Film Slané cukríky režisérky Evy Štefankovičovej z roku 1986 patrí medzi pozoruhodné diela slovenskej kinematografie. V roku 2009 bol zaradený do Semináru slovenského filmu pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie. Počas svojej kariéry hudbu k filmu zložila vtedajšia populárna hard-rocková skupina Demikát.
Seminár slovenského filmu
Nitra bude od 5. do 8. novembra 2009 opäť žiť slovenským filmom. Záujemcom o tuzemskú kinematografiu sa totiž otvoria dvere druhého ročníka Semináru slovenského filmu. Akcia tentoraz nesie podtitul „Bod zlomu“ a v centre pozornosti bude 10 domácich snímok z rokov 1985 až 1995 (napr.: Slané cukríky, Utekajme, už ide!, Na krásnom modrom Dunaji...), ktoré by mali demonštrovať poetiku tesne pred a po páde totality.
Hudba vo filme
Andrej Šeban je autorom hudby k filmu Slané cukríky (1986) režisérky Evy Štefankovičovej. Okrem toho počas svojej kariéry tiež spolupracoval s rôznymi hudobníkmi vrátane Paľa Haberu, Richarda Müllera, Jany Kirschner, Paľa Hammela, Mariky Gombitovej, Gábora Pressera či Deža Ursinyho. Vydal vyše desať sólových albumov, najnovší vlani pod názvom Časozber.
Andrej Šeban a jeho pohľad na hudbu
Andrej Šeban patrí medzi najuznávanejších slovenských hudobníkov. Hoci kritizuje stav slovenskej hudobnej scény a repertoár slovenských rádií, povinné percentá slovenskej hudby by nepredpisoval. Myslím, že úlohu zohráva prostredie, v ktorom sa muzikanti pohybujú. Slovenská scéna je pomerne malá a ťažko prežíva. Hudobníci to nemajú jednoduché. Preto držím palce všetkým, ktorí majú odvahu siahnuť na hudobný nástroj, pokúsiť sa hudbou živiť a spraviť ju svojím hlavným povolaním.
Andrej Šeban sa venoval hudbe už odmalička - najskôr študoval hru na klavír, neskôr klasickú gitaru. Koncom 70. rokov debutoval ako hráč na klávesové nástroje, gitarista a spevák v popovej skupine Nervy. Postupne bol členom viacerých kapiel, napríklad Demikát, Tristo hrmených, Banket či Free Faces.
S pribúdajúcim vekom sa objavovali stále noví a noví. Dlhé roky som chodil k Borisovi Turzovi a teraz navštevujem hodiny spevu u pani Bílkovej. Vždy som veľmi rád chodil pravidelne na hodiny a užívam si to aj dnes. S učiteľmi sa stretnem aj v štúdiu, alebo počas hrania. Všeličo som sa vďaka nim naučil. Vtip je totiž v tom, že človek sa učí stále. A keď je pozorný, tak si z každej vypočutej hudby či odohraného koncertu zoberie aspoň drobnú informáciu. Niekedy s ňou pracuje hneď, inokedy sa vynorí až po čase. Ten proces je nekonečný, rovnako ako celé hudobné univerzum.
Kritický pohľad na hudobnú scénu
Ukazuje sa, že hudobná scéna presne zodpovedá charakteru krajiny, ako aj celej spoločnosti. Mne sa zdá neduživá a upadajúca. Médiá muzikantov nepodporujú, muzikanti sa málokedy podporujú navzájom, pomaly tu už nebudú ani naozajstné nahrávacie štúdiá.
Spomenuli ste, že v rádiách hrajú braky. To nie je o poslucháčoch. Ale médiá by si mohli spomenúť, že okrem iného majú silu ľudí určitým spôsobom smerovať. Či chcú, alebo nechcú, vychovávajú ich. A oni to vlastne aj veľmi dobre vedia, akurát, že túto situáciu zneužívajú. Zdá sa mi to hnusné.
Rádiá a hudba
Dnes, keď prebieha debata o percentách, si treba uvedomiť niekoľko vecí. Koľko rádií je naozaj slovenských? Väčšina, pokiaľ viem, je v rukách zahraničných majiteľov, to je prvá vec. A druhá vec - komerčné rádiá nie sú kultúrnou inštitúciou. Sú chrličmi reklám, medzi ktorými pustia kúsok pesničky - a tú pokojne prerušia reklamou alebo zvučkou.
Hovoria „púšťame vám najlepšiu hudbu všetkých čias“ a potom zahrajú takú somarinu, že koniec. Niektorí ľudia nemajú čas sa zaoberať hudbou, takže sú zvyknutí na to, čo im hrá v rádiách. A jedného dňa si na to zvyknú tak, že sa im to začne aj páčiť. Niekto im v tom musí pomôcť.
Hudba nie je ako futbal - 0:3 je zle a 3:0 je dobre. Futbalu rozumie každý - vyhrali sme - dobre, prehrali sme - zle.
Riešenie?
Osvetu by mali ľudia v rádiách robiť skôr ako cielenú záležitosť. Mali by si uvedomovať, aký má vplyv a čo môže rokmi ich podpora hudobnej scény priniesť. Že možno vybudujú niečo silné. Žiadne príkazy, nech už budú akékoľvek, sa nebudú dodržiavať. V krajine, kde je taký nefunkčný právny systém ako tu, sa nebude nikto súdiť s rádiom, že nehralo 30 percent slovenskej hudby, ale len 28.
Film a hudba
Vo filme zaznie aj skladba "Máme to zrátané" od skupiny Tublatanka. Vo filme hrajú najmä neherci, a preto boli všetci hlavní hrdinovia predabovaní.
Keď sa otec Slávik (Jaromír Roštínský) zobudí pri zapnutom televízore, hlásateľka povie, že diváci mohli práve sledovať finále víťazov európskych pohárov (PVP) medzi mužstvami AS Roma - Reál Madrid. Táto súťaž zanikla po sezóne 1998/99 a kluby, ktoré vyhrali v svojej lige pohár, sa od vtedy zúčastňujú Poháru UEFA. Od sezóny 2009/2010 sa zmenil názov Pohára UEFA na Európska liga UEFA.
Scény zo súťaže sa natáčali v kúpeľnom meste Trenčianske Teplice, kde môžeme vidieť v záberoch zo stanice unikátnu úzkorozchodnú železnicu. Doprava na tejto trati bola dňa 11.12.2011 zastavená. Na stanicu prichádzajú vlaky už iba sporadicky pri rôznych nostalgických jazdách.
tags:
