Tekvica je jednou z najobľúbenejších plodín pestovaných po celom svete. Jej všestrannosť, bohaté nutričné hodnoty a rozmanité chuťové vlastnosti z nej robia základnú surovinu v mnohých kuchyniach. Okrem toho, že je základnou zložkou mnohých slaných a sladkých jedál, je známa aj svojimi liečivými vlastnosťami.
Botanické zaradenie
Botanické zaradenie je napohľad nudné, ale pre semenárstvo má zásadný význam. Dôležité je vopred si zistiť a naštudovať, čo je botanicky príbuzné s čím, a teda sa môže krížiť či opeliť, a mať to v praktickej rovine na zreteli. V rámci jedného botanického druhu sa totiž pri cudzoopelivých druhoch rôzne odrody a formy navzájom krížia, medzi rôznymi druhmi však ku kríženiu zvyčajne nedochádza.
Tekvica (Cucurbita) je zelenina z čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae). Pochádza z oblasti Strednej Ameriky, kde bola pestovaná už pred tisíckami rokov. Dnes je rozšírená po celom svete a pestuje sa v rôznych odrodách a veľkostiach. Tekvica je známa nielen svojou charakteristickou oranžovou farbou, ale aj svojou jemnou a sladkou chuťou, vďaka čomu je vhodná na prípravu širokej škály jedál.
Tekvica obyčajná
Tekvica obyčajná je jednoročná bylina s poliehavou byľou alebo rozkonárenými úponkami, popínavá, hranatá, štetinatá, ± 10 mm, 2 - 3 m dlhá. Listy má stopkaté, v obryse široko vajcovité, na báze hlboko srdcovité, plytko a končisto 5-laločné, štetinato chlpaté. Samčie kvety sú v pazušných vrcholíkových zväzočkoch, samičie jednotlivé, stopky 5-hranné. Koruna je široko lievikovito zvonkovitá, sýtožltá. Kvitne v júni - auguste, až septembri. Pôvodná v tropickej Amerike, u nás často pestovaná v záhradách pre jedlé i okrasné plody, niektoré kultivary na južnom Slovensku i na poliach ako medziplodina v kukurici a ojedine ako krmivo.
Pestovanie tekvice a kríženie odrôd
Pri autogamnej zelenine, ako je paradajka, šalát alebo hrášok, môžeme pestovať na semeno viacero odrôd súčasne v jednej sezóne bez toho, aby sme sa museli obávať nežiaduceho cudzoopelenia. Odlišná je však situácia pri osivách cudzoopelivých druhov. Medzi ne patria napríklad uhorky, tekvice, ale aj mrkva, petržlen, zeler či kapusta, alebo kaleráb. Pri nich sa počas kvitnutia môžu rôzne odrody vzájomne ľahko krížiť, pretože opeľovače medzi nimi prenášajú peľ z kvetu na kvet a nestarajú sa, z ktorej odrody chceme získať osivo.
Najjednoduchšie je pri konkrétnom cudzoopelivom druhu pestovať v sezóne vždy len jednu odrodu a tú nechať hmyz voľne opeľovať. Tak získame odrodovo čisté osivo. Pri bežných druhoch, ktoré sa často pestujú, ako sú uhorky alebo tekvice, treba však zohľadniť aj susedné záhrady, pretože pre opeľovače, ktorými sú najmä včely, ale aj čmeliaky, pestrice a ďalší hmyz, nepredstavujú ploty žiadnu prekážku. Podobne to platí aj pri druhoch opeľovaných vetrom medzi ktoré patrí napríklad cukrová kukurica.
Izolačná vzdialenosť
Pri pestovaní v malom v domácich záhradkách sa udáva potrebná izolačná vzdialenosť, to je vzdialenosť, ktorá nám zabezpečí čistú a neskríženú odrodu podľa druhu a podmienok 100-250 metrov od kvitnúceho záhona inej odrody. Prekážky, ako sú budovy a porasty stromov a kríkov, môžu túto izolačnú vzdialenosť skrátiť a naopak.
To si vyžaduje znalosti a štúdium, ktoré zaberie istý čas. Vynaložená námaha sa nám však bohato vyplatí v podobe kvalitného a najmä odrodovo čistého osiva.
Využitie tekvice v kuchyni
Tekvica je nielen chutná, ale aj mimoriadne zdravá. Obsahuje množstvo vitamínov a minerálov, ktoré sú prospešné pre ľudský organizmus. Tekvica má zároveň nízky obsah kalórií, čo ju robí ideálnou pre tých, ktorí chcú udržiavať zdravú váhu, no zároveň konzumovať potraviny bohaté na živiny. Tekvica je mimoriadne všestranná zelenina, ktorú možno pripraviť na nespočetné množstvo spôsobov. V kuchyni ju môžete použiť na prípravu polievok, šalátov, príloh, ale aj dezertov.
- Tekvicová polievka: Na olivovom oleji osmažíme nakrájanú cibuľu a cesnak, pridáme očistenú a nakrájanú tekvicu. Zalejeme zeleninovým vývarom a varíme, kým tekvica nezmäkne. Potom polievku rozmixujeme, pridáme smotanu, dochutíme soľou, korením a muškátovým orieškom.
- Pečená tekvica: Tekvicu očistíme, nakrájame na kúsky a rozložíme na plech. Pokvapkáme olivovým olejom, osolíme, okoreníme a posypeme rozmarínom. Pečieme v rúre, kým tekvica nezmäkne a nezhnedne.
- Tekvicové rizoto: Na masle orestujeme cibuľu a cesnak, pridáme nakrájanú tekvicu a ryžu. Zalejeme vývarom a varíme, kým ryža a tekvica nezmäknú. Dochutíme parmezánom a maslom.
- Tekvicový chlieb: V miske zmiešame múku, droždie, soľ a med. Pridáme tekvicové pyré a olivový olej. Vypracujeme hladké cesto, ktoré necháme kysnúť asi hodinu. Potom cesto preložíme do formy a pečieme v rúre, kým chlieb nie je zlatistý.
- Tekvicové smoothie: Všetky ingrediencie vložíme do mixéra a mixujeme do hladka.
- Tekvicové gnocchi: Tekvicové pyré zmiešame s múkou, vajcom a soľou, až vznikne hladké cesto. Cesto rozvaľkáme a nakrájame na malé kúsky, ktoré formujeme do tvaru gnocchi. Gnocchi uvaríme v osolenej vode a podávame s omáčkou podľa vlastného výberu.
Tekvica je neuveriteľne všestranná zelenina, ktorá ponúka množstvo možností na využitie v kuchyni. Či už sa rozhodnete pripraviť polievku, pečenú tekvicu, dezert alebo smoothie, vždy získate chutné a výživné jedlo. S jej bohatými zdravotnými benefitmi a širokým spektrom využitia si určite nájde svoje miesto vo vašej kuchyni.
tags:
