Čokoláda patrí medzi najobľúbenejšie sladkosti na svete. Vyrába sa z plodov kakaovníka. V strednom Mexiku bol známy už pred tritisíc rokmi. Aztékovia verili, že kakaové bôby sú darom od boha múdrosti. Mali takú hodnotu, že sa používali ako platidlo.
História Čokolády
Pôvod čokolády je v Strednej Amerike (Mezoamerike). Olméci, ktorí boli prvou veľkou civilizáciou starého Mexika, vyrábali čokoládu z kakaových bôbov - plodov kakaovníka - už pred viac ako tromi tisíckami rokov. Na kultiváciu kakaovníka využívali tamojšiu teplú a vlhkú klímu. Mayovia (250 - 900 r. n. l.), ktorí sa v oblasti usadili niekoľko storočí po zániku olméckej kultúry, verili legende, že kakao im bolo, ako vyvolenému národu, zoslané samotným božstvom, že od Boha dostali privilégium pestovať kakaovník.
Kakaové bôby používali na prípravu horkého a veľmi koreneného nápoja. Mayská civilizácia neskôr tiež zanikla a okolo roku 900 pred n. l. bola nahradená Toltékmi a neskôr Aztékmi. Tieto dve kultúry tradíciu posvätného nápoja prevzali a nápoj pomenovali „xocoatl“ (xoco = horký, atl = voda). Podľa Aztékov bol horký a korenený nápoj zdrojom múdrosti a energie, afrodiziakom a liečivým balzamom.
Do polovice 16. storočia Európa netušila o existencii čokolády. Prvé písomné záznamy o importe kakaa, poťažne čokolády, do Európy boli koncom 16. storočia do Sevilly v Španielsku. Čokoláda, ktorá pôvodne prišla do Európy, sa líšila od čokolády, ktorú poznáme teraz; bola drsná a suchá - určite sa nerozpúšťala v ústach! Táto „nechutná zmes“, ako ju vtedy nazvali, si po pridaní cukru získala mlsné jazýčky vo vyšších kruhoch. Až neskôr ju vďaka prijateľnejším cenám mohli ochutnať aj príslušníci nižších vrstiev. Na francúzskom kráľovskom dvore mala povesť afrodiziaka.
Výroba Čokolády
Upražené a vylúpané kakaové zrná sa melú v mlynoch za účelom zmenšenia častíc a odstránenia kakaového tuku. Mletím vzniká kakaová pasta, ktorá sa súčasne topí na tekutú formu surovej čokolády - tzv. kakaový likér. Ten sa následne pretláča cez jemné sitá, čím sa oddelí kakaové maslo (tuk) od kakaového prášku (sušina).
Čokoláda je jednoduchou zmesou troch zložiek, ktorými sú: pražená kakaová sušina (kakaový prášok), kakaové maslo a trochu cukru. Na vylepšenie chute sa môže pridať vanilkový struk alebo vanilkový extrakt. Kvalitná je tmavá horká čokoláda. Čím je v nej viac percent kakaového prášku (50 % a viac) o to je lepšia a luxusnejšia. Mliečna čokoláda, na rozdiel od horkej obsahuje aj sušené mlieko.
Konšovanie
Rok 1879 bol pre čokoládu revolučným rokom. Bol to rok, kedy Rodolphe Lindt objavil konšovanie. Tajomstvo tejto krémovo jemnej čokolády je celé v miešaní - konšovaní. Rovnomerné a dlhodobé premiešavanie kakaového masla, kakaovej hmoty a mlieka, o ďalších ingredienciách nehovoriac. Technika Lindt konšovania stvorila vysnenú „rozplývajúcu sa čokoládu“, takú jemnú a chutnú, že jej nie je možné odolať.
Ako konšovanie funguje? Procesy praženia a mletia čistej kakaovej hmoty (tiež známej ako kakaová masa). Potom to skombinujeme s množstvom prísad najlepšej kvality - ako cukor a mlieko - pred opätovným jemným mletím na prípravu zmesi do konšovacieho stroja. Naše najmodernejšie konšovacie stroje pracujú v dlhom, dôkladne naplánovanom procese, ktorý zahŕňa intenzívne mixovanie, miešanie a prevzdušňovanie zohriatej tekutej čokolády, aby sa eliminovala nechcená kyslosť a trpkosť (tento proces nie je nepodobný odparovaniu). Tento čas konšovania tiež rozpustí akékoľvek neželané hrudky, aby sa vytvorila luxusná, jemná čokoládová textúra. Dnes konšovanie využívajú všetci výrobcovia čokolády na celom svete.
Výrobcovia Čokolády
Továrne na výrobu sladkostí z čokolády vznikali aj na našom území. V roku 1840 založili Opaviu v Opave, o polstoročie neskôr Zoru Olomouc. V roku 1905 otvoril Adolf Fischer Trnavskú továreň na čokoládu, ktorú v roku 1934 premenovali na Figaro.
Lindt & Sprüngli
Podnikateľská duša. Možnosť objavovať. Vynález konšovania. Perfektné partnerstvo. To je príbeh vzniku spoločnosti Lindt & Sprüngli. Všetko sa začalo otvorením malej cukrárskej predajne Davida Sprüngli v Zürichu. Podnik rástol rýchlo najmä vďaka podnikateľskej duši a nezastaviteľnej vášni. Čoskoro sa meno Sprüngli stalo slávnym v čokoládovom odvetví.
V malom cukrárskom obchodíku na Marktgasse v centre Zürichu stvorili David Sprüngli a jeho syn Rudolf Sprüngli-Ammann prvú pevnú čokoládovú tabuľku v nemecky hovoriacej časti Švajčiarska. Čokoláda sa stala vzápätí ohromným úspechom.
Sprüngli prudko rástol a otvoril tak továreň v Horgene v roku 1847. Čokoládu bolo cítiť vo vzduchu hneď po spustení produkcie. V priebehu druhej polovice 19. storočia rozšíril David Sprüngli svoj podnik a začal tak budovať slávne meno. Jeho dvaja synovia Rudolf a Johann Rudolf boli odhodlaní prevziať spoločnosť a rozdeliť si majetok.
Johann Rudolf Sprüngli práve dokončil budovanie väčšej továrne v Kilchbergu, kde je dnes medzinárodná centrála. Tá slúžila na zvýšenie výrobnej kapacity. V Berne prevyšoval dopyt po krémovej čokoláde schopnosti Rodolpha Lindta a jeho zastaraných strojov. Preto keď Sprüngli ponúkol odkúpiť spoločnosť za pozoruhodnú sumu 1,5 milióna zlatých frankov vrátane zamestnancov a tajného receptu, Lindt súhlasil pod podmienkou, že bude mať možnosť ovplyvniť budúcnosť spoločnosti. Týmto spôsobom vzniklo perfektné partnerstvo.
Na začiatku nového storočia Lindt & Sprungli prosperoval, aj keď to nebolo bez problémov. Napriek prvej svetovej vojne švajčiarsky čokoládový priemysel prekvital, pričom na jeho úspechu sa významnou mierou podieľala spoločnosť Lindt & Sprungli. V roku 1915 sa väčšina našej produkcie exportovala do zahraničia. Neskôr počas druhej svetovej vojny bola spoločnosť vystavená ešte väčším neistotám, avšak nestratila na kvalite svojich nastavených štandardov. Na konci vojny - zhodou okolností nášho stého výročia - predaj opäť prudko vzrástol.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa usilovala spoločnosť o rozšírenie do zahraničia prostredníctvom všeobecných zastúpení v Nemecku, USA a Spojenom kráľovstve. V roku 1928 sa tak zriadila prvá oficiálna dcérska spoločnosť v Berlíne s továrňou na licencovanú produkciu.
Spoločnosť sa ďalej rozrastala na všetkých kľúčových trhoch s vlastnými dcérskymi spoločnosťami alebo distribútormi. V súčasnosti je spoločnosť Lindt & Sprüngli jednotkou na globálnom trhu s prémiovou čokoládou a je preslávená svojimi tradičnými čokoládami.
Spolu s koncom druhej svetovej vojny oslávili Lindt & Sprüngli 100 rokov. Okrúhle výročie privítali 12-dielnou reklamou a spotreba čokolády opäť narástla.
V roku 1949 prišli s čokoládou takou neskutočne jemnou, že sa ju dalo prirovnať k tekutému zlatu. Pomenovali ju LINDOR. Najprv bola uvedená v podobe krémovo jemnej a neodolateľne chutnej čokoládovej tabuľky. LINDOR bol spájaný s pralinkami zabalenými do fólie až o 20 rokov neskôr.
V roku 1952 sa na predajných regáloch po prvýkrát objavil Lindt Zlatý Zajačik. Jeden zo švajčiarskych Majstrov čokolády sa nechal inšpirovať svojou dcérkou a stvoril tak zajačika z mliečnej čokolády, ktorého zabalil do zlatej fólie a daroval mu červenú stužku na krk s malým zvončekom, aby sa nikdy nestratil. Dnes je Zlatý Zajačik Lindt hlavnou postavou Veľkej noci a oznamuje tak príchod jari.
V roku 1969 uviedol Lindt & Sprüngli dlho očakávanú pralinku LINDOR zabalenú v červenej fólii ako súčasť vianočnej kampane. Dočkali sa okamžitého úspechu od zákazníkov, ktorí boli veľmi sklamaní, keď spolu s Vianocami odchádzali aj pralinky.
Pred koncom desaťročia sa pralinky Lindt oddelili od vlastnej produktovej rady a vytvorili tak prémiovú selekciu čokoládových praliniek pre špeciálne udalosti.
V roku 1989 vznikla ďalšia klasika. Spoločnosť Lindt & Sprüngli predstavila extra tenkú horkú čokoládu EXCELLENCE s intenzívnymi a elegantnými príchuťami a jemnou textúrou.
Dôležitou súčasťou firemnej filozofie spoločnosti Lindt & Sprüngli je udržateľnosť, ktorá je pevne zakotvená v jej stratégii od získavania kakaových bôbov až po finalizáciu čokoládových produktov. Od roku 2008 predstavuje farmársky program spoločnosti Lindt & Sprüngli vyjadrenie nášho záväzku týkajúceho sa udržateľnosti.
Medzinárodný šampión tenisu Roger Federer pôvodom zo Švajčiarska sa stal ambasádorom značky pre spoločnosť v roku 2009. V rovnakom roku sa maloobchodná sieť Lindt & Sprüngli rozšírila celosvetovo a čokoláda Lindt sa tak stala dostupnou pre výrazne širšie obecenstvo.
Medvedík Lindt bol uvedený pre ešte väčšie kúzlo Vianoc v priebehu sezóny v roku 2011.
V roku 2013 založila Lindt & Sprüngli nadáciu "Lindt Cocoa Foundation" a "Lindt Chocolate Competence Foundation". Nadácia zlepšuje sociálne a ekologické prostredie v rámci celej produkcie čokolády. Program pre pestovateľov kakaa zaisťuje udržateľné poľnohospodárstvo a podporuje aktuálne snahy o zlepšenie životných a pracovných podmienok farmárov na kakaových pláňach.
Lindt & Sprüngli otvoril svoje brány Lindt Home of Chocolate, múzea a čokoládovej továrne v jednom, na oslavu 175. výročia. Vybudovaný v medzinárodnej centrále v Kilchbergu zastrešuje interaktívne výstavy, výskum a výrobné zariadenia a najväčší obchod s čokoládou na svete. Nachádza sa tu aj kaviareň a čokoládovňa špecializovaná na kurzy pečenia. Ako v Domove čokolády tu nie je žiadnym prekvapením, že sa v Home of Chocolate nachádza aj jedna z najväčších čokoládových fontán na svete!
Dnes je Lindt & Sprüngli domovom charakterizujúcim blaho, kvalitu a sladké potešenie na celom svete. Sme svetovým lídrom prémiovej čokolády so zázemím vo vyše 120 krajinách sveta a továrňami v USA a európskych krajinách.
Figaro
V roku 1896 vznikla v Bratislave čokoládovňa, ktorá ešte vtedy neniesla názov Figaro. Už vo svojich začiatkoch vyrábala rôzne sladkosti pre obyvateľov vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Každý kúsok čokolády mal svoju cenu, bola to luxusná potravina určená pre vyššie vrstvy, no napriek tomu bolo snahou fabriky vyrábať lacné cukrovinky ako pepermintové a karamelové cukríky dostupné pre všetkých. Dnes Figaro vyrobí 52-tisíc ton čokolády a 100 g tejto sladkej radosti stojí menej ako euro.
Táto firma začala písať svoju históriu ako pobočka nemeckej spoločnosti Stollwerck. Dôležitým míľnikom však bol aj rok 1948, kedy sa fabrika stala súčasťou celoslovenského podniku „Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky“. Následne sa v roku 1958 bratislavský závod zlúčil so závodmi Figaro v Trnave a Piešťanoch a bol premenovaný na Figaro. V roku 1963 sa fabrika stala súčasťou kolosu Československé čokoládovne, ktorý združoval všetkých česko-slovenských výrobcov cukroviniek.
V roku 1948 sa fabrika stáva súčasťou Slovenských závodov na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky, v roku 1958 dostáva bratislavský závod názov Figaro, ktorý v rokoch 1992-93 prevezme aj novovzniknutá akciová spoločnosť s väčšinovým majiteľom akcií - Jacobs Suchard, Jacobs Suchard sa v roku 1993 spojil s Kraft General Foods Europe. V súčasnosti však už značka Figaro nie je ani vo vlastníctve spoločnosti s týmto názvom. Spoločnosť sa totiž rozhodla pre svoje trhy s čokoládovými produktami používať označenie Mondelez (s vlnovkou nad druhým "e"), a tak dnes na "sladkej" adrese Račianska 44 nenájdete ani spoločnosť Stollwerck, ani Figaro, ani Jacobs Suchard, ani Kraft Foods, ale Mondelez Slovakia, a.
Slovenské Figaro vyrába v dnešných dňoch až 52-tisíc ton čokoládovej hmoty ročne. Spracováva kakaové bôby s pôvodom z Ghany, Pobrežia Slonoviny, Brazílie, Indonézie, Indie a Dominikánskej republiky. Pridané mlieko je od rakúskych a nemeckých kráv. To neriedia, ako v niektorých iných veľkých spoločnostiach, a preto je ponúkaná kvalita výrobkov nadštandardná.
Iba 10% ročne vyrobeného objemu skončí na slovenských pultoch. Zvyšok, predovšetkým hmota a likér, ale i ďalšie výrobky, sa exportujú na zahraničné trhy. Najčastejšie hmotu vyvážame do členských krajín EÚ, ale aj do Číny a Kanady.
Bratislavskou Račianskou ulicou sa šíri vôňa povestnej značky. Sladký a ťažký pach sa nesie vzduchom a po toľkých rokoch patrí k zabehnutému chodu ulíc. Okrem červeno-hnedých obalov tabuľkových čokolád sa vo fabrike spracováva aj ovocie, ktoré sa mení na kandizované, rôzne cukríky a želé. Na pásoch však nájdeš aj iné značky, ako napríklad Milka. Svetovoznáma čokoláda vychádza spod rúk rovnakých zamestnancov, ako tá Figaro.
Čokoláda v Leviciach
Zopár ich pôsobilo aj v Leviciach, a to už na počiatku 20. storočia. V 30. rokoch minulého storočia boli menšie prevádzky vo viacerých mestách na území Československa, dokopy ich bolo 180. Levice nevynímajúc. „Továreň na čokoládu a cukríky vznikla v roku 1924 a jej vlastníkom bol Jozef Klein. V roku 1927 továreň bola prestavaná a modernizovaná. Sídlila na Kálnickej ulici číslo 32,“ priblížila Nikola Mihálová s tým, že od roku 1931 vyrábali aj čokoládu, a to hlavne na rôzne príležitosti, ako boli Vianoce alebo veľkonočné sviatky.
Výstava Čokoláda - sladké pokušenie
„Výstavu Čokoláda - sladké pokušenie pripravilo Múzeum obchodu v Bratislave,“ hovorí Nikola Mihálová, historička Tekovského múzea v Leviciach, kde je táto výstava aktuálne inštalovaná. Pridáva aj výpočet zaujímavých exponátov. Sú to dobové vývesné štíty, reklamy, plechové formy na tabuľkovú čokoládu a bonbóny alebo vybavenie obchodu. Voľakedy v ňom nechýbali zásobníky na cukrovinky, ktoré sa vážili a sypali do jednorazových papierových vrecúšok. Zachovali sa aj lisy na cukríky z obdobia po druhej svetovej vojne.
Alkaloidy v čokoláde
Čokoláda obsahuje teobromín (1g kakaa obsahuje cca 20 mg teobromínu) a pôsobí na človeka povzbudzujúco. Teobromín má jemný, dlhotrvajúci stimulačný účinok na organizmus, používa sa aj v medicíne ako diuretikum, vazodilatans a srdcové stimulans. Zvyšuje nervovú aktivitu a znižuje krvný tlak (je mierne toxický). Množstvo teobromínu v čokoláde nie je pre ľudí toxické ani pri konzumácii väčšieho množstva, môže však byť smrteľné pre psov. Napr. 50 g čokolády môže usmrtiť malého psa - čivavu.
tags:
