Poznáme míľniky histórie národa, ale čo vieme o každodennosti jeho života? Až jej spoznaním si často uvedomíme vzácnosť jednotlivých chvíľ, z ktorých mnohé sú neopakovateľné a podpisujú sa pod identitu človeka. Mnohé takéto okamihy zo života našich predkov odkrýva aj Zora Mintalová Zubercová vo svojej publikácii Ako sme kedysi žili. Obrazy každodenného života našich predkov, v ktorej zachytáva realitu dní, akou žili naši prarodičia v 19. storočí a medzivojnovom období 20. storočia. Zameriava sa zvlášť na južnú a severnú časť Slovenska.
Na časovej osi, ktorá bola rozhodujúca pre našich predkov - hospodársky či cirkevný rok, teda nie kalendárny, postupne prechádza z exteriéru nížin či hôr do interiéru chalúpky chudáka či kúrie zemana, od života na vidieku k obrazu mesta či mestečka. Postupne sa zmieňuje o veciach či udalostiach, od ktorých sa odvíjal život sedliaka, či ktoré zohrávali dôležitú úlohu v živote panstva. Odkrýva život a postavenie mužov, žien a detí a ich rolu v spoločnosti, ich nazeranie nielen na každoročne sa opakujúce udalosti, ale aj na počiatky (narodenie dieťaťa) či konce (smrť človeka).
Život ľudu, najmä na vidieku, sa v minulosti odvíjal predovšetkým od prác na poli, lúke či v lese, bol viac spätý s prírodou, na čo autorka nezabudla upozorniť v takmer každej kapitole. V knihe sa možno dočítať, že jedlo a teplo nebolo pre našich predkov samozrejmosťou, ale museli sa oň pričiniť tvrdou prácou, ba aj tak často nebolo čo do úst vložiť. Takáto bieda si potom podáva ruku s mnohými chorobami až epidémiami. Autorka sa zmieňuje o španielskej chrípke či týfuse, ktoré výrazne v minulosti zdecimovali aj obyvateľstvo našej krajiny. Upozorňuje však, že napriek útrapám bol náš národ vždy pohostinný: „chlebom alebo polievkou ponúkla gazdiná aj žobráka“ (s. 41).
Takmer v každej kapitole (aj keď sa zdá, že to nebol autorkin zámer) opätovne potvrdzuje, že viera v Boha je v našom národe pevne zakotvená. Nech stáli naši predkovia pred akýmkoľvek životným rozhodnutím, nech mali prijať aj tú najhoršiu správu, vždy sa uchylovali k Bohu, „smrť bola súčasťou ich života, nebáli sa jej“ (s. 159). Na druhej strane upozorňuje aj na rozšírenie mágie medzi ľudmi. Nedá sa nevšimnúť si zdôrazňovanie významu stola a chleba, ktoré si ľudia voľakedy vážili viac ako dnes. Upozorňujú na to opisy vzhľadu, umiestnenia, funkcie stola či úcty k chlebu, jeho druhy, pečenie.
Mnohé, čo už dnes vnímame ako samozrejmosť, odkrýva autorka na pozadí udalostí, ktoré tomu predchádzali. Zemiaky, plodinu chudobného kraja, ľudia najskôr odmietali pestovať, kým nezistili, že im v neúrodných rokoch zachraňuje život. Prasiatka, chované dnes v chlieve, pôvodne pásli ľudia v dubových lesoch. Navyše, autorka pridáva aj niečo, o čom súčasník doposiaľ nemusel vedieť, lahôdku v podobe slimačích vajíčok („slimačí kaviár“), ktorú si naši predkovia mohli dovoliť na sviatky, či drozd čvikotavý pripravený na rôzny spôsob predovšetkým na stoloch panstva.
Okrem radostných udalostí v živote vtedajšej rodiny si miesto našla aj pripomienka utrpenia, najmä Prvej svetovej vojny, pričom autorka často zdôrazňuje záslužnú činnosť Slovenského Červeného kríža, čo vyplýva aj z toho, že jeho histórii sa venovala aj vo svojej vedecko-výskumnej činnosti. Čitateľ sa môže aspoň v mysli dotknúť lajblíka (krátka ženská vesta), obdivovať partu (ozdobná čelenka panny) či ochutnať kuľašu (kaša z ovsenej či jačmennej múky).
Kolotoč života človeka roztáča už v ranom detstve; deti sa na svoje životné úlohy pripravovali hrou už od útleho veku, väčšinou napodobňovaním činností dospelých a každý vedel, kam patrí, bol si vedomý svojho postavenia v spoločnosti, čím mohol svoj osud či budúcnosť predvídať a pripraviť sa naň. Keďže sa v knihe píše o dobách dávno zašlých, slovníček (väčšinou archaizmov a historizmov) na konci knihy padne čitateľovi určite vhod. Veľmi vhodne je text obohatený o fotografie, ktorých väčšie zastúpenie by určite nič nepokazilo.
K posudzovaniu pohľadu na život našich predkov si zvolila inovatívny prístup, zvlášť opis južných a severných častí Slovenska, aj keď ako autorka sama konštatuje, že v niektorých regiónoch sa zvyky prelínajú. Keďže sú obidve časti obdobne štruktúrované, čitateľ má možnosť porovnávať každodenný život medzi obyvateľmi severných a južných regiónov Slovenska. Premostenie medzi kapitolami autorka držala pevne v rukách, bez akýchkoľvek skokov či odbočení, napriek odlišnosti nasledujúcich tém. Kniha je napísaná ľahkou formou, čím sa stáva dostupnou aj pre bežného čitateľa. Podobne ako Tünde Lengyelová (Život na šľachtickom dvore) aj Zora Mintalová Zubercová približuje čitateľovi dejiny každodennosti prístupnou formou pre každého s tým rozdielom, že tu nejde o šľachtica, ale väčšinou o sedliaka či chudáka.
Škroby v Strave: Výhody a Nevýhody
Škrob je makromolekulárna látka syntetizovaná rastlinami. Je to biely prášok bez chuti a vône, nerozpustný v studenej vode, ktorý je konečným produktom fotosyntézy rastlín. Ľudské telo obsahuje asi 70 % vody. Len približne 7 % tela tvoria sacharidy. Hlavné typy sacharidov sú škroby a cukry. V ľudskom tele však neexistuje ani štipka škrobu. Nie je to možné, pretože škrob nie je rozpustný vo vode, a tak sa nemôže premeniť na tekutinu a byť vstrebaný cez črevnú stenu.
Telo stojí viac námahy, aby škroby premenilo na cukor. Trávenie škrobov sa začína v ústach slinami, tie obsahujú enzým amylázu, ktorá mení polysacharid na disacharid maltózu. Preto škroby treba dobre požuť. Škrob sa nachádza hlavne vo varenom a inak spracovanom zrne a obilných produktoch, ako aj vo všetkých výrobkoch z múky.
Rafinácia obilia je proces, kedy sa z obilia odstraňujú otruby a klíčky, aby zostalo len jemné zrno - takmer čistý škrob. Pri tomto procese sa z obilia odstráni približne 80% vitamínov, minerálov, fenolových zlúčenín a vlákniny. Dnes sa chlieb a všetky škrobové produkty predávané v obchodoch, vyrábajú z „na jemno pomletej“ múky. Ľuďom sa „jemnosť“ spája s civilizáciou, dobrým vzhľadom, atď. Ale v bielej múke „zjemňovanie“ zničilo všetko cenné a v neposlednej rade aj enzýmy.
Skoro každá životne dôležitá látka bola odstránená alebo zničená. Pre pokoj svojho svedomia pridávajú mlynári k múke bezcenné umelé produkty alebo chemikálie, aby ju znovu „obohatili“. Ale táto „zjemnená“ múka je mŕtva. Ako písal o bielej múke priekopník v odšťavovaní Norman W. Walker: „Eště nikdy som nepočul o mŕtvole, že by sa „obohatená“ premenila na niečo úplne iné, ako je mŕtvola“. Nie je možné, aby človek prírodu zlepšil tým, že z potravín odstráni životne dôležité látky, a potom ich nahradí vyrobenými produktmi, aby ich obohatil alebo obnovil. Celkom určite nie sú výrobky z bielej múky - ako chlieb, buchty, keksy a pod. - ani užitočné, ani dôležité pre stavbu tela.
Nepriaznivý vplyv takýchto škrobov bol naznačený aj štúdiou, ktorá uvádza, že konzumácia potravín bohatých na sacharidy, hlavne škrobov, môže u žien zvýšiť riziko návratu rakoviny prsníka. Vedci uznávajú, že niektoré sacharidy sú zdravšie ako iné. Ak naozaj nepotrebujeme nadbytočné kalórie alebo netrpíme ich nedostatkom, nie je nutné trávenie si zaťažovať škrobmi. Škroby sa trávia približne 4 hodiny, čo je oveľa dlhšie ako ovocie (do 1 hodiny) a ako zelenina (do 2-3 hodín).
Mýty o Škroboch a Obezite
Dr. McDougall však tvrdí, že väčšina ľudí má mylné názory o strave, ktorej výsledkom je zdravý a atraktívny vzhľad. Tvrdí, že sa učia, „nejedzte škroby, pretože ryža sa mení na cukor, ktorý sa mení na tuk, čo spôsobuje, že priberáte“. Ak by táto mantra bola pravdivá, potom by u 1,73 biliónu Aziatov existovala epidémia obezity, pretože ich strava je na ryži založená. „Od zemiakov sa priberá“. Ak je to pravda, potom prečo v Peru, kde sú hlavným jedlom zemiaky, vyzerajú obyvatelia taký silní a v dobrej kondícii?
Pozrime sa na zemeguľu a nájdime ľudí, ktorí vyzerajú najmladšie, najzdravšie a v najlepšom telesnom stave. Tí, čo žijú v Japonsku, Číne, Kórey, Thajsku, Indonézii a na Filipínach vynikajú. Ich strava pozostáva najmä z ryže s nejakou zeleninou. Na mexickom vidieku nájdeme nádherných ľudí jediacich kukuricu, fazuľu a tekvicu. Nikto z nich nemá nadváhu, alebo je na diéte. Muži, ženy a deti zo strednej Novej Guiney sa živia takmer úplne sladkými zemiakmi. Títo ľudia nemajú žiadnu potrebu strážiť si váhu. Dr. McDougall tvrdí, že po celom svete sú populácie s najvyššou konzumáciou škrobu v najlepšom stave a najviac fit. Mäsité, mliečne a olejové jedlá znamenajú nadváhu a choroby.
Kalórie a Škroby
Možno ste počuli „všetky kalórie sú rovnocenné, čo sa týka telesnej váhy“. Toto tvrdenie je nesprávne, špeciálne pri pocite uspokojenia z jedla a hromadenia tuku. Tri zložky - proteín, tuk a sacharidy - poskytujú palivo pre telo, ktoré sa meria ako kalórie. Škroby ako kukurica, zemiaky a ryža sú bohaté na sacharidy, vlákninu a majú veľmi málo tuku. Pocit uspokojenia z jedla sa začína fyzickým naplnením žalúdka. Ak porovnáme syr (4 kalórie na gram), mäso (4 kalórie na gram) a oleje (9 kalórií na gram), škroby majú menej kalórií, len jednu kalóriu na gram. Jednoducho povedané, škroby vás fyzicky naplnia len so zlomkom - jednou štvrtinou - kalórií syra, mäsa a oleja.
Kombinácie Škrobov a Iných Potravín
Nie všetky kombinácie škrobov sú vhodné. Ak jete obilninu, zemiaky alebo sladké zemiaky, je veľmi vhodné kombinovať ich so zeleninou. Ale nekombinujte škroby s cukrami (ovocím), pretože škroby vyžadujú dlhšie trávenie ako ovocie, ktoré len rýchlo prechádza žalúdkom, ak mu v tom nebráni iná potrava. Navyše, keď zjeme cukor, vylúčia sa sliny, ale nie ptyalín na trávenie škrobov. Jednou z najhorších kombinácii pre naše telo sú tuky a škroby. Tuky sa trávia najpomalšie a spomaľujú prechod škrobu zo žalúdka do čreva. Tuk nielen bráni vylučovaniu žalúdočnej šťavy a pohybu žalúdka. Príliš veľa tuku s jedlom spôsobuje pálenie záhy a opačný smer potravy. To prakticky znamená, že napríklad zemiaky by sa nemali piecť na oleji.
Ďalšie Možnosti a Tipy
- Nakličovaním obilnín sa v nich zníži podiel škrobu a niekoľkonásobne stúpne množstvo enzýmov, vitamínov a minerálov.
- Obilné klíčky sú vhodné hlavne do štiav, tráva z obilných klíčkov je veľmi bohatá na živiny a dokonca je bezlepková.
- Vďaka obsahu látok a svojim zdravotným účinkom sa obilné trávy zaraďujú medzi superpotraviny.
- Nezrelé banány obsahujú okolo 40% škrobu. Preto sa dlhšie trávia a môžu spôsobovať nadúvanie.
- Zrelé banány sú tie, ktoré sú žlté a majú čierne bodky. Tie podľa zrelosti obsahujú 1-8% škrobu a zvyšok cukru. Sú ľahšie stráviteľné a trávia sa veľmi rýchlo.
Niektorým ľuďom nemusí trávenie škrobov spôsobovať žiadne problémy, ale iným sa škroby môžu tráviť pomaly a bývajú po ich zjedení unavení. Štúdia na tisícke ľudí z Francúzska, Singapuru, Veľkej Británie a Švédska zistila, že to, ako trávite sacharidy, môže ovplyvniť vašu váhu. Vedci sa sústredili na gén nazývaný AMY1, ktorý je zodpovedný za enzým slinná amyláza nachádzajúca sa v slinách. Tento enzým sa vylučuje v ústach, keď sa začína trávenie škrobov.
Záver o Škroboch
Škroby majú svoje výhody aj nevýhody. Najhoršie dôsledky môže mať konzumácia rafinovaných škrobov, ako je pečivo a výrobky z bielej múky ako koláče, palacinky, pizza, atď. Vhodnejšie sú celé škroby v prírodnej podobe ako zemiaky, sladké zemiaky, celozrnné obilniny (hlavne tie bezlepkové) ako ryža, pohánka, quinoa, atď., a to hlavne v kombinácii s listovou zeleninou, prípadne avokádom, určite by sa však nemali kombinovať s tukmi a ovocím.
Skúste svoje trávenie odľahčiť čo najviac aspoň zrána a postupne aj na obed tým, že vyskúšate, ako vaše telo funguje na surovom ovocí a zelenine, ktoré sa trávia jednoduchšie ako škroby. Tým, že vaše telo nevydá zbytočnú energiu na trávenie, budete jej mať cez deň viac na to, čo potrebujete urobiť. Ku škrobom si nezabudnite dávať veľkú dávku zeleného šalátu, pretože enzýmy zo zeleniny zlepšia trávenie jedla a nezabudnite, aby bol tento šalát bez oleja.
tags:
