Väčšina druhov zelenín sa v ekologickom systéme pestovania musí realizovať z predpestovaných priesad. Je prirodzené, že chceme pestovať zeleninu bez chémie. Čo je dôležité, aby sme uspeli?
Použitie kvalitných substrátov má priaznivý vplyv na získanie zdravej priesady bez použitia alebo s obmedzeným použitím pesticídnych prípravkov. Na trhu je dostatočný sortiment vhodných substrátov na predpestovanie priesad vyrobených na báze rašeliny, ktoré sa vyznačujú tým, že neobsahujú semená burín, zárodky chorôb a škodcov.
Výhody predpestovania priesad
- Nutnosť pri všetkých teplomilných druhoch ako sú rajčiaky, paprika, baklažán, melóny, uhorky. Z priameho výsevu by totiž v našich klimatických podmienkach veľmi ťažko dorástli do zberu.
- Predpestovanie priesad je tiež nutné pri druhoch zelenín s dlhou vegetačnou dobou, najmä tých, ktorých počiatočný vývoj je veľmi pomalý - napríklad zeler buľvový či pór - a skorých druhov hlúbovín a šalátu kvôli skráteniu doby pestovania na poli a skorším zberom.
Spôsoby predpestovania priesad
V bežnej zeleninárskej praxi je uplatňovaných viacero spôsobov predpestovania priesad.
Predpestovanie nerozsádzaných priesad
Na kvalitne pripravené záhony v krytých priestoroch alebo vonku vysievame osivo zelenín výsevom do riadkov alebo naširoko. Po vzídení sa rastlinky ponechávajú na záhonoch až do štádia, keď majú 3 až 5 pravých listov a potom sa vysádzajú na trvalé stanovište vonku. Prednosťou tohoto spôsobu je, že je lacný a relatívne jednoduchý.
Nevýhodou je, že predpestované priesady sú nevyrovnaného vzrastu, preto ich musíme pred vysádzaním vytriediť, pričom odpad je až 50 percent.
Predpestovanie rozsádzaných priesad
Pri tomto spôsobe sa z hustých výsevov do debničiek rastlinky po vytvorení klíčnych lístkov rozsádzajú na väčšie a pravidelné vzdialenosti než boli vysiate. Tým sa im zabezpečí väčší priestor pre vývoj korienkov i nadzemnej častí a tak sa môžu rovnomernejšie vyviať. Týmto spôsobom vypestujeme vyrovnané a zdravé priesady.
Ďalšou prednosťou rozsádzania to, že na ďalšie pestovanie možno vybrať tie najsilnejšie rastlinky. Priesady majú lepší koreňový bal, pretože pri rozsádzaní (pikírovaní) sa skráti hlavný klíčny korienok, a tým sa podnieti tvorba väčšieho množstva bočných korienkov, než by sa boli vytvorili bez tohoto skrátenia. Nevýhodou rozsádzania je väčšia prácnosť a tým aj nákladovosť. Výhody však prevládajú a preto je rozsádzanie priesad dôležitým pestovateľským postupom.
Rozsádzať sa dá do debničiek, na záhony, do balíčkov, do zakoreňovačov, črepníkov a pod.
Predpestovanie priesad v balíčkoch
Tento spôsob je taký, že sa pri ňom buď priamo vysieva osivo do strojovo vytvarovaných balíčkov zeminy alebo do týchto balíčkov rozsádzame rastlinky z vytvorenými klíčnymi listami. Rastliny v balíčkoch sa dobre zakorenia a majú kompaktný koreňový bal, ktorý sa minimálne porušuje pri vlastnom vysadzovaní na trvalé stanovište, kde sa rýchlo zakoreňujú a prakticky vôbec netrpia presadzovacim šokom.
Nevýhodou je nutnosť technického zariadenia na lisovanie balíčkov a dôsledné dodržiavanie receptúry miešania substrátu, kvôli nutnosti dosiahnutia dostatočnej miery odolnosti balíčka voči rozsypaniu sa a zároveň aj dostatočnej miery priepustnosti pre vzduch, vodu a korienky. Balíčkované priesady musia byť uložené na podložkách, aby sa s nimi dalo manipulovať.
V prípade že sa pestuje na ploche pôdy v skleníkoch alebo fóliovníkoch podložka zabráni prerastaniu korienkov. Balíčkovaná sadba vyžaduje častú opatrnú zálievku.
Predpestovanie priesad v zakoreňovačoch
Tento spôsob umožňuje zachovanie výhod balíčkovania, nevyžaduje však zložité strojne vybavenie a je na to potrebné menšie množstvo substrátu. Určité náklady sú však spojené z nákupom zakoreňovačov. Rašelinovo - celulózové zakoreňovače sú vyrábané z rašeliny a majú rozličný tvar a veľkosť. Rastliny sa v nich dobre zakorenia a pri vysadzovaní sa vysadia spolu zo zakoreňovačom, ktorý sa v pôde rozloží a obohatí ju o humusotvorné látky. Sú však pomerne drahé.
Plastové zakoreňovače sú rozličného tvaru, veľkosti a konštrukcie. Dajú sa opakovane požívať a dnes sú štandartným spôsobom pestovania mladých rastlín. Použitie plastových zakoreňovačov je optimálnym riešením kompromisu ekologických a ekonomických požiadaviek. Z plastickej hmoty je vylisovaná „voština“ zo sústavou buniek, ktoré sa naplnia substrátom. Do takto naplnených buniek sa vysieva osivo zelenín alebo rozsádzajú mladé rastlinky vo fáze klíčnych listov.
Opatrenia po výseve
Po vysiatí semeno zasypeme malou vrstvou preosiateho substrátu, ľahko pritlačíme a opatrne zavlažíme. Nádoby s vysiatym semenom umiestnime v skleníku, parenisku, či v iných miestnostiach s teplotou okolo 18° C. Kým semená vzídu, môžu byť aj v tme. Keď začnú vzchádzať, premiestnime ich na svetlo, aby sa netvorili slabé, tenké a dlhé rastliny.
Správna teplota je dôležitá: Pri zamračenom počasí a v noci, treba udržiavať nižšie teploty. Pri dobrom osvetlení sa vyžadujú vyššie teploty. Teplota však nesmie klesnúť pod kritickú hodnotu. Nachladnutie rastlín spôsobuje pri niektorých druhoch predčasné vybiehanie do kvetu.
Rozsádzanie (pikírovanie)
Keď rastliny tvoria prvé pravé listy, treba ich presádzať - pikírovať. Odporúča sa skracovanie hlavného korienka, aby zmohutnela koreňová sústava. Rastliny pikírujeme do debničiek, do črepníkov a zakoreňovačov alebo na záhony zakrytých priestorov. Rozsádzame na vzdialenosť podľa druhu zeleniny 3 x 3 centimetre, 5 x 5 centimetrov až 10 x 10 centimetrov. Niektoré druhy (zeler) pikírujeme dva razy.
Ošetrovanie zeleninových priesad
Musí sa regulovať svetlo, teplota, vlhkosť a živiny tak, aby priesady boli primerane silné, nevytiahnuté a zdravé. Vetraním regulujeme pohyb vzduchu, teplotu a vlhkosť. Závlaha má byť pravidelná v menších dávkach a slabým prúdom vody. Voda má mať teplotu ovzdušia. Na studenú vodu sú citlivé hlavne uhorky a paprika. Tieniť je vhodné po pikírovaní za slnečného počasia, aby sa zabránilo vysychaniu, vädnutiu, alebo spáleniu rastlín.
Pri zlých svetelných podmienkach v jesenných, zimných mesiacoch, ale aj na jar treba priesady osvetľovať od 5. hodiny ráno až do úplného rozodnenia a od 16. hodiny do 22. hodiny.
Prihnojovanie: Ak je použitá zemina dobre zásobená živinami stačí prihnojovať tekutými hnojivami na list. Prihnojovanie robíme za mierne zamračeného počasia. Do večera majú rastliny obschnúť. Ochrana proti chorobám a škodcom má byť preventívna. Dôležité je morenie osiva pred sejbou a dezinfekcia priestorov a náradia. Najčastejšou chorobou pri pestovaní priesad je padanie klíčiacich rastlín.
Výsadba hotových priesad
Hotové priesady vysádzame do chránených priestorov. Môžu to byť vykurované alebo nevykurované skleníky a fóliovníky, alebo pareniská. Termín výsadby závisí od termínu sejby, presádzania, spôsobu predpestovania priesad, od pestovaného druhu, odrody a od teplotných podmienok v priestoroch, kde sa priesady pestujú a vysadia.
Nepestujme nad radiátorom: Nekvalitnú priesadu najčastejšie záhradkári dopestujú na parapetoch okien, pod ktorým je umiestnený radiátor. Pri slabom osvetlení sa rastliny vyťahujú do výšky.
Špecifiká predpestovania priesad niektorých druhov zeleniny
Plodová zelenina
Termín výsevu na predpestovanie priesad je od polovice marca do konca marca. Doba predpestovanie priesad je 55 až 60 dní na výsadbu od polovice mája. Pre klíčenie plodovej zeleniny je optimálna teplota 25 až 30 °C.
Po vzídení, keď sa objavia prvé klíčky znížime teplotu na 15 až 18 °C cez deň a 12 až 14 °C cez noc na dobu 7až 10 dni. Po tomto čase sa upraví teplotný režim tak, aby počas slnečného dňa bola teplota 19 až 22 °C, pri slnečnom a 17 až 19 °C pri zamračenom dni, a v noci 12 až 14 °C. Zásadne sa vyhýbame poklesu teplôt pod 10 °C. Priesady sú náročné na svetlo. Pri jeho nedostatku vyrastajú slabé, vytiahnuté a málo odolne rastlinky. Zavlažujeme zásadne zrána vodou teplou ako je vzduch. Zavlažovať treba, keď povrch pôdy začne zasýchať. Pozor na premokrenie, keď hrozí padanie klíčnych rastlín.
Rajčiaky
Optimálna teplota pri klíčení je 25 až 28 °C a striedavá v rozmedzí 12 až 33 °C. Po vzídení je v prvom období optimálna takáto teplota cez deň i v noci. Keď sú rastliny staršie, je vhodné postupne znížiť nočné teploty na 15 až 20 °C.
Predpestovanie priesad: Priesady dopestovávame s koreňovým balom. Semená sejeme do zakoreňovačov 3 x 3 centimetre a potom presadíme do zakoreňovačov 7 x 7 centimetrov v prípade rýchlenia, alebo priamo do zakoreňovačov vysejeme do zakoreňovačov 5 x 5 centimetrov v prípade poľného pestovania. Dostatok fosforu zabezpečíme prihnojovaním.
Paprika
Je teplomilná rastlina, požiadavky má podobné ako rajčiak. Na klíčenie je optimum teploty 26 až 30 °C. Pri pestovaní priesad je vhodná denná teplota 27 °C a nočná 16 °C.
Predpestovanie priesad: Osivo vysievame do zakoreňovačov 5 x 5 centimetrov pre poľné pestovanie v horších podmienkách, 3 x 3 centimetre pre poľné pestovanie v dobrých podmienkach alebo 7 x 7 centimetrov na rýchlenie. Dávame prednosť vysádzaniu po jednej rastline, pri rýchlení v nevykurovaných rýchliarňach môžeme vysádzať po dve rastliny.
Paprika je pestovateľsky vysoko náročná plodina vhodná do poľných podmienok najteplejších oblastí južného Slovenska a južnej Moravy. V ostatných oblastiach žiada pestovanie v krytých alebo chránených priestoroch. Najvhodnejšie sú výhrevné, humózne a dostatočne vododržné pôdy. Na dobré vzchádzanie je treba zaistiť minimálne teploty 20 - 22° C aj v nočných hodinách. Na stanovisku vysádzame po 15.
Veľmi sladké papriky s jedinečnými temne čiernymi plodmi kvadratického tvaru. Odroda je veľmi výnosná. Je vhodná na pestovanie na poli. Výhodou je jej veľká odolnosť voči nepriaznivým pestovateľským podmienkam.
Uhorky šalátové
Na úspešné rýchlenie treba, aby priesady zodpovedali vysokým požiadavkám akosti. Sú náročné na teplotu a vysokú vzdušnú vlhkosť. Na klíčenie je optimum teplôt 30 až 35 °C, pre priesady 24 až 26 °C. Pri nižšej intenzite svetla nižšia aj teplota, nie však pod 18 °C. Nočná teplota a teplota zeminy 18 až 19 °C.
Predpestovanie priesad: Semená vysievame do hĺbky jeden centimeter tak, že každé samostatne položíme naplocho. Výsevy udržujeme v teplom a vlhkom prostredí. O tri až päť dní po vzídení, keď sa klíčne listy začnú oddeľovať, presádzame rastlinky do črepníkov alebo zakoreňovačov. Semeno môžeme vysievať priamo do črepníkov alebo zakoreňovačov naplnených do polovice zeminou.
Hlúboviny
Karfiol
Nie je taký náročný na teplo ako ostatné hlúboviny. Optimálne teploty sú okolo 15 až 18 °C, ale bez poškodenia znáša aj teploty pod 10 °C. Skôr mu škodia vyššie teploty, ktoré spôsobujú vytiahnutie rastliny a nadmernú tvorbu listov, čím sa predlžuje vegetačné obdobie, odďaľuje sa tvorba ružíc. Na klíčenie semien je optimálna teplota 20 až 25 °C.
Pri pestovaní priesad nie je dobré, ak sú teploty pred výsadbou nad 16 °C, pretože po presadení do studenej pôdy dochádza k negatívnemu vplyvu na koreňový systém. Karfiol má takisto veľké nároky na vlhkosť pôdy aj vzduchu. Zavlažovať musíme pravidelne, aby koreňový kŕčik nezaschol - nezdrevnatel, čo by malo za následok predčasnú tvorbu ružíc. Presný termín sejby závisí od času, keď chceme karfiol vysádzať.
Kaleráb
Platia podobné zásady ako pri karfiole s tým, že teplota má byť cez deň 20 až 22 °C a cez noc 13 až 15 °C. Semeno vyklíči o tri až štyri dni. Zavlažovať je najvhodnejšie, keď svieti slnko. Nadmerné zálievky a husté výsevy majú za následok padanie klíčiacich rastlín.
Predpestovanie priesad: Dopestujeme sadenice s koreňovým balom v 6-centimetrových črepníkoch alebo v balíčkoch s rozmermi 5 x 5 centimetrov.
Hlávkový šalát
Pri predpestovaní sadiva je vhodné na vzídenie dodržať teplotu 20 až 25 °C, potom je optimum dennej teploty 18 až 20 °C a nočnej 12 až 14 °C.
Predpestovanie priesad: Najvhodnejšie spôsoby sú buď v balíčkoch 5 x 5 centimetrov alebo v zakoreňovačoch s priemerom 5 centimetrov. Správne dopestované priesady majú mať pred vysádzaním šesť až osem pravých listov.
Význam zeleniny pre zdravie
Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tie pomáhajú predchádzať vzniku chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. Ďalej podporujú množstvo metabolických aktivít v tele a okrem toho majú zásaditý účinok, čo je obzvlášť prospešné, ak konzumujete veľa mäsa. Preto sa odporúča pravidelná konzumácia rôznych druhov zeleniny.
V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií. Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov sacharidov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu. Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom rôznych minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, ako aj železo, fosfor a horčík.
Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (to sú asi tri porcie). Spomínané odborné odporúčanie sa vzťahuje len na minimálne množstvo. Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča. Varená zelenina je však lepšie stráviteľná ako surová. Priveľa surovej zeleniny môže spôsobiť preťaženie tráviaceho systému vlákninou. Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože ihneď po zbere sa šokovo zmrazí, takže nepríde takmer o žiadnu časť živín.
tags:
