Štedrý večer je synonymom chvíľ pohody a radosti pri jednom stole. Obdobie Vianoc sa ľuďom na Slovensku spája s množstvom sviatočných tradícií a zvykov, na ktoré nedáme ani v 21. storočí dopustiť. Okrem spoločnej večere však tento výnimočný deň ukrýva množstvo zvykov a tradícií, ktoré sa líšia podľa regiónov. Niektoré z nich majú korene v pohanských rituáloch, iné sa odvíjajú od kresťanskej symboliky.
Pripravte sa na cestu naprieč Slovenskom a objavte, ako sa oslavoval tento výnimočný deň v rôznych kútoch našej krajiny.
Regionálne rozdiely v štedrovečerných tradíciách
Turčania nazývali Štedrý večer dohviezdny, pretože bol spojený s čakaním na hviezdu symbolizujúcu narodenie Krista. Kapustnica s hubami, makové lokše a tvarohové pochúťky boli základom sviatočného stola. Dievčatá si veštili budúceho muža pomocou orechových škrupiniek naplnených omrvinkami.
Na Orave bol Štedrý deň spojený s pôstom. Deti motivovali sľubom, že ak vydržia nejesť, uvidia zlaté hviezdy. Pod sviatočný stôl sa ukladala slama, pripomínajúca betlehemské jasličky, a na strope visel stromček upevnený korunkou dole. Večera pozostávala z kapustnice s hubami, hrachu, opekancov s makom a sladkých halušiek so slivkami.
Na Kysuciach sa už od 21. decembra roznášali polazničky - malé jedličky ako symbol prichádzajúcich sviatkov. Na Štedrý deň veriaci držali pôst, no večer sa stoly prehýbali pod tradičnými jedlami ako hrachová polievka so sušenými slivkami, opekance s makom či krupica nazývaná Ježiškova kašička. Reťaz obtočená okolo stola symbolizovala jednotu rodiny.
Na Liptove sa gazdiná starostlivo venovala príprave jedál, pretože verila, že ovplyvnia budúcu prosperitu. Chleby a koláče museli byť dobre vykysnuté - nízke pečivo znamenalo nešťastie. Medzi jedlami dominovali oblátky s medom a makom, kapustnica s krúpami, opekance s bryndzou a „žobrácka kaša“ z jačmenných krúp.
Na východnom Slovensku sa večera začínala tradičným koláčom kračún, do ktorého sa vkladali cesnak a med. Večera bola skromná - oblátky s medom, bobáľky či mliečna kaša. Po jedle sa nesmeli umývať riady, aby šťastie neopustilo dom.
V meštianskych a šľachtických rodinách Bratislavy sa Štedrý deň niesol v znamení korčuľovania a prechádzok. Kým otcovia zabávali deti, matky pripravovali bohaté menu so šiestimi až dvanástimi chodmi. Na stoloch dominovali kaše - od šošovicovej po prosnú, a miestna špecialita, Ježiškova kaša. Rybacie jedlá sa tu podávali ako tradičný pôstny pokrm. Halászlé, pečená či solená ryba boli neoddeliteľnou súčasťou sviatočného menu. Moderný vyprážaný kapor s majonézovým šalátom sa objavil až v 20. storočí.
Na Záhorí sa ráno dievčatá zišli pri potoku, aby si vyveštili budúceho ženícha. Zvláštna modlitba a tečúca voda boli kľúčom k ich budúcnosti. Štedrá večera mala rôzne podoby - od pupákov a hríbových omáčok po rybu či fazuľovú polievku. Sladkosti zahŕňali orechovníky, makovníky a lekvárovníky, ktoré spájajú generácie.
V nitrianskom regióne bolo počas sviatkov zakázané šiť či pracovať, aby sa neprivolalo nešťastie. Pod stôl sa ukladali náradia ako kosa či motyka, aby sa zabezpečila bohatá úroda. Na stole nesmelo chýbať jabĺčko, ktoré sa rozkrojilo na toľko častí, koľko členov mala rodina, symbolizujúc súdržnosť. Jedlo z taniera nesmelo spadnúť - to by privolalo zlé sily. Dievčatá si volali ženíchov cez jabĺčko.
Symbolika a význam štedrovečerných jedál
Štedro prestretý vianočný stôl zabezpečoval rodine hojnosť pokrmu a blahobyt po celý nasledujúci rok. Každé štedrovečerné jedlo malo svoj symbolický význam. Cesnak napríklad nielen zabezpečoval zdravie, ale aj chránil dom pred škodlivými bytosťami.
Večera sa začínala obyčajne tak, že po vypití pálenky (vo vinohradníckych oblastiach bolo popri pálenke aj červené víno) gazda alebo matka namočili prst do medu a urobili každému okolo stola na čelo krížik. Nasledovalo vertikálne nakrojenie jablka, ktoré mal na starosti otec. Ak jadrá ostali neporušené, veštilo to, že rodine sa bude dariť. Potom jablko rozkrájal na toľko častí, koľko bolo pri stole ľudí.
Neodmysliteľnou súčasťou, rovnako vychádzajúcou z kresťanstva, je aj vianočná oblátka. Konzumovala sa s medom a cesnakom. Na slovenskom vidieku do začiatku 20. storočia piekol oblátky miestny učiteľ. Jeho povinnosťou bolo, aby oblátky nechýbali na žiadnom vianočnom stole. Na každú rodinu sa ušlo 15-20 kusov a 2-3 trubičky.
Na štedrovečernom stole nesmel chýbať ani chlieb. V niektorých oblastiach Slovenska gazda odkrojil vršok z chleba, striedku z neho vybral a miesto nej tam uložil po troške z každého štedrovečerného jedla. Po večeri takto naplnený chlieb vyniesol na pole.
Štedrý deň v minulosti
Príprava vianočných pokrmov začínala už na Štedrý deň po polnoci, kedy gazdiné začali miesiť cesto na vianočný chlieb. Cesto muselo byť dobre vykysnuté, lebo nízky, nevykysnutý chlieb bol predzvesťou úpadku celého hospodárstva. Podľa tradície gazdiná musela položiť na stôl všetky jedlá vianočnej večere a až potom si sadla za stôl. Na žiadnom štedrovečernom stole nechýbali oblátky, cesnak, soľ, med, orechy, jablká, varené sušené slivky či pálenka.
Vianoce majú najmä svoj duchovný význam, ale ľudia ich kedysi prežívali aj v rámci svojho hospodárskeho roka. Samotný Štedrý večer bol poďakovaním za to, čo ľudia počas roka dostali, čo sa im urodilo. A tak keď sušili ovocie, vraveli si, budeme ho mať do vianočných omáčok a polievky. Keď nazbierali lieskové oriešky, odložili si ich na vianočný stromček. Pred sviatkami sa robili zakáľačky, aby na štedrovečernom stole bolo aj mäso.
K stolu ľudia zasadali, až keď vyšla prvá hviezda, aj preto sa hovorilo o dohviezdnom večeri. Gazdiné hádzali strukoviny do kútov, aby sa aj na budúci rok urodilo.
Na Vianoce sa domov vracali muži, ktorí boli od jari na robotách v cudzine. Na stole boli oblátky, med, cesnak, bochník čerstvého chleba, ktorý sa však nesmel načať, a prikrytý v obrúsku mal vydržať až do konca sviatkov, aby rodine nikdy nechýbal. Gazdiné vstávali na Štedrý deň ráno o tretej, aby ho napiekli spolu s koláčmi.
Typickým vianočným pokrmom sú dnes kapustové polievky na rôzne spôsoby a ryby. Základom bola polievka bez zápražky, ktorú nazývali kyseľ. Evanjelici si v nej uvarili aj údené mäso, klobásku či jahňacie pľúcka, kým katolíci, ktorí držali pôst až do Božieho narodenia, doň pridávali len hríby a sušené slivky. Treba si však uvedomiť, že keďže kapusta bola celoročným pokrmom, kyslá polievka nebola žiadnym slávnostným jedlom. Ženy zo Štrby mi spomínali, že si jej naberali len za lyžicu a skôr sa tešili na posúchy, ktoré poliali vodou z uvarených sliviek a bohato posypali osladeným makom. To bola ich pochúťka.
Ďalším chodom boli opekance s makom, na Hornom Liptove ich jedávali aj s bryndzou. Ryby sa jedli skôr na Dolnom Liptove, kadiaľ preteká Váh. Ryby chytali do vrší a potom ich údili.
Vianočné stromčeky a betlehemy
Zdobili príbytky vianočné stromčeky? Áno, ale boli malé a viseli nad stolom. Vo Važci ich nazývali jezulan. Zdobili ich jabĺčkami, orieškami alebo drievkami zabalenými v staniole. Ak otec z Budapešti doniesol nejaké salónky, tak to už bol veľký luxus.
Betlehemy po domoch neboli, len v kostole. Nacvičovali sa tiež betlehemské obchôdzkové hry, pri ktorých betlehemci nosili vyrezávaný betlehem. Tým, že Liptov je ovčiarskym krajom, bolo ľuďom veľmi blízke, že Ježiško sa narodil práve v maštaľke a ako prví k nemu prišli pastieri. Tieto postavy sa, samozrejme, objavovali aj v betlehemských hrách - bača v kožuchu s hrkajúcim osekancom v ruke, valasi, ktorí sa zvyčajne nazývali Stacho a Fedor, anjeli, niekedy aj Traja králi. Domáci betlehemcov vždy vyčkávali a odmenili ich malým pohostením či peniaztekom.
tags:
