Po hamburgeroch, pizzách či hotdogoch tu je ďalší veľký test jedla, ktoré sa svojou obľubou a rozšírenosťou radí v Bratislave medzi tie najzásadnejšie. Sushi prišlo do Bratislavy najprv nenápadne ako drahšie exkluzívne jedlo pre bohatých či výnimočné príležitosti. Ako rástlo na popularite, chopili sa ho prevádzky pripravujúce jeho dostupnejšiu verziu spojenú s donáškou.
Dnes si môžete sami vybrať, koľko zaň zaplatíte, aj keď to naozaj chutné začína na trochu vyšších sumách, než si väčšina ľudí pripúšťa. Tento rebríček je tu na prípady, keď dostanete chuť na naozaj poriadne sushi, alebo aspoň čo najlepšie vzhľadom na bratislavské pomery, ktoré žiaľ nie sú vždy úplne naklonené naozajstnej kvalite tohto jedla.
Pôvodný plán bol sústrediť sa na esenciu sushi, sladkokyslé tóny ryže, ktoré spolu s jemným dotykom prenikavého wasabi vytiahnu umami chuť kvalitného čerstvého surového rybieho mäsa a splynú v dokonale lahodné chladné sústo.
Hodnotené prevádzky a ich silné a slabé stránky
Tokyo
Na začiatku tohto rebríčka je hneď podnik, ktorý stál aj na začiatku celého bratislavského sushi. Silnou stránkou tunajšieho sushi - ak si na to potrpíte - je veľké množstvo ryže, takže sa určite dobre najete. Čo sa prísad týka, budú vám chutiť viac než pri lacných donáškach, no inak sú dôvod, prečo je Tokyo na chvoste tohto rebríčka. Avokádo v maki rolke chutilo iba priemerne a zážitok z tuniaka sa obmedzil na jeho štruktúru, čo pri nižšej cene až tak nevadilo. Futomaki rolka, od ktorej som si sľuboval ukážku tunajšieho kulinárskeho umenia, bola opäť iba svedectvom zašlej slávy tejto bratislavskej legendy.
Sushi bar Kai
Sushi bar Kai je nenápadný kútik v nákupnom centre Retro v Ružinove, v ktorom však aj napriek absencii priameho denného svetla narazíte na celkom príjemnú atmosféru. Špeciálne sushi rolky si tu dáte aj ako súčasť obedového menu za 9,50 € s polievkou. Vybral som si „Nice Girl“ s maslovou rybou, uhorkou, tamago omeletou, lososom, tuniakom, avokádom, hľuzovkovou majonézou a omáčkou unagi. Lososové nigiri potvrdilo, že tento konkrétny obľúbený kúsok slovenské „sušiarne“ zvládajú veľmi dobre, čo znamená, že naň dokážu zohnať celkom dobré a kvalitné mäso. To už bohužiaľ neplatí o tuniakovom variante. Slabšou stránkou sushi baru Kai je trochu hanblivejšia ryža.
Edo-Kin
V známom fusion podniku v Cubicone ma ako prvé zaujalo, koľko tu bolo v čase obeda ľudí. Surovinový problém vnútrozemskej neexotickej Bratislavy sa tentoraz prejavil na avokáde. Prekvapením bol ale tuniak. Už som bol takmer zmierený s tým, že ho v Bratislave naozaj chutného skrátka nezažijem, no v Edo-Kin majú zjavne dobrého dodávateľa. Extra palec hore za to, že ten tuniak dokázal vyniknúť v rámci špeciálnej rolky plnej ďalších náročných chutí vrátane pažítky či štipľavej omáčky. Pikantné chuťové tóny v sushi často nezažijete, no tu pôsobili nielen kreatívne, ale aj opodstatnene. Tunajším kuchárom nechýba a odvaha experimentovať.
Maehwa
Sem si treba trochu pocestovať, ak práve nebývate v blízkosti Zlatých pieskov. Primárne ide o kórejskú reštauráciu, no Bratislavou sa šíri najmä chýr o sushi, ktoré tu robia naozaj výnimočné. Objednal som si set, z ktorého ma zaujalo už najklasickejšie nigiri. Mäso z lososa v Maehwe patrilo medzi najlepšie z celého testu a výnimočnú chuť potvrdilo aj v jednoduchej maki rolke. Pri špeciálnej rolke „Maehwa“ ma opäť zaujala veľkosť jednotlivých kúskov. V slovenskom prostredí háklivom na veľkosť porcií to teraz určite zarezonuje, no ja osobne som s veľkými sústami trochu bojoval.
Mama’s
V ambicióznej všeázijskej reštaurácii hotela Mama’s som narazil na praktickú vychytávku. Objednávanie tu prebieha tak, že dostanete do ruky tablet a jedlo si naklikáte ako v e-shope. Aj keď chýbajú praktické finálne kroky, s ktorými by ste svoju objednávku aj odoslali do kuchyne, prípadne si cez tablet vypýtali účet. Bratislavsky menej výrazná chuť exotických ingrediencií ako avokádo či tuniak žiaľ nie je výnimkou ani tu. Plusom Mama’s je ale veľkosť porcií, či už je reč o maki, špeciálnej rolke alebo nigiri. Našťastie to neznamená žiadne utápanie chutí v masívnych množstvách ryže a adekvátne veľké sú aj kúsky rýb a ostatných prísad. Dobre dopadla aj kulinárska stránka špeciálnej rolky. „Dragon Roll“ obsahovala príjemnú kombináciu marinovaného úhora s avokádom, uhorkou a krabím krémom. Celkovo patrí tunajšie sushi k tým lepším. Ľahko napraviteľnú výhradu mám k wasabi a zázvoru, ktoré sú tu príliš o ostrosti resp. kyslosti a chýba im vyvážená lahodnosť, s ktorou som sa stretol na niektorých iných miestach.
Benihana
Ako sushi minimalistu na mňa hneď na začiatok zapôsobila skutočne lahodná a decentne kyslastá ryža. Kreatívna časť v podobe modernej rolky trochu trpela na tradične slabšieho tuniaka, ktorý neočaril ani ako samostatné nigiri. Najneskôr v Benihane som si definitívne všimol, že s touto rybou má Bratislava naozaj veľký problém. Vrcholom môjho výberu sa ukázalo byť nigiri s hovädzím mäsom a špargľou.
Wabi Sabi
Pre Wabi Sabi je okrem vysokých cien charakteristické, že tu majú naozaj zmáknutú samotnú esenciu sushi. Našiel som tu nielen najlepšiu ryžu zo všetkých podnikov, no tunajší kuchári mi odkliali aj toho nešťastného tuniaka. Pri maki som si zase všimol niečo, nad čím som sa v predošlých podnikoch ani raz nepozastavil. Tá riasa bola dokonca až taká výnimočná, že sa chuťovo presadila aj v špeciálnej rolke. Prvý raz som mal pocit, že sa futomaki nepredvádza iba vizuálne prísadami, ktoré chuťovo hrajú iba druhé či dokonca žiadne husle. V špeciálnej rolke Watari Kani Futomaki s krabom v tempure, kimchi, údenou majonézou a rukolou sa jednotlivé chute dopĺňali, podporovali a vyvažovali. Každý jeden detail dával zmysel. A aby tých dokonale zvládnutých základov nebolo málo, Wabi Sabi je etalón toho, ako môže chutiť wasabi a zázvor. Sushi z dunajského nábrežia nie je pompézne, no chuťovo ide o veľké dobrodružstvo.
Fou Zoo
Každý, kto sa neprisťahoval do Bratislavy predvčerom, už určite čosi začul o výnimočnom podniku v Petržalke, ktorý ponúka zážitkovú Áziu. Už starter, ktorý mi doniesli po obligátnom navlhčenom uteráku, predpovedal čosi veľké. Sushi však veľké očakávania spočiatku zbrzdilo. Teda niežeby nebolo úžasné, no najmä pri úplne základných kúskoch som si uvedomil, že oveľa vyššie, než som si pamätal zo svojich najlepších skúseností s týmto jedlom, to už asi nepôjde. Pri nigiri s avokádom som si povedal, že toto ovocie mám radšej o čosi menej prezreté. Nigiri s lososom bolo najlepšie nigiri s lososom, aké som zažil v Bratislave, s konečne prirodzenou a plnou chuťou lososa. No pri nigiri z tuniaka ma prekvapilo, že zohnať túto surovinu v Bratislave v superkvalite bude asi fakt veľmi ťažké. Potom ale prišiel rad na „Fou Zoo rolku“, od ktorej som právom očakával, že bude tunajšou výkladnou skriňou. Vkladám si do úst prvý kúsok, ktorý som si miesto do sójovej omáčky namočil do špeciálnej omáčky ponzu s hľúzovkovým olejom. Po jazyku sa mi rozlieva takmer tekuté foie gras a pripravuje ho na jemnú chuť a textúru delikátneho homára. Za nimi je už v druhom slede pripravená ostrejšia dochuť pažítky, množstvom aj kvalitou vyladenej tak, aby nič neprerážala.
Uprostred toho hajpu, ktorý sprevádza tento podnik, som sa trochu zlomyseľne rozhodol objednať si v ňom niečo, čo by ma normálne vôbec nelákalo. Že ako to bude chutiť v bájnom Fou Zoo, chápete. Skrátka, pobyt tohto kúsku v mojich ústach prebehol nasledovne. Chrumkavá kôrka najlepšieho tofu, aké som kedy ochutnal, sa mi prilepila na zuby a podnebie. Popod ňu sa mi po jazyku roztancoval zástup ďalších chuťových tónov, neustále sa meniacich podľa pomeru toho, koľko ich ešte zostávalo v ústach s pomaly ubúdajúcim, rozpúšťajúcim sa tofu. Ako keby to nestačilo, hmatové zmysly jazyka láskali textúry prísad.
tags: #Sushi
