Mestská časť Bratislava-Staré Mesto je srdcom Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky. História Starého Mesta sa prekrýva s históriou Bratislavy. V minulosti boli totiž jedno a to isté. Ostatné mestské časti pribudli až neskôr, ale Staré Mesto bolo súčasťou Bratislavy vždy.
Poloha a demografia
Staré Mesto je s rozlohou 9,6 km² treťou najmenšou, ale najhustejšie osídlenou bratislavskou mestskou časťou. V poslednom sčítaní domov a bytov, ktoré sa konalo v roku 2022 malo Staré Mesto 46 929 obyvateľov. Podľa ostatného sčítania obyvateľov v roku 2021 sa k Starému Mestu prihlásilo 40 999 obyvateľov. Je to takmer o tritisíc viac ako pri sčítaní pred desiatimi rokmi. Pre mestskú časť je to významné zlepšenie, keďže dane sa prerozdeľujú podľa počtu obyvateľov.
V našej mestskej časti zároveň za 10 rokov od sčítania v roku 2011 pribudlo 5 523 bytov, čo je o takmer 20 percent viac. A ešte zaujímavosť. Aj najvyššie položené byty v Bratislave a vlastne celkovo na Slovensku sa nachádzajú na našom území. 268 bytov v Starom Meste je na 25. a vyššom poschodí. Dva byty sú dokonca umiestnené na 33.
História a význam
Už v mladšej dobe železnej existovalo na území dnešného Starého Mesta sídlisko Keltov, od 6. V rokoch 1526-1784 bola Bratislava hlavným mestom Uhorska v Habsburskej monarchii. V dnešnom Starom Meste sídlili orgány uhorskej štátnej správy, v gotickej katedrále sv. Dominantou mesta, ktorá je - ako inak - v Starom Meste, je Bratislavský hrad. Stojí na hradnom kopci, 85 metrov nad hladinou Dunaja. Hradný vrch bol v minulosti významným miestom najmä preto, že sa nachádzal na križovatke obchodných ciest, z jednej strany bol chránený mohutnou riekou a zo strany druhej hustými lesmi Malých Karpát. Bratislavský hrad bol aj v časoch Uhorska významným vojenským a správnym centrom.
Kultúrne pamiatky a funkcie
Na území Starého Mesta sa nachádza väčšina ikonických historických pamiatok, ako je Bratislavský hrad, gotický Dóm sv. Martina, Michalská veža či Farský kostol sv. Alžbety známy ako Modrý kostolík. Oddychovým zónam dominuje Medická záhrada. K ďalším významným pamiatkam dokumentujúcim históriu Starého Mesta patrí napríklad Dóm sv. V Starom Meste dnes sídli prezident, parlament, vláda a viaceré veľvyslanectvá. Zákonite plní jednu z hlavných funkcií hlavného mesta - reprezentáciu Bratislavy a krajiny vôbec.
Významné pamiatky Starého Mesta:
- Dóm sv.Alžbety
- Kaplnka sv.Michala
- Urbanova veža
- Štátne divadlo
- Levočský dom
- Andrášiho palác
- Súsošie Immaculata- "morový stĺp"
- Župný dom
- Stará radnica
- Žobrákov dom
- Biskupský palác
- Jakabov palác
- Hotel Európa
- Hadík - Barkócziho palác
- Pongrácovsko - Forgáčovský palác
- Csáky - Dezőfiho palác
- Kráľovský dom
- Miklušova väznica
- Kapitánsky palác
- Knižnica Jána Bocatia
- Východoslovenské múzeum
- Dolná brána
- Kostol dominikánov
- Kostol sestričiek uršuliniek
- Seminárny, predtým Františkánsky kostol
- Kalvínsky kostol
- Špitálsky kostol sv. Ducha
- Evanjelický kostol
- Premonštrátny, predtým Jezuitský kostol
- Gréckokatolícky kostol narodenia Panny Márie
- Synagóga na Zvonárskej ulici
- Synagóga na Puškinovej ulici
- Gymnázium na Kováčskej ulici
- Budova vojenského velitaľstva
- Budova železničného riaditeľstva
- Hotel Schalkáz
- Pamätník Medzinárodného maratónu mieru
- Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka
Administratívne členenie a dane
K územnému členeniu mesta a vymedzeniu volebných obvodov by sme mali pristupovať nie z pohľadu politických strán, ktoré v ňom vidia hlavne nástroj na presadenie si svojich záujmov a aj lídrov do mestského zastupiteľstva, ale predovšetkým z pohľadu dobre správy veci verejných. Vytvorenie volebných obvodov je až posledným v rade faktorov ovplyvňujúcich dobré vymedzenie územných celkov mesta. V meste máme, ako sme už minule uviedli, 19 mestských častí . Nie každá mestská časť má v meste rovnako dôležité postavenie a význam. Už z vymenovania je zrejmé, že tieto časti mesta nie je možné medzi sebou vzájomne porovnávať a že tak ako každá obec, tak aj každá mestská časť má svoje špecifiká.
Z tohto pohľadu je dosť neobvyklé, že historické jadro mesta netvorí samostatnú mestskú časť a nová bytová výstavba - Graniar, Belveder, spolu s areálmi vyššej vybavenosti - nemocnica, vysoká škola, stredné školy a športovo-rekreačným areálom Štiavničky, ďalšiu špecifickú mestskú časť. Takto sú vlastne v jednej mestskej časti - Banská Bystrica, dve špecificky veľmi rozdielne územia, ktoré nie sú medzi sebou porovnateľné a nie je ich možné porovnávať ani z inými mestskými časťami. Tú historická časť môžeme nazvať Starým mestom a novú vybavenostnú časť Novým mestom.
Je zvláštnosťou, že za takéhoto stavu nerešpektovania historických urbanistických a funkčných rozličností, si Uhlisko vybojovalo samostatnú mestskú časť, čo ináč aj potvrdzuje jeho odlišnosť od ostatného územia v rámci katastra B. Z hľadiska hierachizácie funkčných celkov na území mesta môžeme konštatovať, že máme tri skupiny mestských celkov: dva polyfunkčné mestské celky, dva obytné mestské celky a 11 pôvodných obcí. Jeden polyfunkčný celok tvoria mestské časti Banská Bystrica a Uhlisko a druhý mestské časti Kráľová, Radvaň, Pršany. Najväčší obytný mestsky celok tvoria mestské časti Rudlová a Sásová a druhý mestská časť Fončorda. Z toho vyplýva, že vzájomne medzi sebou môžeme porovnávať len polyfunkčné mestské celky, len obytné mestské celky a samostatne medzi sebou len pôvodne obce.
Mestá tak rádovo s 80-100 000 obyvateľmi, medzi ktoré patrí aj Banská Bystrica sa typologicky členia na okrsky, štvrte a obvody. Z tohto pohľadu môžeme povedať, že máme 5 mestských štvrtí: Rudlová-Sásová, Staré mesto, Nové mesto, Fončorda a Radvaň-Kráľová. Vnútorne sa každá štvrť člení na okrsky, ktoré by sme mohli stotožniť aj so sčítacími - základnými sídelnými jednotkami , resp. s územiami občianskych rád, ako najnižších štruktúr samosprávy. Ich počet však nevieme vyčísliť, lebo nie všetky občianske rady sú sformované na rovnakých princípoch. Mala by však platiť zásada, že najmenší okrsok môže byť vymedzený minimálne jednou ucelenou základnou sídelnou jednotkou, z dôvodu merania štatistických údajov, pričom každá obytná mestská štvrť by mala mať minimálne toľko okrskov, koľko je tam základných škôl. Úroveň okrskov majú defakto i pôvodné obce. Vhodné by teda bolo ak by sme namiesto terminológie názvoslovia mestské časti používali terminológiou - miestna časť - pre obce, mestská štvrť a mestský okrsok - pre mestské celky.
Súvisí to úzko práve z hierarchiou mestský územných jednotiek. Vrchol hierarchickej a typologickej štruktúry je mestský obvod. Mestský obvod môžeme vytvoriť z 1-2 mestskej štvrtí a z niekoľkých pôvodných obcí. O harmonický a rovnomerný rozvoj mesta sa môžeme starať len tak, že jeho jednotlivým územným celkom zabezpečíme rovnakú kvalitu života, tj. rovnaké podmienky dostupnosti, kvality a štandardov vybavenosti. To môžeme dosiahnuť tak, ak budeme mať vytvorené vzájomne rovnocenné a porovnateľné územné celky. Čiže môžeme medzi sebou porovnávať kvalitu života medzi pôvodnými obcami, medzi mestskými polyfunkčnými štvrťami, medzi mestskými obytnými štvrťami a medzi mestskými obvodmi. Dobré územné členenie mesta je najzákladnejšou podmienkou pre využívanie teritoriálnej podpory.
Teritoriálny podpora znamená, že každý funkčný celok dostane zdroje na financovanie svojho rozvojového programu, ktorý vzišiel z participatívneho verejného plánovania v danom územnom celku. Teritoriálne plánovanie je zásadnou nevyhnutnosťou pre rovnomerný a harmonický rozvoja mesta a pre zabezpečenie kvality života obyvateľov v každom mestskom celku. S teritoriálnym plánovaním a hierarchiou mestských územných celkov úzko súvisí infraštruktúra participácie. Ak nebudú existovať územné štruktúry pre participáciu obyvateľov na správe veci verejných, nie je možné aplikovať teritoriálnu podporu. Participatívna infraštruktúra je predpokladom pre verejné plánovanie a zárukou dobrej realizácie investícii podľa potrieb obyvateľov. V podstate nie je potrebné vymýšľať nič nové, len efektívne využiť a vhodnými kompetenciami dovybaviť súčasné participatívne inštitúcie. V okrskoch a v pôvodných obciach sú to občianske rady a v mestských obvodoch Výbory mestských častí.
S členením mesta ne nižšie samosprávne štruktúry súvisí a uplatňovanie princípu subsidiarity. To znamená, že sa problémy riešia na tej úrovni správy územia, kde vznikajú a kde sa dajú aj najefektívnejšie riešiť. Je preto potrebné premyslieť, čo by sa malo riešiť na úrovni občianskych rád, čo na úrovni Výborov a čo na centrálnej mestskej úrovni. Cieľom vymedzenia volebných obvodov je vytvoriť podmienky pre dobrú správu veci verejných v súvislosti s efektívnym výkonom participatívnej infraštruktúry. Z doteraz uvedených princípov vyplýva, že sú možné dva modely vytvorenia volebných obvodov.
Prvý model spočíva v tom, že každá pôvodná obec je jednomandátovým volebným obvodom a každá mestská štvrť bude viac mandátovým volebným obvodom. Každý poslanec zvolený v jednomandátovom obvode bude stáť na čele občianskej rady a spolu s poslancami za mestskú štvrť budú tvoriť Výbor mestskej časti, teda Výbor mestského obvodu. Druhý model vymedzenia volebných obvodov spočíva v tom, že volebné obvody budú totožné s dobrým a rovnocenným vymedzením mestských obvodov a zvolení poslanci budú tvoriť Výbor mestského obvodu.
Miestne dane
Problematika daní či už miestnych alebo štátnych je jednou z najdynamickejších a najviac sa meniacich právnych oblastí. Aj keď daňová povinnosť je jednou z elementárnych povinností občanov, zákony upravujúce túto oblasť sú písané pomerne zložito a nie každý im musí porozumieť. V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi štátnymi daňami a miestnymi daňami. V minulosti bola miestnou daňou aj daň z motorových vozidiel, ktorá bola príjmom vyššieho územného celku, v súčasnosti už tomu tak nie je a táto daň je daňou štátnou. Obec nemá povinnosť miestne dane vyberať, takže sa obec sama môže rozhodnúť či tú-ktorú miestnu daň bude vyberať a v akej sadzbe. Rozhoduje o tom všeobecne záväzným nariadením, ktoré miestne dane budú v danom roku vyberané. Ak túto povinnosť opomenie, nemôže ich vyberať.
Je dôležité si uvedomiť, že nie každú miestnu daň môže vyberať každá obec, pretože napr. taká daň sa jadrové zariadenie sa viaže k lokácii a nemôže túto daň vyberať napr. Daň z nehnuteľností v sebe subsumuje tri dane: daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov a nebytových priestorov z bytovom dome. Jednoducho povedané, ak obec nariadila všeobecne záväzným nariadením výber dane z nehnuteľností, každý, kto vlastní pozemok, stavbu alebo byt či nebytový priestor v danej obci je povinný platiť túto daň. Je nepodstatné či sa nehnuteľnosť aj reálne užíva, alebo nie.
Daň za psa platí každý vlastník psa, ktorý je starší ako 6 mesiacov. Táto daň sa nevzťahuje sa psa, ktorý je chovaný na vedecké či výskumné účely, je umiestnený v útulku zvierat alebo ak ide o psa so špeciálnym výcvikom, napr. slepecký pes. Daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom pes prestane byť predmetom dane (napr. Daň za užívanie verejného priestranstva sa vzťahuje na osobitné užívanie verejne prístupných pozemkov vo vlastníctve obce, pričom osobitným užívaním sa má na mysli napríklad umiestnenie predajného zariadenia, cirkusu, lunaparku, skládky a podobne. Daňovníkom je každý, kto verejné priestranstvo takto užíva, napríklad prevádzkovateľ cirkusu. Pri tejto dani je dôležitá oznamovacia povinnosť, kde sa daňovník musí vopred obrátiť na obec s tým, že chce užívať verejné priestranstvo a obec mu vydá rozhodnutie o vyrubení dane.
Predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie v ubytovacom zariadení, ako je hotel, motel, hostel, penzión, chata, zrub, a podobne, pričom daňovníkom je fyzická osoba, ktorá sa v tomto zariadení prechodne ubytuje. Daň za predajné automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu a sú umiestnené v priestoroch prístupných verejnosti. Ide napríklad o automaty s kávou, bagetami, minerálkami a daňovníkom je osoba, ktorá tieto predajné automaty prevádzkuje. Nevýhernými hracími prístrojmi sa myslia také, ktoré sa spúšťajú za odplatu a nevydávajú peňažnú ani inú výhru. Môže ísť o biliard a podobné hry, kde človek hrá, nič nevyhrá, ale zaplatí za to. Daň za vjazd a zotrvanie v historickej časti mesta. Z názvu vyplýva, že musí ísť o mesta (nie obec) a musí sa v ňom nachádzať historická časť. Daň platí osoba, ktorá je držiteľom motorového vozidla, ktoré vošlo a zotrváva v historickej časti mesta. Nevzťahuje sa to na činnosti spojené s ochranou zdravia, majetku a verejného poriadku, napríklad na políciu či zdravotnú službu.
tags:
