Podľa psychológov ide o terapiu proti stresu a depresii, podľa trénerov o lacný fitnes a podľa kanadských vedcov dokonca o dokázanú prevenciu demencie. Napriek tomu tá zázračná činnosť málokoho z nás láka. Ide totiž o upratovanie. Svetoznáma Japonka Marie Kondo však propaguje metódu, vďaka ktorej dostalo ďalší lákavý prívlastok - kúzelné. Keď ju spísala do svojej prvotiny, okamžite sa z nej predalo po svete desať miliónov výtlačkov. Pričom jeden sa dostal do rúk Slovenky Márie Verešovej a v podstate jej zmenil život.
Aj keď asi existujú i ľudia, ktorých upratovanie baví, pre väčšinu je to taká z núdze cnosť. O to viac prekvapí, že kniha o ňom sa predáva v miliónových nákladoch. Čo teda o ňom Marie Kondo také napísala, že sa predáva lepšie ako čerstvé rožky? Predovšetkým sa upratovaním zaoberá oveľa detailnejšie a ľudskejšie ako ostatné knihy. Je o pochopení podstatných vecí, o prerušení bezvýznamného puta k nepotrebným veciam a o nájdení systému v domácnosti. Keď som sa k nej na jar 2015 dostala, neexistoval ešte slovenský preklad a tak som ju čítala v angličtine, v ktorej mala názov Život meniace kúzlo upratovania. A musím povedať, že mne ho zmenila. Doslova mi otvorila oči. Nie je totiž len o uprataní domácnosti, pomáha upratať si v živote, prehodnotiť, čo nám slúži a čo už nie.
Cítila som, že by bola škoda, aby sa o pozitívach Kúzelného upratovania nedozvedelo viac ľudí. Preto som sa pred tromi rokmi prihlásila na seminár, ktorý Marie Kondo organizuje v Londýne a po jeho skončení som sa dostala k praktickej časti - upratovaniu s klientmi. A odvtedy pomáhate jej metódou upratovať druhým.
KonMari metóda upratovania
Mnoho ľudí pozná iba tento druh upratovania - čistenie. Kúzelné upratovanie Marie Kondo je o niečom inom. Cieľom jej metódy je nie len upratať si, ale hlavne zmeniť myslenie a vzťah k veciam. Ide teda o to uvedomiť si, ako chceme žiť. Skôr, ako sa človek pustí do upratovania podľa jej metódy, sa preto musí zamyslieť, ako má jeho domov vyzerať, ako sa tam chce cítiť a čo tam chce robiť. Cieľom tohto upratovania je totiž nechať si iba tie veci, ktoré nám robia radosť a ktoré používame. Neznamená to teda, že už nikdy nebudeme musieť upratovať. Budeme, ale nebude to také vyčerpávajúce. V slovenčine je všetko upratovanie, ale angličtina má na zbavovanie sa haraburdia výraz decluttering, čo naozaj znamená, že sa zbavíme všetkého nepotrebného a nepoužívaného.
Pre KonMari metódu je špecifické, že si pri tom kladieme otázku: Robí mi táto vec radosť? Vyžaruje šťastie? Mnoho vecí, ktoré doma máme, nevyžaruje šťastie alebo nám nerobí radosť. Často sú to ale praktické veci, ktoré robia náš život lepším. Napríklad taký vysávač. Veľa ľudí by ho doma najradšej nevidelo. Ale keď je naším cieľom čistý a príjemný domov, tak nám vysávač pomáha dosiahnuť tento cieľ. Nemáme z neho priamo radosť, ale je užitočný. Tak je to aj so spomínanými zimnými čižmami, možno nie sú vaše obľúbené, ale nechcete alebo nemôžete si teraz kupovať nové. Vďaka nim sú však vaše nohy v teple a vy im môžete byť za to vďačná.
Aby sme upratali veci jedného druhu naraz. Často máme totiž napríklad oblečenie roztrúsené po celej domácnosti - v skrini, pod posteľou, na pôjde, v šuplíku, na chodbe… A tak často ani nevieme, čo vlastníme. V rôznych skriniach nám visí niekoľko kabátov, ale nosíme len jeden. Veci rovnakého druhu jednoducho dáme na jednu kopu. Musím povedať, že je to vždy oči otvárajúca skúsenosť. Hlavne, keď sme sa predtým sťažovali, že „nemám čo na seba“. Odrazu vidíme množstvo vecí, ktoré máme.
Keď začneme upratovať niečo zložité, napríklad fotografie, rôzne spomienkové predmety z detstva, tak sa pravdepodobne zasekneme. Upratovanie bude neúspešné a ešte k tomu budeme demotivovaní. Ak však začneme niečím jednoduchým, je veľká pravdepodobnosť, že upratovanie dokončíme. Úspešný začiatok je totiž dôležitý.
Keď sa pustíte do upratovania metódou KonMari, odporúčam zarezervovať si v kalendári každý týždeň aspoň pár hodín, keď sa budete venovať len upratovaniu. Samozrejme, aj tridsať minút je lepšie ako nič. V každom prípade však nemá význam čakať na to, „keď budem mať čas“. Pre mnohých je najťažšou fáza triedenia a vyraďovania, keď si dávajú otázku: Robí mi táto vec radosť? Používam ju? Neporiadok je ale práve výsledkom neurobených rozhodnutí. V tejto fáze ich jednoducho urobiť musíme. Často naozaj veľa rozhodnutí, ktoré sme niekedy odkladali aj dlhé roky. Vieme, kde sa čo nachádza a koľko čoho máme. Každá vec má zrazu svoje miesto. Netrávime už toľko času upratovaním, pretože bežné čistenie od prachu a špiny je jednoduchšie a rýchlejšie. Máme kontrolu nad vecami, a nie naopak. A aj viac času a energie, opadne z nás stres. Dokonca meníme svoje nákupné návyky.
Kúzelné upratovanie Marie Kondo je naozaj aj určitá forma starostlivosti o samých seba. Meditujeme s cieľom upratať si vo svojom vnútri. Snažíme sa byť prítomní tu a teraz, neodsudzovať svoje myšlienky, byť k sebe zhovievaví a láskaví. O to ide aj pri upratovaní. Byť úprimným k sebe, neodsudzovať sa.
Neporiadok a chaos totiž spôsobuje, že náš mozog má neustále prísun stimulov, ktoré musí spracovávať. Nemôže nikdy oddychovať. Výsledkom je únava, stres, podráždenosť, nízka schopnosť sústrediť sa, dokonca zlý spánok. Neporiadok doma, ale aj v práci vie veľmi rýchlo premeniť normálny deň na stresujúci. Jeho odstránením vieme toto všetko zmeniť.
Upratovanie a jeho vplyv na stravovacie návyky
Chudnutie môže byť naozaj pozitívnym vedľajším efektom upratovania. Známa je štúdia, ktorá zistila, že ľudia v prostredí zapratanom haraburdím a neporiadkom častejšie siahajú po nezdravom jedle ako tí, čo majú poriadok. V upratanej a zorganizovanej kuchyni máme väčšiu motiváciu variť si zdravé jedlá a jesť zdravšie. Neuprataný byt nás, naopak, vedie k tomu, aby boli naše zlozvyky jednoduchšie a dobré zvyky zložitejšie.
Plytvanie potravinami je dlhodobý problém, ktorému ľudstvo čelí. Vyspelé krajiny nadmerne plytvajú jedlom, zatiaľ čo v rozvojových krajinách ľudia bojujú s chudobou a hladom. Európska únia by chcela zamedziť plytvaniu potravín a zároveň pestovať zdravé potraviny, ktoré nebudú poškodzovať zdravie obyvateľov. Napríklad aj stratégiou Z farmy na stôl, aby členské krajiny malými krokmi zavádzali ekologickejšie postupy, ako napríklad darovali potraviny cez potravinové banky ľuďom v núdzi. Dôležitú úlohu v celom procese zohráva človek, či už farmár, spotrebiteľ alebo politik.
Každoročne sa v EÚ vyhodí 88 miliónov ton potravín, čo predstavuje zhruba 170 kilogramov na osobu. Čo sa týka Slovenska, z hľadiska vyhadzovania potravín na tom nie sme najhoršie. No napriek takémuto enormnému plytvaniu sú na svete stále milióny ľudí, ktorí hladujú, čo z tejto nerovnováhy robí aj etický problém. Treba podotknúť, že k plytvaniu potravín dochádza v celom potravinovom reťazci, od farmára až po spotrebiteľa - od výrobcu po konzumenta, pričom najviac plytvajú práve spotrebitelia.
K plytvaniu potravín dochádza z rôznych príčin, pri nesprávnom skladovaní potravín alebo nesprávnej preprave úrody, následkom čoho sa produkty znehodnotia a musia sa zlikvidovať. Ďalším, priam nepodstatným dôvodom plytvania potravín v potravinových reťazcoch je neesteticky vyzerajúce ovocie a zelenina.
Európska únia by tak chcela do roku 2030 znížiť plytvanie potravinami o polovicu. Ako by to chcela docieliť? Uľahčením procesu darovania nepredajných potravín a redistribúcie ľudom v núdzi. Slovenskí obchodníci nemajú povinnosť darovať nepredané potraviny ľuďom v núdzi. Týmito nastavenými pravidlami preto zaostávame za európskymi krajinami ako je Francúzsko alebo Česko, v ktorých už niekoľko rokov platí zákon, aby veľké supermarkety ponúkli nepredané potraviny potravinovým bankám, ktoré slúžia ako sprostredkovateľ a odovzdané potraviny odovzdajú charitatívnym organizáciám, čím zabraňujú plytvaniu potravín. Preto by sme sa aj my sami mali zamyslieť nad našimi stravovacími návykmi a poprípade ich prehodnotiť. Nenakupujme väčšie množstvo potravín, aké sme schopní skonzumovať.
Bioodpad a kompostovanie
Bioodpad tvorí podľa odhadov zhruba 35 až 45 percent z celkového odpadu, ktorý našinci vyprodukujú za rok. Naoko neškodné šupy či zvyšky z ovocia a zo zeleniny sa dokážu na skládke zmeniť na nebezpečný biologický odpad. Pri vyhadzovaní zvyškov jedla treba preto zvážiť nielen otázku ekonomiky, ale aj ekológie. Skleníkový plyn metán, ktorý sa uvoľňuje pri hnití, má oveľa oteplujúcejší účinok ako oxid uhličitý. Vlani „prispel“ každý Slovák do komunálneho odpadu v priemere 446 kilogramami, pričom vytriedil len necelú tretinu. Biologický odpad tvoril podľa odhadov zhruba 35 až 45 percent z ročného priemeru.
Od 1. januára 2021 pribudla takmer všetkým obciam s výnimkou najväčších slovenských miest Bratislavy a Košíc povinnosť triediť biologicky rozložiteľný odpad. Neplatí to pre obce, ktoré preukážu, že sto percent domácností ho kompostuje.
Občianske združenie Kompostujme to ilustruje na príklade blížiacich sa sviatkov Všetkých svätých (1. november). Ak by sa naplnil scenár, že v predvečer Všetkých svätých (Halloween, z 31. októbra na 1. novembra) si kúpi každý desiaty Slovák v produktívnom veku tekvicu, vyreže si ju, pokochá sa ňou a po sviatkoch ju vyhodí, dovedna vyprodukujeme takmer 740-tisíc kilogramov biologického odpadu. Matematika nepustí: 368-tisíc Slovákov krát priemerná dvojkilogramová tekvica.
Možnosti kompostovania
Na Slovensku sa teší čoraz väčšej popularite kompostovanie na záhrade. Výnimkou však nie je ani spracúvanie biologicky rozložitelného odpadu priamo v byte či dome.
V interiéroch sa časo využíva verikompostér. Kompostér, využívajúci nenáročné kalifornské dážďovky, môže domácnosti ušetriť počet vynesených vriec odpadu. Bonusom je, že produkuje účinné hnojivo. Navyše, nenáročné dažďovky môžu byť pomerne originálnym domácim zvieratkom.
V domácnosti sa dá použiť aj bokashi kompostér. Namiesto dážďoviek sa o všetko postarajú mikroorgamizmy a fermentácia, teda kvasenie. Konečný produkt však nie je samotným kompostom, len jeho základom. Treba ho ešte zapracovať do kompostéru alebo zakopať do zeme.
Voda z oboch druhov kompostérov, teda bokashi čaj alebo dážďovková voda, sú po zriedení výborným hnojivom napríklad pre izbové rastiny.
Časté chyby pri kompostovaní
Hoci klasické záhradné kompostovanie je aj u nás bežným spôsobom zhodnotenia bioodpadu, veľa ľudí pri ňom robí chyby. Za najčastejšiu slabinu považuje Vavrík fakt, že ľudia zabúdajú na takzvané uhlíkaté materiály - napríklad lístie, slamu, drevnú štiepku či kartón. Teda materiály, ktoré sú buď z dreva alebo ho pripomínajú.
Ďalšou chybou je, že ľudia napríklad pri kompostovaní trávy všetko vysypú do kompostéru. Chýbajú uhlikaté materiály, nič sa s tým nerobí, nie je tam dostatok vzduchu. Masa začne zapáchať, hniť a človek od toho, samozrejme, nemôže očakávať dobré výsledky ani mať z toho dobrý pocit.
Nedostatočná osveta
Kompost pomáha znižovať množstvo odpadu, ktorý sa vyváža na skládky a samosprávy dokážu zberom bioodpadu ušetriť. Jednotlivec však veľmi neušetrí. S jeho začiatkom sa dokonca môže podľa Vavríka spájať relatívne vysoká vstupná investícia. Samozrejme, za predpokladu, že si ho nevyrobí sám.
Z ekonomického hľadiska môže ušetriť na hnojive, ide však skôr o pár desiatok eur ročne. Skôr je to o neekonomických benefitoch. Človek je samostatnejší, nemusí si kupovať priemyslené hnojivá. Medzi neekonomické výhody patrí aj budovanie komunity - ľudia sa potom rozprávajú o separovaní a podporuje to osvetu. Diskutujú o tom, čo sa môže kompostovať a čo nie. Je to také všeobecné pozdvihovanie enviromentálnej úrovne.
Kompostovanie je dobrým nástrojom, ako bojovať proti klimatickým zmenám. Okrem zníženia celkovej tvorby metánu na skládkach sa využívaním kompostu redukuje používanie chemických hnojív.
Vavrík považuje za skvelý krok vpred povinnosť samospráv triediť bioodpad. Téma domáceho kompostovanie však napriek tomu nemá dostatočné zastúpenie vo verejnosti a chýba osveta.
Najlepšie prírodne urýchľovače kompostu
Možno ste si pomysleli pri vyhadzovaní šupiek či zvyškov jedla, že sa možno zbavujete veľmi cenného odpadu. Určite je to tak, pretože veľa z toho, čo končí v odpadkovom koši a kontajneri, by mohlo byť skvelým urýchľovačom na zrenie kompostu. To, čo každý deň vyhadzujete, sa môže stať skvelým urýchľovačom kompostu. Za čo by iní dali neviem čo, vy jednoducho vyhadzujete do odpadu. Alebo máte doma kompost a nevedomky sa zbavujete vzácneho materiálu?
Urýchľovače kompostu sú prírodné látky, ktoré pomáhajú zrýchliť rozklad organického materiálu. Kompost tak dozreje oveľa rýchlejšie. A často sú to zvyšky zeleniny, ovocia alebo pokrmov.
- Pridávate do kompostu iba záhradný odpad ako suché lístie či opadané vetvy? Rozklad kompostu sa tak značne spomalí. Váš kompost potrebuje aj zelené materiály, ako je pokosená tráva, zvyšky zeleniny či ovocia. Sú bohaté na dusík a urýchlia proces rozkladu. Dajte však pozor, do kompostu nepatrí zhnité alebo plesnivé ovocie či zelenina.
- Pijete radi čaj? Pokiaľ z použitých čajových sáčkov odstránite všetky nálepky a kovové svorky, sú pre váš kompost doslova lahôdkou. Patrí tam aj sypaný použitý čaj zo sitka. Čajové lístky pomáhajú udržiavať optimálnu pH hodnotu.
- Možno ste nevedeli, že na kompost môžete vyhadzovať aj zvyšky ryže a dokonca aj cestovín. Sú totiž skvelým zdrojom potravy pre mikroorganizmy, ktoré rozkladajú organické zvyšky. A tieto mikroorganizmy rastú aj vďaka kyseline salicylovej, preto môžete do kompostu pridať aj aspirín. Skontrolujte preto lekárničku, ak objavíte niekoľko tabliet, rozpustite ich v teplej vode a roztokom zalejte kompost.
- Doslova pochúťkou pre kompost je kávový grunt. Obsahuje dusík, živinu pre mikroorganizmy, ktoré v komposte rozkladajú všetky organické materiály. Má tiež vláknitú štruktúru, ktorá prispieva k lepšiemu vetraniu kompostu. Výhodou kávovej usadeniny je aj to, že má obvykle mierne kyslé pH, ktoré pomáha regulovať aj pH kompostu a tým zrýchľovať kompostovací proces. Navyše má schopnosť pohlcovať nepríjemný zápach.
Globálny problém plytvania jedlom
30 - 50 % jedla, ktoré sa na svete vyrobí, skončí v smetnom koši. Zatiaľ čo v rozvojových krajinách sa najviac odpadu vyprodukuje počas výroby jedla, v rozvinutých krajinách sa vyhadzuje viac hotového jedla. Domácnosti, hotely či obchody vyhadzujú veľké množstvo hotového jedla, keďže ho často nakúpia priveľa. (zdroj: Kristina Gyuríková)
Plytvanie jedlom je problematika, ktorá sa týka každého. Slovensko je na tom v tejto oblasti o niečo horšie ako okolité krajiny, hlavne vďaka tomu, že u nás neplatí zákon, vďaka ktorému je možné darovať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. Vyhadzuje sa u nás rovnako veľa jedla ako v Maďarsku, ktoré je od nás väčšie.
Domácnosti vyhadzujú najviac
Najviac sa podľa neho vyhadzuje na úrovni domácností, keďže ľudia si často nakúpia viac, ako zjedia. Napríklad si nakúpia viac ovocia alebo zeleniny, myslia si, že budú jesť zdravo, ale potom to zostane v chladničke nezjedené. Navyše mnohí vyhadzujú potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti (DMT). Ten dátum neznamená, že sa potraviny po ňom pokazia, ale mnohí ľudia nerozoznávajú medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby. Dátum spotreby sa dáva na čerstvé veci, ako je mäso a podobne, ktoré po tom dátume už nemusia byť bezpečné. Trvanlivé potraviny sú stále bezpečné ešte aj tri mesiace po DMT.
Domácnosti produkujú až 40 % z celkového potravinového odpadu. Nasledujú obchody a výrobne, pri výrobe sa produkuje obrovské množstvo potravinového odpadu, ktorý by sa dal ďalej použiť. Odpad z jedla síce nie je priamo nebezpečný, ale často putuje do kafilérií, kde pri spaľovaní vznikajú škodlivé toxíny.
Problém so škaredým ovocím
Obchody predpokladajú, že zákazníci by si nekúpili škaredú zeleninu a ovocie, tak ju nechcú od farmárov kupovať. Keď majú ľudia na výber, siahnu po krajšom ovocí. Obchody si myslia, že škaredšie ovocie by sa nepredávalo. Keď to tie obchody neskúsia, nezistíme, či to tak naozaj aj je. Začalo sa to normami na uhorky, keď sa o tom začalo hovoriť, všetci mali pocit, že všetko musí byť pekné. Ľudia sú naučení, že v obchodoch vidia pekné veci.
Obchody napríklad nezoberú od farmárov škaredé ovocie a zeleninu, a keďže tí s tým nemajú čo robiť, tak to dávajú zvieratám alebo to predajú ľuďom na dedine. Niektoré obchody potraviny, ktoré im zostávajú, dávajú na kompost alebo zvieratám, čiže sa to ďalej zužitkuje. Iné robia akcie pred záverečnou, keď sa za nižšie ceny snažia rýchlo dopredať veci, čo sa nepredali. Niektoré prevádzky sa dohodnú s poľnohospodármi, ktorí od nich chcú takéto potraviny zobrať, ale sami od seba to nevyhľadávajú. My by sme boli najradšej, keby sa to ešte dalo ďalej spracovávať, aby to mohlo ísť nielen zvieratám, ale aj ľuďom. Keď tomu nič nie je, prečo by sa to nemalo dať zjesť?
Situácia však podľa Petra nie je až taká zlá. Škaredé ovocie a zelenia našťastie nekončia v koši, robia sa z toho džúsy, zaváraniny a podobné veci, ovocie sa tiež môže zaniesť do legálnej pálenice. Netýka sa to vareného jedla, ale len obchodov, ktoré budú môcť potraviny darovať. Nebudú ich ale môcť darovať hocikomu, len registrovaným charitatívnym organizáciám a zariadeniam sociálnych služieb, ktoré budú pod kontrolou regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Podľa Petra to bude celkom veľká zmena. Verí, že to pomôže, aby sa jedla vyhadzovalo menej.
Čo sa robí proti plytvaniu na Slovensku
Združenie Free Food sa proti plytvaniu potravinami snaží bojovať rôznymi spôsobmi. Pred festivalom Pohoda napríklad pripravili príručku, v ktorej sú fakty o vyhadzovaní jedla, a tipy, ako ním plytvať menej. Organizujú aj spoločné varenia, kde ľudia prídu a najedia sa z jedla pripraveného z vyhodených potravín. Ľudia tam môžu vidieť, aké množstvo jedla sa v skutočnosti vyhodí. Naším najväčším plánom je otvoriť bistro, ktoré by varilo z potravín, ktoré by sa inak vyhodili. Napríklad v Anglicku takéto niečo funguje, jedlá sa predávajú za dobrovoľný príspevok. My by sme chceli, aby to fungovalo podobne. Náklady na tie potraviny sú minimálne, keďže by boli darované.
Prehnaná ochrana spotrebiteľov
Vo svete sú v otázke plytvania potravinami uvoľnenejšie zákony. V Česku je napríklad povolené predávať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, dokonca tam vznikajú lacné obchody s takýmito potravinami. Na Slovensku sa to chystá, zatiaľ iba formou darov, čo nie je zlé, aspoň sa z toho nedá urobiť biznis - možno je to aj lepšie. Slovensko robí ohľadom plytvania tohto dosť málo, nie je tu žiadna výraznejšia aktivita.
Na Slovensku sa vláda bez vonkajšieho tlaku výraznejšie nesnaží meniť súčasnú legislatívu. Keďže sme jednou z posledných krajín EÚ, kde ešte nie je zlegalizovaný predaj alebo darovanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, únia tlačí na zmeny, aj preto mal byť schválený spomínaný zákon v zrýchlenom legislatívnom konaní. Po posledných voľbách sa však podľa Petra veci zmenili smerom k lepšiemu. Vidieť aj snahu od ministerstva, chcú to napraviť, otázka plytvania potravinami im nie je ľahostajná, tak uvidíme, ako to pôjde ďalej.
Týka sa to každého
Na základe Petrovej skúsenosti je plytvanie jedlom téma, ktorá zaujíma veľkú časť ľudí. Každý s tým má nejakú skúsenosť, mnohí napríklad brigádovali v obchodoch, kde videli na vlastné oči, koľko jedla sa vyhadzuje. Keď robíme spoločné varenia, ľudia sú prekvapení, keď uvidia, koľko toho je. Nie je im to jedno. Združeniu Free Food sa pomaly darí informovať o tejto problematike verejnosť. Mnohých sa im podarilo upozorniť prostredníctvom verejných chladničiek, o ktorých sa v médiách veľa hovorilo, projekt však nakoniec stroskotal pre hygienické obmedzenia.
Hlavným problémom je, že chladničky musí podľa súčasnej legislatívy spravovať potravinársky podnik. Museli by byť v kaviarni alebo v reštaurácii, ktorá by sa o ne starala. Napríklad varené jedlo by sa nemohlo nosiť vôbec, keďže nikto nevie, čo je v ňom, aké suroviny. Takže by išlo hlavne o trvanlivé potraviny, zeleninu, ovocie a podobne. V súčasnosti komunikujeme s ministerstvom pôdohospodárstva. Poslali sme im projekt aj s nejakými našimi otázkami, nech sa vyjadria k tomu, za akých podmienok to môže fungovať.
O vyhadzovaní nedojedeného jedla do košov nám hovorili už ako malým deťom, ale človek musí asi spoznať ozajstný hlad na vlastnej koži, aby si uvedomil, čoho sa každodenným plytvaním potravinami dopúšťa. Celosvetové štatistiky hladu sú nemilosrdné, desivé a pritom tony jedla končia medzi odpadkami.
Podľa FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo spadajúca pod OSN), sa až 40 % všetkého jedla vyprodukovaného v USA vlani nezjedlo! V Európe zase v košoch končí zhruba 100 miliónov ton potravín. Iná štatistika hovorí o presnej polovici nevyužitého jedla vyrobeného pre našu spotrebu. Na druhej strane nemá čo dať do úst takmer miliarda ľudí. Každý siedmy človek na Zemi vie, čo znamená hlad.
FAO o tomto prehlbujúcom sa probléme vie a ponúka aj nejaké návrhy, ako by sa dal riešiť, no najprv si to musia uvedomiť všetci tí, ktorí potraviny vyhadzujú do smetí. Jedlo končí v košoch z mnohých dôvodov, ale je isté, že riešenia musia byť vykonané na lokálnej báze. Každá krajina má inú kultúru, inú mentalitu a podľa toho by k problému mala pristupovať.
Príbeh nechcenej cibule
Kým niekto je rád aj za suchý chlieb, iný chce mať doma na stole len to najlepšie. To je ale uhol pohľadu, pretože nie je všetko zlato, čo sa blyští. Stačí spomenúť geneticky modifikované potraviny, ktoré môžu na prvý pohľad vyvolať krásny estetický zážitok, ale po zahryznutí do GMO paradajky to už taký gurmánsky zážitok byť nemusí a ani nie je.
Chris Pawelski vie o tom svoje. Chris je štvrtým pokračovateľom rodinného podniku pestujúceho cibuľu. Tá rastie v tej najkvalitnejšej pôde, s minimálnym množstvom postrekov, poctivo. Niečo sa ale v posledných rokoch zmenilo. Keď chce Chris v dnešnej dobe predať supermarketom svoju cibuľu, stoja proti nemu tabuľky. Tabuľky, ktoré vyplynuli z materializmu človeka.
Ak sú príliš suché, alebo trochu viac vlhké, je to problém. Ak sú väčšie alebo o kúsok menšie, ako je predpis, je to ďalší problém. O škrabancoch ani nehovoriac. Konzumenti takéto ´škaredé´ cibule nekúpia, preto ich reťazec odo mňa nekúpi, hoci chutia takisto ako všetky ostatné, zúfa si pestovateľ.
Chris Pawelski a mnohí ďalší pestovatelia, reštaurácie či výrobcovia ale začali spolupracovať s charitou. Podľa hovorcu City Harvest, neziskovej organizácie v roku 2014 pre jej potreby zachránia viac než 21 000 ton potravín. Inými slovami, zo zachráneného jedla môžu v uliciach New Yorku realizovať približne 400 programov, zameraných na pomoc chudobným.
Vyhadzovanie jedla pred koncom záruky
Za vyhadzovaním jedla treba hľadať zlé návyky spotrebiteľov. Určite sa to stáva aj vám, že kúpite aj také potraviny, pre ktoré ste do obchodu vôbec nešli. Padli vám do oka, boli v akcii, bude na zajtra...to je len zlomok z toho, čo nám v podobných situáciách preblysne hlavami. Žiaľ, neraz si s nadbytkom v chladničke nevieme rady a potom je už neskoro. Pokazené jedlo končí v koši.
V Británii spočinie medzi odpadkami 7 miliónov ton potravín ročne, pričom väčšina z nich je ešte vhodná pre konzumáciu. Mnohí totiž vyhodia jogurty či syry radšej aj tri dni pred dátumom spotreby, aby neriskovali zdravotné ťažkosti.
Množstvo pôdy potrebnej na vypestovanie jedla, ktoré sa ročne vyhodí do koša, by sa vyrovnalo rozlohe celého Mexika.
Tabuľka: Odhadované množstvo vyhodených potravín v EÚ
| Organizácia | Odhadované množstvo vyhodených potravín |
|---|---|
| Európska únia | 88 miliónov ton ročne |
| Na osobu v EÚ |
