Spomienky na Československo: Tradičné slovenské výrobky a retro hračky

U Valacha nakupujú ľudia, ktorí hľadajú chuť slovenskej tradície a domáce, poctivé výrobky. Už po pár sekundách v našej predajni pocítite, čo sú to skutočné výrobky. Garantujeme.

Čo nájdete u Valacha?

Z ponuky spomenieme čerstvé domáce syry a mliečne výrobky, výborné klobásy a údeniny bez pridaných aróm a mäsa nemäsa. Zákazníci si veľmi pochvaľujú domáce maslo podľa tradičnej receptúry, čerstvé kravské a kozie mlieko, pestrú ponuku medov a včelích produktov. V sortimente nájdete aj položky pre vegetariánov bezlepkárov či tie s označením VEGAN.

Sme kolektív ľudí, ktorí sú nadšení a zapálení pre slovenské tradície a chuť. Práca nás baví a teší zakaždým, keď z nášho obchodu odchádza spokojný zákazník. Ak náhodou prídete bez nálady alebo so starosťami garantujeme, že od nás odídete s úsmevom na tvári spokojný s nákupom. A čo sa týka tovaru? Všetky výrobky testujeme na našich rodinách. Pokojne sa nás pýtajte, ak vieme odpovieme ak nevieme doučíme. Chcete si vyrobiť vlastný syr? Máme pre vás syridlo. Alebo sa chystáte grilovať? Určite sa vám bude hodiť náš grilovací program.

Venujete sa pečeniu domáceho chleba? Potom zvoľte kváskový program, čo sú múky na kváskovanie, droždie, pomôcky na pečenie a samozrejme knihy o kváskovaní. Sériu programov dopĺňajú aj knihy o slovanstve, symboloch či odborne ocenené knihy o ovčiarstve a mnoho ďalších. A čo slané syrové torty? To je naša špecialitka. Nechajte si jednu vyrobiť na mieru! Sortiment predajne Valach pravidelne rozširujeme. Každý mesiac pribudne zhruba 50 nových produktov. Opýtajte sa nás, čo máme nové. Slovenské včelie produkty, EKO drogéria, potraviny na váhu bez obalu. Ste milovníkom medu a včelích produktov? U nás máte z čoho vyberať! V ponuke máme domáci med a medovinu svetovej kvality. Prírodná včelia kozmetika od PLEVA, BIONE, propolis, včelí peľ, materská kašička či sviečky zo včelieho vosku.

A popri tom všetkom sa neustále zamýšľame nad tým, ako pomôcť prírode. Osobne veľmi podporujeme EKO drogériu FeelECo a Tierra Verde, prírodné šampóny Musk a mydlá len z prírodných surovín či ekologické pracie prostriedky. Vlastné nádoby k nákupu voľného tovaru sú vítané. Jednoducho si môžete kúpiť obilniny, oriešky či pochutiny na váhu. Predaj potravín na váhu bez obalu považujeme za veľmi významný krok k značnému minimalizovaniu odpadu. Len na predajni sme vďaka tomu vyprodukovali o nemalé množstvo KG odpadu menej. Pravidlom použiť a racyklovať všetko ako sa len dá sa riadime aj na Eshope. Preto recyklujeme nepotrebné krabice a využívame ich na bezpečne zabalenie a vyplnenie balíkov. Ak sa v našich balíkoch našiel igelit je to len preto, že prišiel aj nám a nevyhodili sme ho ale dali druhú šancu šancu byť potrebný.

Retro hračky a záhrada

Legendárne stavebnice SEVA. Sme veľmi radi, že sme do našej ponuky zaradili práve tieto retro hračky. V ponuke nájdete stavebnice rôznych veľkostí, modely áut, modely kamiónov, interaktívne hračky pre deti, ktoré zlepšujú manuálnu zručnosť, motoriku, rozvíjajú myseľ a kreativitu.

