Vláda v stredu schválila zásadnú zmenu, podľa ktorej by mal mať každý rodič trojročného a štvorročného dieťaťa právo na miesto v materskej škole. Nárok na škôlku bude zavedený postupne. Od septembra 2024 by mal platiť pre všetky štvorročné deti a o rok neskôr aj pre všetky trojročné.
Problémy s kapacitou a regionálne rozdiely
Odborníci z Centra vzdelávacích analýz upozorňujú na slabiny návrhu, pretože ministerstvo nehovorí, čo majú rodičia robiť, keď je najbližšia škôlka ďaleko alebo keď v nej nebude miesto. Obce teda majú dva roky na to, aby našli kapacity pre škôlkarov. Najväčší problém je v zásade na dvoch koncoch republiky - v Bratislave a okolí, a potom v Prešovskom a Košickom kraji.
Najväčší počet nevybavených žiadostí je v Bratislavskom kraji, a to viac ako 9500, s veľkým odstupom nasleduje Trnavský kraj, ktorý odmietol približne 2300 žiadostí. Tieto čísla nehovoria o tom, že toľko detí sa nedostalo do škôlky - ale koľko bolo odmietnutých žiadostí; niektorí rodičia mohli žiadosť poslať aj do viacerých škôlok.
Situácia v Bratislave
V Petržalke a Ružinove hlásia, že už v blízkej budúcnosti sa začnú triedy v škôlkach vyprázdňovať. To neznamená, že miest v materských školách má byť menej - ale treba sa sústrediť aj na deti so špecifickými potrebami, na jasle a napríklad aj jedlo.
V Ružinove, kde žije viac ako 80-tisíc ľudí, majú s miestami v škôlkach veľký problém. Starosta Martin Chren tvrdí, že tento rok pribudne 80 nových miest a budúci rok ďalších 100, takže teoreticky by vedeli všetky potrebné miesta doplniť. Mnohí rodičia majú deti v súkromných škôlkach a Chren sa obáva, že po zavedení nároku na miesto by mnohí rodičia zo súkromnej škôlky odišli, keďže za štátnu si platiť nemusia.
Naopak, v 113-tisícovej Petržalke si s nedostatkom miest v škôlkach poradili výrazne efektívnejšie. Už vlani tam dokázali prijať všetky deti, pričom desiatky miest im ešte ostali voľné. Ide o najväčšiu mestskú časť na Slovensku, ktorá od roku 2010 vytvorila asi 500 miest a od roku 2018 k tomu pridala ďalších 580 miest.
Petržalka podľa Hrčku dosiahla demografický vrchol v roku 2017 a odvtedy počet narodených detí klesá. „Vieme s istotou povedať, že pôrodnosť v Petržalke bude podľa štatistík najbližších 20 rokov klesať,“ hovorí starosta. Súhlasí s tým aj starosta Ružinova, podľa ktorého čakajú menej škôlkarov už v roku 2026.
Pre množstvo nových tried, ktoré v Petržalke vybudovali, teraz budú musieť podľa Hrčku hľadať nové uplatnenie. Podľa neho bude konečne čas napríklad na to, aby školské jedálne varili pestrejšie, aj pre deti s intoleranciami. Takisto prijímať do škôlok aj deti so špeciálnymi potrebami. Škôlky sa podľa neho takisto budú špecializovať, aby v konkurencii k sebe deti prilákali. Budú vznikať škôlky zamerané na šport, jazyky či umenie. Starostovia zároveň začínajú rozmýšľať nad tým, ako stavať škôlky ako multifunkčné budovy, ktoré sa neskôr dajú prerobiť napríklad pre zariadenia pre seniorov.
Riešenia a výzvy
Podľa odborníčky Kataríny Vančíkovej treba ešte pred zavedením nároku na škôlku urobiť hĺbkovú analýzu, napríklad aj toho, kde všade sa môžu škôlkari učiť. Zavádzanie nároku na škôlku je podľa nej jednoduchšie v krajinách, ktoré podporujú rôzne iné typy škôlok, ako napríklad detské kluby či lesné škôlky.
Minister školstva Ján Horecký tvrdí, že budúci rok bude chýbať asi 1400 miest pre deti vo veku 4 roky, ktoré budú mať nárok na škôlku od septembra 2024.
Chýbajú pozemky, najmä pre mestské časti v Bratislave je to veľký problém. Starosta Chren viackrát tvrdil, že v preplnenej mestskej časti jednoducho nie je na novú budovu miesto. Voľné pozemky a budovy má štát a podľa Chrena by pomohlo, ak by im ich uvoľnil. Chýbajú učitelia a otázna je kvalita. „V Ružinove by sme napríklad mohli mať otvorených o niekoľko tried viac, ale nevieme zabezpečiť učiteľov,“ vysvetľuje starosta Chren. Práve v Bratislavskom kraji je podľa Profesie dlhodobo najviac inzerátov na pozíciu učiteľa. Platy pre učiteľky v materských školách sú ešte nižšie než učiteľov na tých základných. Otázna je potom aj kvalita vzdelávania.
Ministerstvo školstva dalo obciam dva roky na to, aby kapacity škôlok dobudovali. Do roku 2025 môžu obce umiestniť škôlkarov aj do „neškôlkarských“ priestorov v iných budovách, ktoré nemusia spĺňať až také prísne hygienické podmienky. Obce môžu žiadať o peniaze z plánu obnovy, aby nové škôlky postavili. Lenže postaviť novú škôlku bude trvať dlhšie než dva roky, tvrdia starostovia. Dôvodom sú podľa Hrčku dlhotrvajúce stavebné povolenia či verejné obstarávania. Podľa Chrena je to šibeničný termín, aj keby sa hneď teraz dohodli so štátom na pozemkoch.
Problémy na východe Slovenska
V Košickom a Prešovskom kraji chodí najmenej detí do škôlky a zároveň je tam najväčší nedostatok miest. Kým zaškolenosť všetkých slovenských detí je 81 percent, u detí z vylúčených komunít je to iba 41 percent. V obci Kolačkov pri Starej Ľubovni chodí do škôlky 52 detí, všetci sa však v škôlke poobede vyspať nemôžu. V Kolačkove majú iba 22 postieľok a zvyšok detí sa strieda na dvojzmennej prevádzke. Jedny teda chodia dopoludnia a druhé ich na obed vystriedajú. Ešte vyostrenejšie je to v dedine Lomnička pri Poprade. Aj tam majú v škôlke dvojzmennú prevádzku - 60 škôlkarov sa učí ráno a 60 poobede. Mali v pláne postaviť 6 nových tried, lenže nestihli splniť všetky míľniky v projekte z európskych peňazí.
Podľa novely by mali obce, ktoré nemôžu ponúknuť rodičovi miesto v obecnej škôlke, zabezpečiť miesto v susednej obci. Podľa riaditeľky je najbližšia škôlka vzdialená 6 kilometrov a aj tá je preplnená. Do škôlky chodí asi polovica detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale ide takmer výlučne iba o päťročné deti, pre ktoré je škôlka povinná. Mladšie deti do škôlky nechodia.
Demografický vývoj a populačná politika
Bývalo na Slovensku aj tak, že sa tu ročne narodilo stotisíc detí, takmer o polovicu viac ako teraz. Najväčší povojnový baby boom u nás vrcholil presne pred štyrmi desaťročiami. V tom čase sa tu ročne postavilo 45-tisíc lacných bytov, čiže trikrát viac ako v posledných rokoch. Novomanželia dostávali aj veľmi výhodné pôžičky na vybavenie týchto bytov a ďalšie sociálne výhody. Napriek tomu priaznivá populačná klíma trvala iba do konca 70. rokov.
V roku 1974 sa v bývalom Československu narodilo 194 215 živých detí, najviac od druhej svetovej vojny. Na Slovensku však trval baby boom takmer do konca 70. rokov, každoročne sa vtedy narodilo okolo 100-tisíc detí. A to pri vysokej miere zamestnanosti žien! V roku 1975 sa ženám na Slovensku narodilo nielen najviac prvých (35 709), ale aj v poradí tretích detí - 14 685.
Zásadný zlom vo vývoji nastal až po nežnej revolúcii. "Stačilo niekoľko rokov a ukazovateľ úhrnnej plodnosti klesol z 1,9 na 1,1,“ pripomína Olexa. "To nemá vo svete obdobu, s výnimkou Česka.“ V roku 2001 zaznamenalo Slovensko prvý raz vo svojej novodobej histórii prirodzený úbytok obyvateľstva.
V roku 1975 sa priemerná mzda v národnom hospodárstve pohybovala okolo 2 350 korún. Podľa informácií, ktoré vtedy odzneli vo federálnom parlamente, len v roku 1973 poskytol štát pôžičky pre novomanželov vo výške 2,6 miliardy korún, z ktorých už v nasledujúcom roku sa odpísala vyše polovica tejto sumy. V tom istom roku sa podpora pri narodení dieťaťa zvýšila z tisíc na dvetisíc korún. Materská dovolenka bola pol roka platená, zamestnaná žena však mohla byť pri dieťati až do dvoch rokov jeho veku a po návrate do zamestnanie mala nárok na pôvodné pracovné zaradenie.
Veľkým problémom bol aj vtedy nedostatok jaslí a materských škôl. V roku 1974 evidovali národné výbory desaťtisíce nevybavených žiadostí o umiestenie detí do týchto zariadení. V roku 1977 už viac ako 71 percent detí v predškolskom veku navštevovalo materské školy.
V rokoch 1974 a 1975 sa odovzdalo do užívania 48 200 a 47 600 bytov (v súčasnosti je to 15 000 až 16 000 ročne). Podľa docentky Márie Zúbkovej zo Stavebnej fakulty STU prebiehala v tom období na Slovensku najintenzívnejšia bytová výstavba v celej Európe. Na tisíc obyvateľov sa tu vtedy ročne dokončilo 9,3 až 9,7 bytu. Stavalo sa veľa, aj tak sa však na byty čakalo v poradovníku niekoľko rokov. Najdlhšie vo veľkých mestách.
Najviac deti sa teda rodilo počas najtuhšej normalizácie. V roku 1979 sa znížili dotácie na detský spotrebný tovar (oblečenie i obuv). Detské prídavky sa ďalej nezvyšovali, zistilo sa totiž zneužívanie štátnej podpory tzv. neprispôsobivými. Aj v Československu sa začala šíriť moderná antikoncepcia. Počet interrupcií sa však napriek tomu koncom 80. rokov takmer zdvojnásobil v porovnaní s rokom 1975.
Tabuľka: Porovnanie počtu odmietnutých žiadostí o umiestnenie detí do škôlok v krajoch
| Kraj | Počet odmietnutých žiadostí |
|---|---|
| Bratislavský kraj | Viac ako 9500 |
| Trnavský kraj | Približne 2300 |
tags: #Deti
