Je prírodná liečba účinná? Áno, prírodná liečba je pri ošetrovaní kožných rán a podpore imunity organizmu veľmi dôležitou zložkou. Takýto prístup k liečeniu impetiga sa odporúča skôr pri menej závažnom priebehu alebo ako doplnková metóda antibiotickej liečby. Vhodné sú najmä bylinky posilňujúce obranyschopnosť kože, ako je repík, pamajorán či nechtík. Spomedzi kuchynských prísad je prijateľný med či cesnak. Prírodná liečba impetiga je aplikovateľná v podobe obkladov. Najmä repík lekársky a nechtík prečisťujú a mierne vysušujú ložiská sladkých chrást, čím zrýchľujú liečebný proces.
  • Kedy navštíviť lekára? Akékoľvek kožné prejavy u detí by sa nemali za žiadnych okolností podceňovať. Diagnostika si totiž vyžaduje odborné oko lekára, ktorý následne nasadí potrebnú liečbu. Ak sa však kožná nákaza aj naďalej šíri po tele dieťaťa, je vhodné opätovne navštíviť lekára. To isté platí v prípade, že dochádza k vzniku kožných zápalov.
  • Čo je Ecthyma? Pod pomenovaním Ecthyma sa skrýva najzávažnejší typ impetiga, ktorý v sebe kombinuje vplyvy stafylokokov a streptokokov. Infekcia presahuje až do zamše (dermy), kde podmieňuje vznik hnisavých pľuzgierov a hlbokých vredov.
  • Môžu sa nakaziť aj dospelí? Áno, infekcia u dospelých je síce zriedkavá, no vyskytnúť sa môže.

tags: