Veľkonočné Recepty: Tradičné Slovenské Pôžitky

Veľká noc je nielen najvýznamnejším kresťanským sviatkom, ale aj obdobím, kedy sa rodina stretáva pri sviatočne prestretom stole plnom tradičných veľkonočných jedál. V slovenských regiónoch sa zachovalo množstvo veľkonočných receptov, ktoré sa pripravujú iba raz do roka a sú neoddeliteľnou súčasťou týchto sviatkov. Bez akých veľkonočných jedál si sviatky jari nedokážeme predstaviť? Čo podávať na Veľký piatok, Boží hod veľkonočný alebo Veľkonočný pondelok? Akými novými veľkonočnými pokrmami môžete tento rok svoju rodinu a blízkych prekvapiť?

Veľkú noc máme podobne ako Vianoce spojené nielen s typickými symbolmi a dekoráciami, ale aj s tradičnými pochúťkami. Veľkonočné recepty tradične zahŕňajú polievky, hlavné jedlá aj múčniky.

Tradičné Veľkonočné Jedlá

Na stole nesmie chýbať údená šunka, vajíčka, cvikla, domáca hrudka (syrek), paska či plnka. Okrem toho sa v niektorých oblastiach pripravujú aj špenátové rolády, slané i sladké koláče či iné veľkonočné pochúťky. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich:

• Hrudka: Je neodmysliteľnou súčasťou veľkonočnej misy, špecialitou, ktorá nemôže chýbať ani na jednom veľkonočnom stole. Hrudka je tradičným veľkonočným jedlom na východnom Slovensku. Podáva sa vychladená a pokrájaná na plátky. Najlepšie chutí s údenou šunkou, chrenom a cviklou. V niektorých rodinách sa dokonca pripravuje aj na sladko.
• Švencelina: V oblasti Spiša sa kedysi jedávala švencelina. Je to natoľko špecifické jedlo, že na Slovensku si našlo len málo obdivovateľov.
• Syrová roláda: Bežným veľkonočným jedlom je syrová roláda, ktorá sa pripravuje na viacero spôsobov. Niekto do nej pridáva zeleninu a šunku, iný bylinky a tento recept má mnoho variácií a naozaj ho môžete pripraviť vo viacerých alternatívach.
• Zemiakový šalát: Rovnako je obľúbeným na Veľkú noc aj zemiakový šalát, ktorý sa pripravuje viac menej rovnako ako ten vianočný. Je sviežou prílohou k údenému mäsu, šunke aj k rezňom.
• Veľkonočný baránok: Tradičným symbolom Veľkej noci je baránok. V rôznych obmenách sa pripravuje v mnohých krajinách Európy. Veľkonočný baránok by za žiadnych okolností nemal chýbať na žiadnom stole. Baránok sa môže rôzne vyzdobiť a dá sa pripraviť na rôzne spôsoby.
• Veľkonočný koláč paska: Posledným receptom, ktorý sme sa vám rozhodli predstaviť je veľkonočný koláč paska. Ľudia ju obľubujú kvôli jej vláčnosti. Nie je to príliš sladký koláč, chuťovo je vyvážený a výborný je s džemom alebo medom.
• Šunka: Pečená šunka je tradičnou súčasťou veľkonočného stola. Veľkonočnú šunku môžete pripraviť rôznymi spôsobmi, napríklad na cibuľke, s medom a horčicou alebo dokonca aj s jablkami.

Polievky

Prvým chodom veľkonočného obeda býva tradične polievka. Šmigrustovka, polievka s údeným mäsom a vajcom či jarná zeleninová polievka?

Do vývaru pridáme na kúsky nakrájané údené mäso a bielu klobásu, nakrájané zemiaky na kocky, bobkový list a dáme spolu variť. Keď zemiaky zmäknú prilejeme smotanu na varenie, osolíme, okoreníme, pridáme nasekaný kôpor a pretlačené strúčiky cesnaku. Necháme chvíľku povariť.

Hlavné Jedlá

Tradične sa počas veľkonočných sviatkov podáva jahňacie mäso, nie je to ale zďaleka jediná možnosť. Ako hlavný chod môžete podávať tiež kura, kačicu alebo králika. Tradičnou súčasťou veľkonočného menu je mäso z mladých zvierat, ktoré symbolizuje nový začiatok. Na mnohých stoloch nechýba jemné jahňacie, králičie, teľacie alebo kozľacie mäso, ktoré sa pripravujeme najčastejšie pečením s bylinkami, cesnakom a jarnou zeleninou.

Múčniky

Sviatky jari sú spojené aj s tradičnými múčnikmi. Na Zelený štvrtok by sme mali piecť judáše, na Bielu sobotu veľkonočný mazanec, tak aby bol pripravený na raňajky na veľkonočnú nedeľu. Okrem bochníčku mnoho rodín nedá dopustiť na múčnik v tvare baránka. Medzi ďalšie obľúbené sladké pečivo patria aj veľkonočné perníčky, muffiny alebo veľkonočné zajačiky. Bez sladkých dobrôt si veľkonočné sviatky nevieme ani predstaviť. Medzi najobľúbenejšie patrí určite mazanec. Toto jemné kysnuté cesto s hrozienkami, voňajúce po citróne a vanilke by na vašom veľkonočnom stole rozhodne nemalo chýbať. Veľkonočný baranček je taktiež symbol viery a tradície, navyše ho pečieme v krásne tvarovanej forme a je ozdobou každého stola. Svieže jarné žemličky, mini uzlíky alebo pečené praclíky sa krásne hodia k údenému mäsu, šunkovej roláde či jarným nátierkam.

Recepty

Veľkonočná Plnka

"Slaný koláč" z údeného mäsa na veľkonočnom stole nemôže chýbať. Môžete ho poznať aj pod názvom „veľkonočná plnka“, receptov na jej prípravu nájdete množstvo, líšia sa od regiónu, aj rodinných tradícií.

1. Uvarené údené mäso a pečivo nakrájame na približne rovnako veľké kocky.
2. Následne nakrájané pečivo zalejeme vlažným mliekom, premiešame a necháme odpočívať cca 10 - 15 minút. Zatiaľ si nasekáme na drobno petržlenovú vňať.
3. Vajcia rozdelíme na bielky a žĺtky. K maslu pridáme štipku soli a vymiešame v kuchynskom robote. Postupne k maslu pridávame žĺtky až kým nevznikne hladký krém. Bielky so štipkou soli vyšľaháme na tuhý sneh.
4. Do misy preložíme pečivo namočené v mlieku, údené mäso, pridáme maslovo-žĺtkový krém, nasekanú petržlenovú vňať a bylinky. Všetko spolu premiešame, okoreníme podľa chuti a nakoniec zľahka zamiešame sneh z bielkov.
5. Takto pripravenú veľkonočnú plnku preložíme do zapekacej nádoby natretej maslom a dáme zapiecť do rúry. Pečieme do zlatista cca 45 minút pri teplote 180°C.

Zemiakový Šalát

1. Zemiaky uvarte v osolenej vode, kým nezmäknú. Ochlaďte ich pod studenou vodou a nakrájajte na malé kocky alebo pretlačte cez koliesko s mriežkou.
2. Cibuľu nakrájajte na tenké prúžky a pridajte k zemiakom.
3. Vajíčka uvarte natvrdo, nechajte vychladnúť a nakrájajte na menšie kúsky, pridajte spolu so sterilizovanou zeleninou a nadrobno nakrájanými kyslými uhorkami k zemiakom
4. Premiešajte a pridajte a majonézu, opäť všetko dôkladne premiešajte a nechajte odpočívať v chladničke cca 30 minút.
5. Prilejte trochu nálevu z kyslých uhoriek, dochuťte soľou, horčicou a čiernym korením.

Hrudka

1. Do hrnca si dáme mlieko a rozšľahané vajíčka, ochutíme soľou a koreniami.
2. Za stáleho miešania zmes privedieme do varu.
3. Keď nám zmes zhrudkovatie odstavíme z ohňa a precedíme cez gázu, v ktorej hrudku necháme odkvapkať.

Veľkonočná Šunka

1. Časť očisteného bravčového pliecka nakrájame na drobné kocky a časť na jemno.
2. Všetky suroviny postupne spolu miešame cca 30 minút, až kým sa nevytvorí jednotná mazľavá hmota.
3. Necháme v chladničke odstáť dva dni a občas opäť premiešame.
4. Takto pripravenú odstátu zmes natlačíme do vrecka na tlačenku alebo šunku a dáme variť na dve hodiny. Šunka musí byť vo vode úplne ponorená a voda nesmie mať viac ako 80°C.

Veľkonočný Týždeň a Pôst

Už celé stáročia predchádza veľkonočným sviatkom tradičný 40-dňový pôst. Veľká noc je zároveň vyvrcholením veľkonočného týždňa a spája sa s rôznymi tradíciami a ľudovými zvykmi. Aké jedlá sa voľakedy počas pôstu jedli a ktoré nechýbali na veľkonočných stoloch? Čo symbolizovali?

Ako sme písali v tradíciách a symbolike veľkonočných sviatkov, aby sme sa dostali k veľkonočnému týždňu a tradičným veľkonočným pochúťkam, roľníci, chudobní aj bohatí museli najskôr dodržiavať 40-dňový pôst, ktorý sa však v súčasnosti už tak prísne nezachováva (je sa striedmejšie, vynecháva mäso). V prípade chudobných sa o pôste v minulosti nedalo hovoriť, veď mäso jedávali zvyčajne v nedeľu, aj to nie vždy. Pre bohatších bolo toto obdobie oddychom od mastných, výdatných jedál, teda očistou organizmu.

Pôst znamenal nejesť mäso, mäsové výrobky, masti, slaninu, údeniny, podľa viery aj mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Počas pôstu mäso nahradili jedlá z obilnín, múky, zeleniny, strukovín, zemiakov, kapusty… Varili sa jednoduché kaše zo pšena, pohánky, jačmeňa, jačmenných a pšeničných krúp, z hladkej aj hrubej múky, zemiakov, strukovín - bôbu, fazule, cíceru, hrachu, šošovice. Aby sa zabezpečila pestrosť na stole, do kaší sa pridávali ďalšie suroviny ako huby, ovocie, roztopené maslo aj oleje (ľanový, slnečnicový, konopný), opražená cibuľka. Pochúťkou boli aj kaše s bryndzou, tvarohom či ovocným kompótom.

Veľkonočný týždeň vrcholí posvätným trojdním, čiže Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom, Bielou sobotu so slávnosťou Vzkriesenia Ježiša Krista (veľkonočná vigília) a Veľkonočnou nedeľou.

• Na Zelený štvrtok sa jedlo „nazeleno“. Na Zelený štvrtok, ako názov sám prezrádza, sa jedlá pripravovali zo všetkého zeleného, čo bolo k dispozícii, teda nechýbal zelený špenát, mladé lístky žihľavy, či šťaveľ. Opäť sa do polievok pripravovali rezance, ktoré mali byť podľa zvyku čo najširšie a najdlhšie. Mala sa tak zabezpečiť úroda dlhých a hrubých klasov na poliach. Tieto rezance sa podľa povery nesmeli posýpať makom, aby sa na zrne nespravila sneť. Husté zeleninové polievky pomáhali prekonať aj prísny piatkový pôst.
• Na Veľký piatok sa jedlo striedmo, zvyčajne kaše, polievky, mrvance a rezance, mnohí pili len vodu.
• Na Bielu sobotu gazdiné už mali plné ruky práce. Pripravovali slávnostné jedlá na celé sviatky. Mnohí etnológovia a etnologičky pripomínajú, že každé jedlo a potravina so sebou niesli symbolický význam, hlboko zakorenený do našej kultúry. Naše znalosti v tomto ale pomaly miznú.

Symbolika Veľkonočných Jedál

Mnohí etnológovia a etnologičky pripomínajú, že každé jedlo a potravina so sebou niesli symbolický význam, hlboko zakorenený do našej kultúry. Naše znalosti v tomto ale pomaly miznú.

• Šunka napríklad symbolizovala telo Ježiša Krista.
• Vajíčka boli symbolom plodnosti a nového života. Mnohí verili, že konzumáciou vajec sa uchránia pred zlými duchmi.
• Klobásy symbolizovali korbáč, ktorým bičovali Ježiša Krista, očisťujúci a na tráviace ťažkosti prospešný chren bol symbolickou pripomienkou umučenia Baránka Božieho, pripravovala sa aj cvikla.

Tabuľka: Tradičné Veľkonočné Jedlá a Ich Symbolika

tags: #Recept