Záhrada, relax, vŕtanie sa v zemi. Priestor na sebarealizáciu s pocitom, že si človek niečo dopestoval sám sa nedá opísať. Tento pocit milujeme preto hobby záhradkárom prinášame širokú ponuku substrátov, hnojív a semien overených druhov zeleniny a byliniek.

Dobová reklama na tovar z obchodu DROGÉRIA.

František Mrázek: Legenda motocyklového športu

PLUS FOTOGALÉRIA - Františkek Mrázek, česko-slovenská legenda motocyklového športu, ktorej srdce náhle dotĺklo presne pred piatimi rokmi, 29. 12. 2014. Zverejňujeme jedinečný rozhovor, ktorý bol publikovaný v jednej z kníh Ruda Mladého o histórii cestných pretekov na Slovensku. Pretekár telom aj dušou. K jeho životným krédam patrí: „milujem preteky, dobré jedlo a ženy!“ Poradie by možno menil, ale motorky a túžba víťaziť by bola na prvom mieste stále. Jeho životný príbeh sa dosť vymyká bežnej kariére pretekára v scenári - začiatok, skúsenosti, úspechy, rozlúčka. Možno sa o ňom popísalo dosť, možno aj nie. Ja mám doslova slabosť na majstrov, ktorí sa zapísali zlatými písmenami do dejín slovenských pretekov no a jedným z nich je určite aj Franto Mrázek. Veľký osobný priateľ Ferka Srnu, ale aj Franka Sinatru, obdivovateľ Elvisa Presleyho, ako aj projektov NASA, s neodmysliteľným levom - symbolom Československa - na prilbe, ale hlavne a na prvom mieste dobrý pretekár.

V tomto roku /2009/ bol pozvaný usporiadateľmi na veľkolepú slávnosť naspäť do Kanady, na okruh Mosport. Keď sme si pozerali fotky z tejto akcie, videl som, ako doslova omladol.

Rudo Mladý: - Raz o tebe Amos Krejčí napísal niečo v takom zmysle, že tvoj životný príbeh ešte asi neobjavili producenti v Hollywoode, ako typ na bestseller.

Mrázek: Ja som toho skutočne najazdil dosť, najprv v ČSSR, potom v Kanade a USA, ale aj v Kostarike, na Jamajke, Kube…a potom znova v Československu. Keď my sme jazdili doma, všetci vyťahovali iba „fabrických“ a my ostatní sme boli skoro ako krovie. Teraz som bol na stretnutí v Prahe so starými „veteránmi“ a hovoril mi Míra Špak, že či si uvedomujem, „že jsem nejstarší vůl, co vůbec ješte závodí….“? Teda aj teraz si zaľahnem na motorku, ale musím zatajiť dych! (povzdych na margo svojej línie…) Mne sa zahmlievalo pred očami… tak sa nedá pretekať, brucho strašne zavadzia, tak radšej zmenšujem nádrže. To je línia, mám problém s tým, že hrozne rád jedávam. A nie málo a k tomu je moja Jarka skvelá kuchárka. Dokonca v noci ma prebudí hlad.

Mrázek: V detstve si spomínam na mojich dobrých kamarátov, Zdena Sychru a Milana Chladila, ako som ich učil jazdiť na aute a motorke. Sem tam sme zobrali motorku a načierno vyvádzali… K pretekárskym motorkám som sa dostal jednoducho. Môj bratranec Bonifác Sýkora jazdil okruhy na 250-ke. Bol som s ním asi ako 10-12 ročný v Bratislave na pretekoch a to nikdy nezabudnem, jazdilo sa okolo staveniska pošty, veľmi jednoduchý okruh, v centre mesta a vtedy som si povedal, že toto musím robiť tiež.

Slovo dalo slovo, zoznámil som sa s Josefom „Punťom“ Hejmalom, s Dufkom, Nečasom a ďalšími. Raz mi Hejmala vraví: „ja už mám 150-ku, chceš vyskúšať preteky?“ Súhlasil som nadšene, ale to muselo byť tak, aby to rodičia nevedeli. Mal som tak 13-14 rokov! Úplný zajac. A že teda pôjdem na štart v Znojme (rok 1950). Prevalilo sa to a maminka povedala, „OK, táto, ideme sa pozrieť“. Oni sa postavili do prvej zatáčky po štarte, no bol som strašne vyplašený, nevedel som, čo bude. Požičaná bunda, gate, topánky, prilba… Došiel som do prvej zákruty, do niekoho som vrazil a spadol. Skončil som pri maminkiných nohách, no prúser ako hrom. „Ty to nemôžeš robiť, padáš, je to nebezpečné!“ Otec mal z toho srandu, Hejmala do neho stále heftoval, nech to skúsim, napr. vo Svitavách. Otec sa potom do toho zamiešal, vravel „OK, požičiame ti 150-ku a pôjdeme do Svitáv.“ To boli moje druhé preteky. Predstav si, spadol som tri krát na tom istom mieste, dokonca som ani nevedel prečo… no vyplašený mladý bažant, navyše na požičanej motorke a nakoniec som vyhral.

V tých dobách okolo Brna kraľovali vtedy Nečas, Hejmala, Láďa Dufek, to boli také domáce esá v 150-kach. Požičali mi motorku a ja som ich na nej porazil. To im nešlo do hlavy, nevedeli to pochopiť. A k tomu pádu…samozrejme sa šlo na kockách, bol tam aj piesok. A keď som brzdil pred zatáčkou, bác, len som hľadal, kde je motorka, pozbieral ju a nakoniec ešte vyhral. Asi som mal slušný náskok … (úsmev), ale to som vôbec vtedy nevnímal. Otec videl, že mi to ide, tak sa rozhodol kúpiť lepšiu „tripade“. Juro Ejem vtedy všade vyhrával. My sme sa s ním telefonicky dohadovali o možnosti kúpy a on vravel, príďte sa pozrieť, ja s tým budem pretekať v Nitre. Pretekalo sa v daždi, samozrejme to tam Ejem vyhral úplne suverénne, tak sme sa dohodli, že to kúpime. Presne to padlo do meny peňazí, otec nebol práve chudák, tak sme dali sumu dohromady a vyplatili sme ju. No a od tej doby som s ňou začal vyhrávať temer všetko, čo sa vyhrať dalo. Jazdil som so súpermi, akými boli Hrdlička, Pavel Sojka, Nečas, Jano Horváth, Deliman, Dubóczy, Srna, Smatlánek, Luža, Jirka. Na fabriku sme nemali, ale súperi ako Makovička, Olda Kába na fabrickej mašine, tých som porážal.

Mrázek: Keby nebolo otca, nikdy by som nemohol pretekať. Umožnil mi to finančne, podporoval a sponzoroval ma. Ja som štartoval s jeho podpisom, roky chýbali, ale na druhej strane on kasíroval aj všetky prémie za umiestnenie, cestovné. Ja som nikdy nemal pri sebe peniaze. Otec mi dával „výplatu“ 50 korún na týždeň a to som si musel ešte o ne povedať, aby som mohol ísť trebárs na tancovačku. Eman Quirenz ma raz heftoval v Jičíne, hovoril: „Vykašli sa ty na starého Mrázka, a choď si po peniaze sám. Bež, on sa na tebe iba nabaľuje“… a tak. Urobil som to, vybral som si prémiu a táta Mrázek šiel potom tiež a tam sa dozvedel, že štartovné a cestovné je už preč. Jazdil som dve motorky, bola to celkom slušná suma. A keďže sa pretekalo temer každý týždeň, ja som bol prekvapený, koľko to obnáša! (naivné predstavy). Prišiel strašne naštvaný a vraví: „Kořeňu, vráť prachy!“ „Nie, nedám, ja vyhrávam, tak chcem z toho aj niečo mať“. Potom ale prišla odveta. Mali sa ísť preteky na starom okruhu v Brne - Veľká Cena a náš incident s prémiami sa stal asi tak dva týždne predtým. Otec mi zobral motorku a že keď nedám peniaze, nech si idem na čom chcem. Kamarát Hrdlička mi poradil, aby som šiel za Bořkom Sedlákom, že on má dva Nortony a jeden si mám požičať. Tak som za ním šiel a on to bol kšeftár prvej triedy. Vedel po anglicky a vravel, že už sú tu v depe bratia Hintonovci a že mi dohovorí požičanie od nich. Tak sme valili na Veľkú Cenu, už tam bývali v jednom veľkom karavane a mali okolo seba neskutočný bordel. Mali tam motorky a náhradné diely, ale keď som videl, ako vykladali motorky a materiál, bolo mi z toho zle! Vyhadzovali to z auta na zem, nádrže, kolesá, to som ešte nevidel. Ale Bořek nakoniec dohovoril, že mi požičajú 350-ku Nortona… z toho smetia. Nikdy som predtým na štvortakte nešiel! Bola kovbojka, aby som to vôbec vedel natočiť, naštartovať! Dohovor teda platil, z toho ich šrotu mi pripravili motorku za prenájom 200 Kčs a prepravku Plzne! Vtedy som utiekol z domu a spával som u neho v garáži. Bolo to hrozné, ale dobrá škola. Týždeň trvalo, kým sme dali Notrona dokopy a teraz jak to natočiť? Ja som do neho hneď žďuchol a on sa šiel umlátiť smiechom, že nie… Tak mi vysvetlil, jak fachčí štvortakt. Otec na tréningy samozrejme prišiel, ja som ho videl ale nešiel som za ním. Chodil za kamošmi a vypytoval sa, ako mi to ide. A mne to šlo! Za mnou neprišiel, bol tvrdohlavý ako ja. Tá motorka šla parádne, skoro som sa zbláznil od radosti. A Hrdlička otca podpichoval… „Pán Mrázek, on na tom ide lepšie ako na Jawe, možno bude jazdiť potom toto“. „Deda“ začal strihať ušami. Ja som napríklad nevedel, že platil za mňa aj poistku. Bol to výborný človek, pomáhal mi, ale bol aj trochu príliš businesmann. Napr. pri páde v Trenčíne vravel Ejem otcovi, nenechávajte tu Frantu v nemocnici, tu sú doktori „Bučári“, na to nikdy nezabudnem, mne trčala von zlomená kosť… tak ma tata naložil, viezol ma do úrazovky v Brne, nech ma spravia. A keďže platil poistku za mňa , prišlo časom celkom dosť peňazí a tata zase zarábal. Ale k tej Veľkej Cene - v tom roku pretekal aj Jim Redman, posledný rok privátne (rok na to šiel do Hondy). Štartoval na 350-ke Norton a ja som ho ešte pred Lomom predbehol! Tú fotku mám a keď som sa s ním v Kyjove teraz stretol, tak mu ju ukazujem: „Jimy, to si ty!“, „no áno!“, „a ja som pred Tebou“… a dal som si ju recesne podpísať.

Mrázek: Vtedy som bol už ženatý a moja manželka Jana Dočekalová-Mrázková bola úspešná krasokorčuliarka. Dostala ponuku od ing. Skákalu, aby prišla korčuľovať do Bratislavy za Slovan, že nám dajú zamestnanie a byt. V roku 1959 (ak si dobre spomínam na svadbu) sme sa v Brne vzali a po malej oslave sme sadli na vlak a šli do Bratislavy.Dvojizbový byt ale nebol ešte hotový, tak sme bývali na „zimáku“ v hoteli Šport. Jana o šiestej šla na tréning a ja som dostal prácu pod „mestom“, čiže pre zimný štadión a parky v meste. To som robil asi pol roka, ale veľmi mi to nesedelo, potom som prešiel do Doprastavu. Vtedy som už mal dobrú partiu ako Križan, Turner, ale veľmi som kamarátil so Srnom, často sme sa navštevovali. Mal som prenajatú garáž a keď som raz natočil motorku, pribehol Karol Turner, býval tam neďaleko, aj Drahoš Luža. A tak sme sa potom dlhé roky kamarátili, dali sme sa dohromady a jazdili spolu na preteky. Bol to krásny čas, Luža robil vedúceho v reštaurácii u Františkánov, tam sme sa stretávali. Rád spomínam na toto obdobie, aj slovenské okruhy. Napr. aj na Piešťany, to tam štartoval napr. Kurucz, to som šiel s Jawou dvojvalcom. Poprad - to bola sranda. Na ZVS som vozil jedného ruského generála, ktorý chodil kontrolovať streľby ku Kežmarku. Často sme chodili v Poprade do hotela na jedlo, pri stanici, a tam ma poznali, lebo ja som tam počas pretekov spával. Tam ma poznali aj decká na námestí, mal som to tam rád. Na foto otec pije z pohára, vedľa Gorus. Nikdy som nešiel v Košiciach, to bola Delimanova akcia, on mal brata, ktorý bol tiež dobrý v motokrose, Tibor jazdil veľmi bezohľadne… V Poprade som vyhral Valašku štyrikrát….. Prezerali sme archív fotiek v albumoch….

Mrázek: V rokoch 1960-61, to už som mal motorku bývalú továrenskú, ktorú som kúpil od Janouša. On bol zamestnancom Jawy a jazdil kilometre na testovacích motorkách aj s Frantom Šťastným a Gustom Havlom. Vtedy bol číslo jedna Šťastný, ale podľa mňa bol Havel jazdecky lepší, navyše charakter a skromný. Nemal ale také lakte, aby sa naplno presadil. S Janoušom sme sa dohodli, že po skončení sezóny mi motorku predá. Lenže on sa konca sezóny nedožil, ako jazdil kilometre, raz ho našli v poli mŕtveho, nikto nevedel, čo sa stalo, bolo to na rovine. Jeho manželka o dohovore vedela, ale mne bolo trápne ísť za ňou a tak som čakal. Ona sama potom zavolala, že viem, že ste boli s Honzom dohovorení, že či ju ešte chcem. Otec povedal samozrejme a potom som začal divočiť, a presadzoval som sa celoštátne. Skrátka bola to fabrická mašina, nie nejaký dvojtaktík a začal som jazdiť vyrovnane so Šťastným, Havlom… Výsledkom bol potom titul M-ČSSR, keď som porážal aj Helikara štartujúceho na najnovšej motorke. On s Čadom jazdili za Ústredný dom armády, motorky mali super, továrenské, krátkozdvižky „rusáky“, ja starší model, ale stíhal som ich. V Bratislave viedol stredisko pán Bartošek, veľmi slušný a dobrý človek. Zabil sa pri pretekoch na Veľkej cene, vrazilo do neho auto. Pretekal som aj 125-ky, ale to som považoval za trest, neviem, ale asi som bol stavaný na silnejšie motorky. Ešte k tej havárii v Trenčíne, čo som prerazil plot… (smiech, to ja som zbúral kopu plotov). Vtedy som jazdil Jawu a chlapci v Zväzarme Zbrojovky postavili kópiu MV Augusty (s motorom Jawa), odkopírovali rám, kapoty, fakt to tak vypadalo, ako MV. Ale až sme to kúpili som zistil, že motorka je veľmi zle ovládateľná. Hrozné, to nešlo ani po rovine rovno! Bola ťažká, asi to malo rám z vodovodných trubiek. Na tréningu v Trenčíne som šiel, myslel som si že tak „normálne“ rýchlo, že by som s dobrým rámom určite zatočil, ale s týmto to proste nešlo. Hnalo ma to rovno, tak som buchol do plota. Jazdil som aj v Nitre, (v hlave si vybavoval, ako okruh vyzeral), ale ako som dopadol, to už si nespomínam. Bolo to na Jawe 350 a tuším som tam štartoval iba raz. V Pezinku som bol dvakrát, ale napríklad v Košiciach a Prešove som nebol nikdy, to sa mi zdalo strašne ďaleko.

Mrázek: Bošáci - no naša partia! - to už sme jazdili 350-ky. To sme boli Fero Srna, Pepa Lukšik, ja, Pavel Slavíček.

Mrázek: Chceli sme sa sťahovať späť do Brna a Jura Ejem prišiel za mnou, že to počul a že by chcel s nami vymeniť byt. Vedeli sme s Janou, že máme ísť na ¾ roka preč, ale turné sa zdržalo. Veľmi som toho chcel využiť a ísť Hořice, lenže….nemal som motorku. Ja som ju predal jednému pretekárovi práve do Hoříc a tak som ho poprosil, nech mi ju požičia, a on že spadol a dávajú ju dohromady.

RM: - to boli posledné preteky v Československu v starej ére.

Mrázek: No ja som to vôbec dopredu neplánoval. Jana bola už v Amerike a lanárili ju, nech tam zostane korčuľovať ako profi, ale nechcela, vrátila sa. Teraz som šiel s krasokorčuliarmi na ich turné do Juhoslávie a následne sme mali ísť do Talianska. Boli sme teda v Juhoslávii, malo sa ísť na jeden týždeň do Terstu, Talianska. Riaditeľ show bol pán Roman, otec Evy a Pavla, a zavolal si nás a povedal: „štátny výbor si myslí, že by ste mohli emigrovať, a tak zostanete tu a keď sa vrátime, pôjdeme domov spolu“. Boli sme v Opatiji, na pláži a užívali si. Keď došli naspäť, a videli sme plagát - na ňom bola Jana, ako robí slávnu roznožku, mňa to nahnevalo, že celá propaganda je medializovaná na ňu a nemohla ísť reprezentovať z moci nejakého úradu. Vtedy som sa rozhodol, že sa nevrátime. Večer sme sa v bare stretli s jednými rakúšanmi, slovo dalo slovo, sľúbili, že nám pomôžu dostať sa cez hranicu. Dohovorili sme sa, že po poslednom predstavení v Ljublane nás počkajú v noci v parku. My sme si baliť nič nemohli, iba to čo sme mali na sebe. Šli sme…., ale nebolo to tak jednoduché. Prichádzali sme k hranici a on mi hovorí: „vidíš tie svetlá, to je už Rakúsko“. My sme boli vyplašení, lebo v novinách sa dalo prečítať, ako juhoslávci postrieľali ľudí na úteku. Otvoril dvere, žďuchol do nás a padli sme do potoka. Tesne pred colnicou, sme sa začali brodiť potokom, ale ten potok sa začal stáčať nie do Rakúska ale naspäť.!, Iba nám vraveli, nenechajte sa chytiť! my Vás dostaneme do Viedne. Ale ten potok bol tak blízko colnice, že som počul ako tam hrajú karty. Ja som sa tak strašne bál, už nikdy by som už neutekal…šli sme cez pole, plazili sme sa brázdami, moja plakala… nevedeli sme, či sú tam psy, veže, ale už nebolo cesty späť. Plazíme sa, stále som čakal strieľanie, svetlá…a došli sme k lánu, a čo ďalej? Moja plakala a naraz sa rozbehla cez obilie a bežala, to bol kravál, a ja za ňou a naraz sme padli k ceste a boli sme v Rakúsku. Fučali sme posraní až k ušiam a videli sme, že sme na úrovni rakúskych svetiel, šli sme ešte kúsok… naši priatelia zastavili kúsok ďalej šli nám oproti. To bol najhorší zážitok v živote, už by som to nikdy nespravil. Tak to na nás padlo, že sme sadli do auta a zobudili sme sa až vo Viedni. Jana stále plakala.

Mrázek: S usporiadateľmi nie, ale so systémom celkom á...

Spomienky na socializmus

Pri dnešnej hospodárskej kríze, ktorá ešte stále hýbe Európskou úniou sa občas stretnem s názorom - zlatý socializmus, že ako nám bolo zaňho dobre. Hovoria dnes dnešné staré a prastaré mamy. Naozaj musím uznať, že pri ich priemernej výške dôchodku prevádzkujú nákupnú turistiku a v období keď majú hypermarkety akciový deň, je ich plný obchodný dom až človek má optický pocit, že sa čas vrátil o niekoľko rokov naspäť, ak si odmyslím regále plné všelijakého tovaru. A väčšina z nich ozaj žije na hranici chudoby, čo je za dvadsať rokov budovania demokracie ozaj, ako bratia češi povedia - ostuda! Každá doba má svoje čaro. Aj tá z čias socialistického Československa, ale ja osobne by som sa do takého socialistického zriadenia nevrátil. Žiť znova za železnou oponou, žiť v škatuľke, na oknách vyvesovať vlajky ZSSR a ČSSR tak to práve nemusím. Ale určite by som si vedel predstaviť ceny potravín a iných tovarov z tej doby v dobe dnešnej. A napríklad aj školstvo, či zdravotníctvo, alebo poľnohospodárstvo. Za socializmu kam moje oko dovidelo sa pestovali potraviny. Dnes keď prídete na Spiš, kam oko dohliadne, pestujú trávu. Za ňu dostávajú dotácie z EU. Je to hrôza. Teda z môjho laického pohľadu. Pretože nevidím do karát s ktorými naši poľnohospodári hrajú.No ale vráťme sa k téme. Socialistický štát bral svojim občanom z hrubej mzdy 20 percent. Bezplatné školstvo od materskej až po vysokú školu. Študenti platili len internáty a stravy. Na tú dobu relatívne kvalitnú a cenovo každému dostupnú dopravnú sieť.

Tabuľka porovnania životnej úrovne za socializmu:

Za úplatok sa považovalo už obdarovanie vrecom jabĺk od miestneho roľníckeho družstva. 80. Čo by som chcel nájsť (našiel) pod Vianočným stromčekom. Jednoduchá odpoveď. TELKU! Dnes vám predstavíme fotoaparát s označením PRAKTICA DTL 3.

Železná opona, termín ktorý vyjadroval imaginárnu hranicu rozdelenia Európu na dva politické póly. Na socialistický a kapitalistický. KGB. Táto skratka je známa hádam väčšine ľudí.

• PEVNÁ PLOCHA našej Zeme je 149 390 000 km2.
• OLYMPIJSKÝ ROK bude klásť na moskovskú dopravu nemalé nároky.
• PRI POSUDZOVANÍ života - schopnosti nového vozidla je základným problémom úspora pohonných hmôt pri prevádzke.
• Chata pod Rysmi je najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku.
• Mám v rukách časopis Roháč z roku 1957.
• Čo som v ňom našiel? Velorex v Česku ľudovo nazývaný Hadrák na Slovensku jednoducho Velorex.
• DO ZÁKRUTY sa veľkou rýchlosťou ženie zelený Lotus a za nim v tesnej blízkosti Renault Turbo.
• MODERNÝ SPORÁK alebo varná jednotka budú pre mamičku znamenať možnosť variť a piecť rýchlo a úsporne.

Obrovské zásoby BENTONITU na SlovenskuObrovské zásoby BENTONITU na Slovensku.

tags: