Spojené kráľovstvo: Čaj, história a tradície

Krajinou mimo Ázie, ktorá sa s čajom spája najviac, je Veľká Británia. Od 18-teho storočia je Spojené kráľovstvo jedným z najväčších konzumentov čaju na svete. Priemerná ročná spotreba na obyvateľa je 1,9 kg.

„Keď vám je zima, čaj vás zahreje. Keď vám je horúco, čaj vás schladí. Keď vám je smutno, čaj vás rozveselí. Keď ste rozrušení, čaj vás upokojí.“ Tento citát sa pripisuje britskému premiérovi Williamovi Ewartovi Gladstoneovi. Tradícia pitia čaju je stará tisíce rokov.

Či už je to čierny, biely, oolong alebo zelený čaj - všetky sa vyrábajú z listov čajovníka Camellia sinensis, stálozeleného kríka. Britské impérium bolo hybnou silou pri rozširovaní čaju z Číny do Indie - Východoindická spoločnosť kontrolovala produkciu čaju na tomto subkontinente. Počas vojny Veľkej Británie proti Francúzsku a Španielsku bolo uvalené emargo na dovoz kávy do Veľkej Británie a práve to bol moment, kedy sa vynaliezaví Angličania obrátili k čaju.

Tento nápoj si získal popularitu vďaka svadbe kráľa Karola II. s portugalskou princeznou Katarínou z Braganzy v roku 1662. Dovtedy Briti používali čaj len na liečebné účely. Záľuba novej kráľovnej v každodennom pití čaju inšpirovala dvoranov k napodobňovaniu jej zvykov. Pred 18. storočím si dovoz čínskych čajových lístkov a ich vysoké dane mohla dovoliť len elita. Okrem toho sa predmety potrebné na podávanie čaju spočiatku dovážali len z Číny.

V priebehu 18. storočia začala cena čaju výrazne klesať a vďaka tomu sa čaj, ktorý bol v Európe nápojom vyššej triedy, postupne dostával do každej spoločenskej vrstvy Veľkej Británie. Koncept poobedňajšieho čaju (afternoon tea alebo five o’clock tea) je relatívne nová tradíca. Zaviedla ju Anna Russellová, vojvodkyňa z Bedfordu v roku 1840, pretože okolo piatej hodiny popoludní bývala často hladná. Keďže večera sa na jej panstve servírovala o ôsmej večer, medzi obedom a večerou vznikal priestor na ľahké občerstvenie. Tak vymyslela pravidelné posedenie pri čaji a koláčiku, na ktoré pozývala svojich priateľov.

Čaj v umení

S rastúcou spotrebou čaju sa začiatkom 30. rokov 17. storočia objavil nový umelecký žáner nazývaný „konverzačné diela“. Umelecké diela patriace do tejto kategórie boli malého formátu. Ich námetmi boli neformálne skupiny zasadené do domácich alebo záhradných exteriérov. Mnohé z nich zobrazujú postavy popíjajúce čaj a pozoruhodným príkladom je napríklad obraz Charlesa Philipsa z roku 1730 „Čajový večierok v dome lorda Harringtona v St. James’s“.

Umelec vykresľuje čajové nádoby s drobnými detailmi. Modrobiela porcelánová súprava bola pravdepodobne dovezená z Číny. Veľká kanvica, na ktorej sa objavuje strieborný odlesk, však naznačuje miestny pôvod, keďže v čase vzniku obrazu už európski zlatníci vyrábali vlastné strieborné predmety na prípravu čaju.

V žánri zátiší sa okrem konverzačných predmetov objavovali aj čajové súpravy. Dielo „Zátišie: čajová súprava“ v Gettyho centre zobrazuje drahý čínsky porcelán a strieborné lyžičky. Je možné, že umelec mal toto dielo vystavené vo svojom ateliéri, aby potenciálnym klientom ukázal svoj elegantný štýl a schopnosť zobrazovať objem, textúru a svetlo. Napriek luxusným čajovým doplnkom je však všetko akoby obrátené naruby. Šálky s jemnými hranami sú prevrátené hore dnom alebo na stranu, lesklé lyžičky sú poukladané do všetkých smerov a chlebové kôrky s maslom sú rozhádzané po podnose.

Európski milovníci čaju túžili po čínskych porcelánových čajových servisoch alebo súpravách, ktoré boli inšpirované týmto štýlom. S rastúcim dopytom po čajovom tovare vznikali v Európe manufaktúry na výrobu porcelánu. Od roku 1740 vyrábali miestni britskí remeselníci širokú škálu porcelánových čajníkov, ktoré zahŕňali neslušné, zábavné, luxusné a dokonca aj politické námety. Záujem o vzory inšpirované Áziou, najmä pre typickú čínsku modrobielu paletu, pretrvával.

Čaj o piatej

Čaj a s ním spojené rituály sa v 19. storočí naďalej uznávali a rozširovali. Koncept dnes už klasického modelu popoludňajšieho čaju predstavila vojvodkyňa z Bedfordu v roku 1840. „Čaj o piatej“ je oslnivá maľba Juliusa LeBlanca Stewarta, ktorá práve takúto scénu zachytáva.

Je ľahké si predstaviť, že by sa v „Čaji o piatej“ objavila strieborná kanvička Tiffany & Co. z roku 1880. Tiffany & Co., popredná americká zlatnícka a šperkárska firma, sa koncom 19. storočia preslávila svojimi výtvormi v japonskom štýle. Múzeum uvádza: „Spoločnosť Tiffany & Co.

Čaj odjakživa inšpiroval umelcov a remeselníkov. Postupom času prichádzali do módy nové estetiky a štýly, ale spoločenský a umelecký význam čaju zostal nemenný.

Aké druhy čaju sú najlepšie na popoludňajší relax?

• Earl Grey je najslávnejší druh čaju, ktorý sa skvele hodí ako tradičný anglický čaj o piatej.
• Assam je čierny čaj, ktorý má svoj pôvod v Indii.

Mlieko do čaju?

Tak na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Existuje niekoľko teórií a mnohé z nich siahajú do dávnej minulosti. Ako je známe, čaj má svoj pôvod v Číne a traduje sa, že mlieko sa dávalo do šálky preto, aby sa zmiernil teplotný šok na jemný čínsky porcelán.

V Spojenom kráľovstve je pitie čaju tak rôznorodé, že ho nie je možné zovšeobecňovať. Hoci sa obvykle podáva s mliekom, nie je neobvyklé piť ho bez mlieka alebo s citrónom, s cukrom, medom a podobne. Názov pochádza z lacného čaju, ktorý bežne konzumovali robotníci počas prestávok.

Prvý obchod s čajom

Prvý známy obchod s čajom na svete otvoril v roku 1706 Thomas Twining. Tento obchod sa do dnešných dní nachádza v Londýne na adrese 216 Strand, London. V roku 1787 si spoločnosť, ktorú Thomas Twining založil, dala vyrobiť svoje logo, ktoré sa taktiež používa až dodnes.

Národný deň čaju

Národný deň čaju rozhodne nesmie chýbať v krajine akou je Spojené kráľovstvo. Slávia ho 21. apríla. I keď Turkov ročne ani zďaleka neprekonajú, čaj o piatej je jedným z britských synoným. Bez tejto Portugalky by všetko bolo možno inak. Úloha je jasná. Predstaviť si toho najanglickejšieho človeka na svete. Bez ohľadu na to, či bude vysoký alebo nízky, jedna vec nebude chýbať - šálka čaju v ruke.

Hoci čaj z Anglicka nepochádza, je taký anglický, že sa stal neodmysliteľnou súčasťou tamojšej kultúry. Aj keď má 4000-ročnú históriu, v Anglicku sa stal populárnym až v polovici 17. V nedávnej minulosti by ho milovník čaju len márne hľadal. Je potrebné vrátiť sa v čase do roku 1662. Dcéru portugalského kráľa Katarínu z Braganzy vydali za anglického panovníka Karola II. A kým viacerí videli najväčší osoh v prístavoch, pomedzi prsty im pretekal tekutý skvost, ktorý si so sebou Portugalka pribalila.

Portugalská kráľovná Katarína z Braganzy sa čoskoro stala centrom britskej pozornosti. Jej šaty, šperky, koníčky boli in. Jedna naberačka každý deň. Angličania na to neboli zvyknutí, v tom čase vnímali čaj ako liek, ktorý posilňoval telo. Portugalská kráľovná zdravotné tonikum premenila na spoločenský nápoj. A to, čo robila kráľovná, chcel robiť každý. Dámy sa hrnuli a predbiehali v pití čaju.

Pitie čaju sa koncom 17. storočia premenilo na tradíciu vyššej vrstvy. Jeho príchod do Anglicka však nemožno pripísať portugalskej kráľovnej. Čaj sa na tamojšom trhu ocitol ešte šesť rokov pred sobášom. Mal však podstatný háčik - bol predražený. Hoci ho Holanďania dovážal...

tags: