Vianočné pečivo je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc a jeho vôňa rozliehajúca sa celým príbytkom patrí k adventnej atmosfére. Štedrý deň sa rýchlo blíži a mnohí už plánujú, akými druhmi pečiva svojich blízkych tento rok pohostia. Niekto stavia na osvedčenú klasiku, iní sa nebránia ani rôznemu experimentovaniu. V každom prípade sa však vyskytuje zásadná otázka - kedy začať piecť, aby bolo pečivo na Vianoce čo najlahodnejšie? Receptov máte dozaista mnoho, my vám však poradíme, ako si pečenie rozvrhnúť tak, aby ste ho mali hotové v pokoji a včas. A k tomu vám predstavíme pár šikovných trikov, ako vianočné pečivo uskladniť, aby vydržalo čo najdlhšie.
Kedy začať s pečením?
Zatiaľ čo niektoré druhy sa oplatí pripravovať už koncom novembra či počas 1. adventného týždňa, iné stačí upiecť tesne pred Vianocami. Tu je malý prehľad:
- Úplne ako prvé príde na rad pečenie medovníčkov, perníčkov a zázvorníkov. S prípravou cesta by bolo vhodné začať ešte koncom novembra. Cesto by sme totiž mali nechať odležať aspoň dva dni v chladničke. V tomto období je vhodný čas aj na pečenie vianočnej štóly, ktorá sa necháva odležať 2 - 4 týždne.
- Týždeň po upečení medovníčkov sa môžeme pustiť do prípravy marokánok, medvedích labiek, vanilkových rožtekov a taktiež ďalších „suchých“ druhov pečiva (teda bez krémov a náplní), ktorým svedčí dlhé prevlhnutie. V tomto týždni rovnako môžeme začať piecť laskonky, trubičky, žĺtkové a bielkové pečivo. Nezabúdajme na to, že sa koláčiky stále len pečú a uchovávajú na ďalší postup. V druhom týždni ich ešte neplníme žiadnym krémom, pretože hrozí, že by sa do Vianoc znehodnotil. Upiecť tiež môžeme snehové pusinky a kokosky, plnené oriešky, išelské tortičky.
- Správna doba na plnenie a zlepovanie najrôznejších druhov pečiva. Môžeme sa bez obáv pustiť do šľahania maslových krémov, pozliepať laskonky, kakaové kolieska a košíčky a doladiť všetky pripravené druhy pečiva do finálnej podoby. Pokiaľ chceme košíčky zdobiť aj čerstvým ovocím, tento krok si ponecháme až na deň pred Štedrým dňom.
- Posledný týždeň pred Štedrým dňom je čas venovať sa nepečeným druhom. Na to už máme dostatok zvyškov - polámané kúsky a zvyšné krémy, ktoré využijeme napríklad na osie hniezda či rumové a „rafaelo“ guľky. Snehové pečivo vlastne nepotrebuje žiadny čas na odležanie, najchutnejšie je čerstvé, kedy je krehké. Preto ho odporúčame piecť až bližšie k 24. Pár dní pred začiatkom Vianoc takisto pripravujeme rolády, torty a ďalšie druhy obsahujúce veľké množstvo masla, ktoré v plnkách neprechádza tepelnou úpravou. Ak by sme ich pripravovali zbytočne skoro, mali by tendenciu vysychať. Rovnako je to aj s vianočkou, ktorá je rozhodne najlepšia v deň upečenia, prípadne ešte tak na druhý deň.
Ako správne uskladniť vianočné pečivo?
Na uskladnenie koláčikov môžeme použiť sklenené dózy, plastové, plechové alebo polystyrénové škatule. Pečivo zdobené čokoládou by malo zostať na suchom chladnom mieste, nie však v mraze. Múčniky z lístkového alebo kysnutého cesta sú najchutnejšie čerstvé. Ak musíme koláč upiecť deň vopred, ešte poloteplý ho zabalíme do alobalu. Na druhý deň nik nespozoruje, že je z predchádzajúceho dňa.
Inšpirácie zo sveta: Sladké tradície z Malty a Grécka
Počas sviatočného obdobia môže byť skvelé tráviť čas so svojimi blízkymi pri pečení koláčikov. A treba povedať, že tým maltská národná kuchyňa iba získala. Dnes vo veľkých hoteloch, ktoré rok čo rok vítajú na ostrove státisíce turistov z celého sveta, dostanete výber toho najlepšieho z medzinárodnej kulinárie, avšak Malta sa môže pochváliť aj svojou typickou národnou kuchyňou, ktorá sa sčasti opiera o populárnu stredomorskú diétu - veď talianska Sicília je od maltských brehov vzdialená iba niekoľko desiatok kilometrov, ale zároveň ju obohacuje o unikátne chute čerpajúce inšpiráciu z Grécka, Španielska, Turecka, Tunisu a iných krajín. Netreba ani zabúdať, že na pestrofarebnú maltskú gastronómiu mali veľký vplyv aj slávni johaniti, rytieri Rádu svätého Jána Krstiteľa, ktorí sa na ostrove zdržiavali od roku 1530.
Mnohé maltské sladkosti majú sicílsky pôvod a ich príprava sa spája s určitou špeciálnou fiestou zvyčajne náboženského významu. Spomeňme aspoň mandľový koláč figolli, ktorý sa zvyčajne pečie na Veľkú noc. Kannoli, ďalšie dedičstvo zo Sicílie, sú sladké trubičky, ktoré sa vám doslova rozplynú v ústach. Ich plnku tvorí našľahaný syr ricotta ochutený kúskami čokolády a kandizovaným ovocím. Helva - sladký biely nugát s orieškami a mandľami pripomína tureckú chalvu a zvyčajne sa podáva s kávou na konci jedla. Mqaret sú zasa tradičné, možno až príliš mastné, sladké taštičky s datľovou plnkou vyprážané v oleji. Najlepšie chutia horúce. Ghaqag ta'l-ghasel je dekoratívny kruh zo sladkého cesta plnený melasou a kandizovanými ovocnými šupkami.
Podľa jednej z interpretácií, ktorá vysvetľuje pôvod názvu ostrova Malta, toto slovo pochádza z gréckeho melita, čo znamená med. Tak Gréci vraj nazývali ostrov plný včiel, voňavého nektáru rastlín a prvotriedneho medu. O chýrnom maltskom mede svedčí aj meno jedného z miest na severe ostrova - Melieha, ktorého názov tiež poukazuje na bohatú históriu maltského medu v minulosti.
Tsoureki je tradičné veľkonočné jedlo v Grécku, ale je obľúbené aj v ďalších krajinách regiónu: populárne je aj v Rumunsku, Bulharsku, Turecku, Arménsku a Azerbajdžane. Cesto, podobne ako náš koláč, je ochutené višňovou arómou a pistáciami. Z cesta urobia trojitý vrkoč na počesť Najsvätejšej Trojice.
História medovníkov
Vedeli ste, že medovníky sa objavovali už v starom Egypte, Grécku alebo Ríme? Nevyzerali ako tie naše, pripomínali skôr chlebíky alebo pagáče sladené medom. Z Talianska sa dostali cez Nemecko a Belgicko až na naše územie a do severnej Európy. Stáročiami sa ich výroba skvalitňovala, receptúry sa menili, až sa dospelo k dnešnému zloženiu cesta, ktoré sa môže líšiť podľa regiónov.
Perník je tvrdšie medové pečivo s korením, ktorého zloženie môže byť rôzne (mleté čierne korenie, zázvor, škorica, klinčeky). Perník údajne získal názov podľa mletého čierneho korenia, v češtine ,,pepř“, z toho „peprník“ až k nášmu dnešnému ,,perník“.
Najznámejšími sladkými pochúťkami stredoveku boli medovníky. Toto medové pečivo je vlastne najstarším známym zákuskom v dejinách, pričom jeho korene siahajú do staroveku. Už pri Níle do pečiva pridávali med a pri Koloseu miesili medové cesto, ktoré formovali do podoby placiek a piekli v peci. Z Talianska sa tento spôsob výroby sladkostí dostal do Nemecka, ale vznik klasického medovnikárstva datujeme až do 14. storočia, keď začali sladké cesto pred upečením vtláčať do vyrezávaných drevených foriem. Kolískou klasických medovníkov je bavorský Norimberg, kde medovnikársky cech založili roku 1530 a odkiaľ sa tajomstvo výroby medovníkov čoskoro dostalo aj do Uhorska.
Prvý cech medovnikárov v Uhorskom kráľovstve vznikol v Bratislave roku 1619 a jeho odberateľmi boli predovšetkým šľachtici a bohatí mešťania. Podľa zachovaných drevených foriem vieme, že z medového cesta vyrábali najmä medovníky s náboženskými motívmi, ale aj medovníky so svetskými výjavmi - mužské i ženské figúry v dobovom oblečení.
Výroba medovníkov bola v podstate jednoduchá. Pripravené cesto sa vyvaľkalo na hrúbku asi pol centimetra, rukami sa vtlačilo do foriem z hruškového dreva, a to tak, aby sa dostalo aj do drobných zárezov. Avšak také jednoduché to zasa nebolo. Technológia výroby medovníkov bola prísne stráženým rodinným tajomstvom. Aj to môže byť dôvod, prečo sa nijaké predpisy na prípravu medovníkov nezachovali. Okrem receptu z Brém. Tajné rodinné recepty sa dedili v medovnikárskych rodinách z generácie na generáciu a na medovnikára z inej komunity prechádzali vlastne len prostredníctvom sobáša. Ukladanie medovníkového cesta na dlhé časové obdobie bolo príčinou, že práve ono bývalo súčasťou vena medovnikárskych dcér.
tags:
