Belgicko, krajina známa svojou bohatou históriou a kultúrou, ponúka aj nevšedné gastronomické zážitky. Medzi najobľúbenejšie patria bezpochyby vafle, ktoré sa stali symbolom belgickej kuchyne. Pripravte si s nami pravé belgické raňajky a preneste sa do ulíc Bruselu a Liège.
Čo sú to vafle a aké druhy existujú?
Vafle sú dezert, ktorý sa stal celosvetovo obľúbeným. Maškrta má charakteristický mriežkový tvar, ktorý získajú vďaka špecifickým platniam, v ktorých sa pečú. Vafle pochádzajú z Belgicka a vyrábajú sa z cesta, ktoré sa pečie v špeciálnom plechu. Len tak sa zabezpečí, že vafle sú upečené a zvonka sú chrumkavé, zatiaľ čo vnútri zostávajú mäkké a nadýchané. Obvykle sa podávajú so sirupom a maslom, ale vafle sa môžu posypať aj rôznymi inými prísadami, napríklad šľahačkou, ovocím, práškovým cukrom alebo nátierkami.
Jedným z najobľúbenejších druhov vaflí sú belgické vafle. Belgická vafle sa vyrába z cesta a jej základom je droždie. Je, samozrejme, zvyčajne väčšia a hrubšia ako ostatné druhy vaflí, ktoré poznáme skôr.
Ďalším populárnym typom je vafľa Liege, ktorá sa vyrába z cesta bohatého na kúsky cukru, ktoré počas pečenia karamelizujú, čím vafle získavajú svoju jedinečnú sladkosť. Zmes na vafle je hustejšia, ale samotné vafle sú sladšie.
Bruselské vafle sú podobné belgickým vaflíam, ale sú tenšie a majú ľahšiu štruktúru. Tiež sa vyrábajú z kysnutého cesta a zvyčajne sa podávajú so sirupom a maslom.
Plnené vafle môžu byť aj plnené. Plnené vafle sa zvyčajne plnia rôznymi sladkými alebo slanými náplňami. Môžu byť plnené krémom, ovocím, čokoládou alebo sa z nich môže vytvoriť slaná pochúťka pridaním mäsa a syra.
Čoraz obľúbenejšie sú aj vafle v tvare kužeľa. Často sa plnia zmrzlinou alebo inou sladkou polevou.
Ako pripraviť pravé belgické vafle
Milujete belgické vafle? Poďte sa s nami pustiť do prípravy belgických vaflí. Dnes vám prinášame jednoduchý recept na belgické vafle, ktoré sú v podstate veľmi rýchlym a chutným jedlom, ktoré vás zasýti a ešte si aj zamaškrtíte. Jediná vec, ktorá vás môže brzdiť, je čas potrebný na odležanie cesta. Pokiaľ si ich chcete pripraviť ako sladké potešenie po obede, cesto pripravte už dve hodiny predtým. Ak si však chcete vychutnať luxusné raňajky, môžete ho nechať v uzavretej nádobe v chladničke aj celú noc.
Aj keď sú vafle pokrmom, ktorý si nevyžaduje žiadne špeciálne cukrárske zručnosti, pri ich príprave je dobré dodržiavať rady a jeden či dva triky. Niektoré z tých najdôležitejších sme spísali nižšie:
- Použite správny typ cesta. Ak pripravujete skutočné tradičné belgické vafle, použite cesto na báze droždia. Ak pripravujete klasické americké vafle, použite cesto na báze prášku do pečiva.
- Cesto príliš nemiešajte. Výsledkom nadmerného miešania cesta môžu byť tvrdé a husté vafle. Cesto miešajte len tak dlho, aby sa ingrediencie spojili.
- Predhrejte plech na vafle, aby sa vafle upiekli rovnomerne a neprilepili sa na plech.
- Dávajte pozor na množstvo cesta. V plechu by nemalo byť príliš veľa cesta a opäť nie príliš málo. BAM tip: keď ste vafľovým cestom naplnili všetky otvory vo forme na pečenie, máte dostatok cesta.
Jednoduchý recept na klasické belgické vafle:
- Múku preosejeme na dáme ju do veľkej misy spolu s cukrom, kypriacim práškom a soľou. Všetko spolu premiešame.
- Potom postupne pridávame kúsky zmäknutého masla, vajíčka a vlažné mlieko.
- Cesto vyšľaháme a necháme ho 2 hodiny odstáť.
- Vaflovač rozohrejeme, potrieme olejom a nalievame doň odstáte cesto. Priklopíme ho a pečieme dozlatista.
- Upečené wafle ochutíme podľa našich predstáv - napríklad ich polejeme javorovým sirupom, potrieme džemom, pridáme ovocie a dozdobíme čokoládou.
Výhodou tohto jedla je jeho variabilnosť. Môžete ho podávať s akýmkoľvek ovocím, poliate medom, javorovým sirupom alebo čokoládou.
Ako vznikli vafle a ktorý recept je ten pravý na prípravu tradičných vaflí?
Vafle sú jeden z najstarších dezertov na svete. Už v starovekom Grécku pripravovali vafle podobné našim oblátkam medzi dvoma nahriatymi platňami. Ale svoj bombastický nástup získali oblátky až neskôr, kedy sa ako hostie začali používať pri svätom prijímaní.
Vafle sa na svojom počiatku servírovali na slano - s bylinkami a syrom. Až neskôr sa do nich začali pridávať vajíčka, maslo a hlavne med, ktorí ich cez noc premenil na dezert. V 14. storočí v Dánsku vznikol prvý štvorcový vafľovač a neskôr v koloniálnej Amerike pridali na vafle javorový sirup, ktorý bol v tej dobe lacnejší a dostupnejší ako cukor.
Donovom vaflí však naďalej ostáva západná Európa. Špeciálne Francúzsko a Belgicko. Mnohí tvrdia, že jedine belgické vafle sú tie pravé. Preto si dnes predstavíme vafle pomenované podľa belgického mesta Liège (po slovensky Lutych), ktoré dostanete kúpiť v pouličných stánkoch po celom Belgicku.
Liège vafle sa pripravujú z redšieho kysnutého cesta, do ktorého sa pridáva pre Belgičanov typický perlový cukor. Ide o maličké cukrové granule, ktoré zoženiete aj u nás - v cukrárskych potrebách alebo online. Belgické vafle z Lutychu (Liège) sú právom považované za autentické vafle. Ale iní kulinári zase tvrdia, že vafle sa majú pripravovať z liateho cesta a kypriacou zložkou má byť starý, dobrý prášok do pečiva. Kde je pravda sa asi nedozvieme. Isté však je, že dobre upečená vafľa nepotrebuje nič iné len posypať cukrom.
Môžem pripraviť vafle bez plechu na pečenie?
Vafle sú univerzálnym pokrmom, ktorý si môžete vychutnať kedykoľvek počas dňa, ale stále sú najobľúbenejším raňajkovým jedlom alebo občerstvením. Sú jednoduché na prípravu a môžete si ich pripraviť doma. Zvyčajne používame špeciálny plech na pečenie vaflí. Ale môžete ich pripraviť aj bez plechu na pečenie?
Existujú dva spôsoby ich prípravy:
- Na sporáku: Rozohrejte panvicu s nepriľnavým povrchom na strednom ohni. Do panvice nalejte vafľové cesto a stierkou ho rovnomerne rozotrite po povrchu. Vafle pečte približne 2 - 3 minúty z každej strany, alebo kým nie sú zlatohnedé.
- Rúru predhrejte na 220 °C. Vafľové cesto nalejte do vymasteného plechu. Pečte približne 8 až 10 minút alebo kým vafle nie sú zlatohnedé.
Slawomir Kaczorek: Belgická kuchyňa očami Varecháča
Aj keď Belgicko nie je od Slovenska až tak vzdialené, ponúka celkom iný pohľad na gastronómiu. Náš Varecháč Slawomir Kaczorek, na Vareche známy ako Slawek, žije v Bruseli už dlhší čas. O tom, kam sa Belgičania idú najesť počas pracovného obeda či slávnostnejších príležitostí, zabaviť sa na večer alebo čím svoje jedlo zapíjajú, aké sú typické suroviny v belgickej kuchyni a na čom si pochutia sladké jazýčky sa dočítate vďaka Slawekovi v nasledujúcich riadkoch.
V Bruseli, hlavnom meste Európskej únie, sa nachádzajú stovky reštaurácií, kde si každý iste príde na svoje, pretože ponúkajú jedlá rôznej chuti i ceny. Nájdete tu reštaurácie ponúkajúce tradičné regionálne jedlá a špeciality, ale aj veľké množstvo podnikov, zameraných na inonárodné kuchyne, tureckou a dánskou počnúc a peruánskou či vietnamskou končiac.
Ďalšie belgické špeciality
Pri prechádzke mestom tu človeku často udrie do nosa vôňa čerstvo pražených zemiakových hranolčekov, lebo takmer na každom rohu stojí slávna „fritures“, stánok, upravený obytný príves či maringotka, kde ich pripravujú. Traduje sa, že túto chrumkavú a rozvoniavajúcu pochúťku, zemiakové hranolčeky, pomfritky alebo len jednoducho frites, ako sa im zvykne hovoriť tu, vynašli práve v Belgicku a vďaka jedinečnej a neodolateľnej chuti sa neskôr preslávili po celom svete. Najčastejšie sa konzumujú s majonézou, ale možno ich doplniť aj obrovským množstvom iných omáčok, podľa vlastného výberu: pikantnou andalúzskou, ochutenou kečupom a korením, americkou, pozostávajúcou z majonézy, cibule a papriky, provensálskou, voňajúcou paprikou a oreganom, tatárskou s prídavkom kyslých uhoriek a kapár, omáčkou zo zeleného korenia, béarnskou, ktorej dominuje šalotka a biele víno, a všetky sú naozaj vynikajúce.
Okrem hranolčekov sa omáčky podávajú aj k tradičným frikadelkám, ale i k mitraillette (v preklade samopal, netuším prečo), čo sú vlastne polovičky bagety, naplnené mäsom, hamburgerom či teplým párkom, doplnené šalátom z natenko narezanej zeleniny.
Keď je reč o zemiakových hranolčekoch, treba povedať, že Belgičania ich často jedia i ako prílohu k ďalšiemu typickému jedlu, mušliam - slávkam jedlým, ktorým tu hovoria moules. Pražené slávky, „moules et frites“ možno považovať za národné jedlo a dostanete ho prakticky v každej reštaurácii. Pripravujú ich na rozličné spôsoby: so smotanou, na pive, s karí korením, no najčastejšie sa jedia dusené na suchom bielom víne.
Treba povedať, že dary mora sa tu konzumujú vo veľkom a Belgičania priam milujú napríklad „escargots“, slimáky varené v zeleninovom vývare, ktoré však nemajú nič spoločné so suchozemskými slimákmi, ktoré sa konzumujú vo Francúzsku. Tu v Belgicku sa totiž jedia zásadne iba morské slimáky (brezniaky obyčajné), ktoré sa predávajú v stánkoch priamo na ulici, podobne ako zemiakové hranolčeky.
Sladká bodka na záver
Belgická čokoláda je vďaka svojej kvalite a rozmanitým príchutiam tiež známa na celom svete. V kronikách sa uvádza, že obyvatelia Bruselu si na horúcej čokoláde pochutnávali už v 17. storočí. Každý deň možno v centre mesta vidieť autobusy plné japonských a čínskych turistov, ktorí sa nahrnú do čokoládových butikov a o chvíľu z nich vychádzajú obťažkaní škatuľkami belgickej čokolády, ktorú si odnášajú ako suvenír.
A práve tu v roku 1912 Jean Neuhaus vytvoril prvé pralinky - plnené čokoládové bonbóny, ktoré sa vzápätí rozšírili do celého sveta. V súčasnosti sú najznámejšie čokolády nasledujúcich značiek: Wittamer, Leonidas, Neuhaus, Godiva a Pierre Marcolini.
tags:
