Tento žalm je anonymný. Ako to vystihli sv. Bazil a sv. Hieronym, svojim obsahom je ako stvorený za úvod do celého Žaltára. V žalme je narážka na proroka Jeremiáša (17,5-8) a Ezechiela (47,12).
Blažený človek a Pánov zákon
Žalm začína výrazom „blažený človek”, to je ten, čo sa vyhýba všetkému, čo by ho vzdialilo od Pána. Blaženým človekom je ten, kto sa usiluje žiť podľa Pánovho zákona. Prvý verš môže byť nadpisom pre celu Knihu žalmov, pretože taký človek môže byť plne šťastný už tu na zemi, ktorý s láskou a otvoreným srdcom rozjíma nad Pánovým slovom.
Žalmista hovorí o Pánovom zákone - Tóre, piatich Mojžišových kníh. 2.verš ma podobnosť s textom v Knihe Jozue: „Nech sa nevzďaľuje kniha tohoto zákona od tvojich úst! Premýšľaj o nej vo dne-v noci, aby si bedlivo zachoval všetko, čo je v nej napísané.
Strom pri vode ako symbol požehnania
Blaženy človek je pripodobnený k stromu, ktorý ma korene pri vode. „Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká”.
Žalm 1 má pre vás skvelú správu. Boh je ten, kto organizuje vašu spravodlivú prosperitu. Kristov stály prúd nám pomáha nielen pri každodenných pokušeniach, ale aj v najťažších obdobiach života.
Aby sa mohli naše skutky rozkošatieť a priniesť hojné ovocie lásky, radosti, pokoja, zhovievavosti, láskavosti, dobroty, vernosti (porov. Gal 5, 22), potrebujeme byť ako stromy pri potoku - mať jednak silné zakorenenie v Kristovi a neustály prísun živín - živý chlieb a živú vodu (porov. A to je možné, len ak budeme neustále napojení na zdroj, ktorým je Ježiš. „Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti.
Vzorom i príkladom nám môžu byť mnohé staro- i novozákonné postavy: bezúhonný Noe, ktorý staval koráb z cyprusového dreva (porov. Gn 6, 14); pohostinný Abrahám, sediaci pri terebintoch Mamreho (porov. Gn 18, 1); (za)chránený Jozef, nazvaný ovocný stromček pri prameni (porov. Gn 49, 22); vodca Mojžiš, ktorý stál bosý pred horiacim tŕňovým kríkom (porov. Ex 3, 2); cieľavedomý Zachej, šplhajúci sa na figovník (porov. Lk 19, 1); robotník vo vinici, ktorý oľutoval svoje prvotné zlé rozhodnutie (porov. No hlavným protagonistom, prototypom - stotožneným s podstatou stromu - je sám Ježiš. Celý život (napojený na Otca) dával, vyučoval, uzdravoval, kriesil, napĺňal, sýtil - až nakoniec dal seba samého.
Bezbožní ako pleva
Bezbožný človek je ako pleva, ktorý ženie vietor lebo nemá korene ani vodu a preto nemôže prinášať žiadne ovocie. Bezbožní ľudia nežijú podľa Pánovho zákona. Kniha múdrosti opisuje aký je nešťastný osud hriešnika: „Áno, nádej hriešnika je ako pleva, ktorú vietor odnáša, ako tenká pena, rozohnaná víchricou, sťa dym, ktorý vietor odveje; mizne ako rozpomienka na hosťa jednodenného”(Múd 5,15).
Žalmista ma na mysli definitívny Boží sud, kde bezbožní neobstoja. Cesta spravodlivých vedie k Bohu je to cesta, po ktorej kráčajú tí, čo žijú podľa Pánovho zákona a Pán nad nimi bdie a požehnáva ich. Žalm nás pozýva rozjímať nad Pánovým zákonom - Tórou.
Jeremiáš a strom zasadený pri vode
Kniha proroka Jeremiáša je počtom slov najrozsiahlejšia prorocká kniha (a druhá najrozsiahlejšia biblická kniha po Žaltári), má až 42 659 hebrejských slov (Žaltár obsahuje 43 743 hebrejských slov), hoci počet kapitol (52) má menší ako Kniha proroka Izaiáša (66 kapitol, ale len 37 044 hebrejských slov). Súčasne je to však asi najmenej prehľadná kniha Starého Zákona: je zmesou literárnych žánrov, chronologicky neusporiadaných segmentov, a asi aj autorov (resp. redaktorov).
Pokiaľ ide o štýl, náš úryvok pripomína skôr Knihu Prísloví, kde sa nachádzajú podobné múdroslovné výroky, ktoré proti sebe kladú cestu múdrosti a cestu bláznovstva, a pokiaľ ide o obsah, tento úryvok, ako aj viaceré iné z tejto knihy, môže vzbudzovať dojem, že Jeremiáš je výlučne zvestovateľom zlorečenia a skazy, čo ale nie je pravda; aj Jeremiáš prináša Božie prisľúbenie spásy, lebo Božie milosrdenstvo je vždy väčšie ako ľudská zloba.
V prvom rade si musíme všimnúť, že hoci dnešný úryvok má formu múdroslovného výroku, tento výrok je vložený priamo do Božích úst: Toto hovorí Pán. To ukazuje, že tu nejde len o múdroslovný výrok, teda všeobecný poznatok, ktorý možno odvodiť zo životnej skúsenosti a z pozorovania ľudských osudov, samozrejme len s pomocou pôsobenia Božieho Ducha, ale že tu ide o niečo viac: ide tu aj o prorocký výrok vyjadrený múdroslovnou formou, ktorý je spojený s konkrétnou situáciou, v ktorej sa prorok nachádza - a je ňou situácia blížiaceho sa Božieho súdu nad Judskom (prostredníctvom vojsk rozpínajúcej sa Babylonskej ríše).
Tvrdý biblický výraz „zlorečený“, teda prekliaty, treba chápať správne nie ako nejaký magický úkon, ktorým Boh zvolá nešťastie na človeka, ktorý v neho neverí alebo si ho neváži, ale ako dôsledok, ktorý si človek privolá na seba sám, keď sa oddelí od zdroja života a požehnania, ktorým je Boh, a tým nevyhnutne skôr či neskôr padne do rúk diabla, a teda sám si vyberá svoje vlastné prekliatie.
Izrael trpí podobne ako mnohé okolité krajiny tejto oblasti nedostatkom zrážok, a preto podľa vzoru egyptského systému zavlažovania Izraeliti privádzali vodu na svoje polia prostredníctvom siete malých vodných kanálov. Vodný prameň je symbolom Boha ako zdroja života, a človek môže mať podiel na tomto Božom dare života jedine ak sa naň nejako napojí - prostredníctvom čítania a poznávania Božieho zákona.
tags:
