Aký bol stav kriminality v Košiciach v roku 1920, dozvedeli sme sa zo štatistického výkazu Policajného kapitanátu mesta, z ktorého citujeme: "celkový počet trestných činov rázu zločineckého 1544 a prečinov 291, z toho prípadov pobúrenia 6, násilia proti vrchnosti 16, falšovanie peňazí 2, priestupky proti mravnosti 4, vraždy 7, činov proti bezpečnosti 72, lúpeže 10, krádeže 1496, trestných činov proti majetku 165 a iných trestných činov 55.

Súdu bolo predložených 984 s výsledkom stopovania, bez stopovania 3, bez výsledku 817, v 95 prípadoch sa žaloba odvolala, na žiadosť cudzieho úradu sa stopovalo v 879 prípadoch. K súdu predviedli 96 mužov a 57 žien. Trestných činov u mládeže bolo 56, súdu odovzdaných chlapcov 21 a 9 dievčat. Vzhľadom k malému počtu úradníkov na trestnom oddelení je výsledok práce dobrý.

Detektívi v akcii

Detektívi to nemali ľahké. Najmä, keď sledovali známe bandy zlodejov, presúvajúce sa po celom Slovensku, "operujúce" vo vlakoch, hoteloch, na železničných staniciach, v obchodoch s väčším obratom. Šliapali na päty pašerákom tabaku najmä v pohraničí, i drobným kšeftárom s cigaretami na uliciach, v hostincoch aj v zábavných podnikoch - predaj cigariet a tabaku bol v roku 1921 zakázaný a každý občan mal nárok na svoj prídel fajčiva tak, ako na múku, cukor, strukoviny.

Stávalo sa, že niektorého detektíva krivo obvinili z činu, ktorého sa nedopustil. Ako v prípade známeho detektíva Policajného kapitanátu v Košiciach Štefana Retkovského, ktorý bol postrachom zlodejov: Ján Tutko, známy zase krádežami zlatých predmetov, niekoľkokrát trestaný, sa dal svojimi spoluzlodejmi zbiť a ohlásil to na polícii. Ibaže ako vinníka označil Retkovského, čo zdôvodnil tým, že mu nechcel dať zlatú retiazku na vreckové hodinky, preto vraj detektív použil násilie a retiazku Tutkovi ukradol. Presne popísal retiazku, ktorú Retkovský nosil na veste iba krátky čas. Celá vec sa dostala na sedriu a vzbudila vlnu pobúrenia medzi občanmi. Napokon sa ukázalo, že obvinenie bolo falošné, retiazku darovali detektívovi príbuzní a Tutko sa mu chcel pomstiť za to, že mu bol ustavične v pätách.

Falošní detektívi a zlodejský triumvirát

Častejšie boli prípady falošných detektívov najmä na železničných staniciach. Jedného sa po jeho polročnom pôsobení podarilo zadržať v Košiciach, kde s falošným preukazom a menom Ladislav Landl kontroloval cestujúcich a pokutoval preto, že údajný priestupok najmä vidiečanov, ktorý si vymyslel, nepostúpi polícii. Aby mali pokoj, radšej zaplatili. Keď počítal peniaze v hostinci, na ramene mu spočinula ruka naozajstného detektíva. Na železničnej stanici aj v krčmách pri pive mali košickí muži zákona šťastie dolapiť vždy nejakého malého podvodníka alebo zlodeja. Väčší chodievali do luxusnejších podnikov a do hotelov.

Pri pive chytili aj istého Michala Vrabliča, kováča v Gojaroch, ktorý ukradol svojmu susedovi - roľníkovi z dediny štyritisíc korún v Košiciach. Utŕžil ich za predaj kravy na košickom dobytčom trhu. S kováčom Vrabličom sa stretol v krčme a spolu zapíjali dobrý obchod, lebo aj Vrabličovi sa podarilo predať prasa. Keď bývalému majiteľovi kravy ovisla nad stolom hlava, Vrablič mu potiahol peniaze. Videl ho hostinský a hneď zavolal policajta.

Postrachom pre okolie Košíc bol nebezpečný lupič Ján Pucer z Bernatoviec. Trojčlenná banda, ktorej bol šéfom, sa špecializovala na vlámania a vykrádania pokladníc. Jeho spoločník Jozef Benko z Čane bol majstrom na ich otváranie. Mária Mydlíková si zase vždy pred vlámaním dôkladne poobzerala a preskúmala terén ako uchádzačka o prácu gazdinej alebo pomocnice. Vlámali sa do hospodárskeho družstva v Séplaku pri Košiciach, odkiaľ odišli s pätnástimi tisíckami z pokladne aj s rôznymi vecami za ďalších desaťtisíc. Pucer mal už odsedených osem mesiacov a krádeže si naplánovali s Benkom, len čo ho prepustili. Ešte vo väzení sa zoznámil s Jánom Cirbusom z Rozhanoviec, ktorého chcel pribrať do triumvirátu. Nestihol, lebo prípravy na vlámanie do mlyna v Čani prezradila Cirbusova frajerka v zlosti preto, lebo jej nekúpil kabát. Mydlíková sa dozvedela, že v mlyne je pokladnica vždy naplnená tisíckorunáčkami. Pre každý prípad by mali mať pre strážnych psov mäso a pre istotu aj zbraň. Pucer s Cirbusom si kúpili vojenskú pušku, ktorá by im mohla byť užitočná aj inokedy. Chceli po záťahu v Čani prejsť po pašeráckom chodníku do Maďarska. Našťastie im to nevyšlo.

Krádeže a dobytčí trh

Krádeže, o ktorých v tomto článku píšeme, boli spáchané v januári - februári 1921. Najviac boli nimi postihnutí Michalovčania. Spomedzi nich boli dve také, ktorých páchateľov nenašli: V Potravnom družstve ukradli látky, kožu, baganče za 14 tisíc korún a v obchode s kožami vdovy Moskovičovej zmizol kožený tovar za 40 tisíc korún. Majiteľovi hostinca na Bankove v Košiciach, Ladislavovi Hoffmanovi ukradol jeho domáci sluha A. Nagy strieborné predmety a bielizeň za 25 tisíc korún a bez stopy zmizol. V Hernádčanoch zhabala polícia štyri vagóny liehu označené ako koža. Nebyť opitého zlodeja, ktorý sa vlámal do vagónu, aby ukradol z neho kožu a na veľké prekvapenie našiel sudy s liehom, nik by na to neprišiel. Tovar prepadol v prospech štátu.

Zimné mesiace sa prejavovali aj na nižších cenách zvierat na dobytčom trhu. I napriek tomu bolo menej kupcov. Pár pekných ťažných volov bolo po 12 až 18 tisíc korún, krava stála 2 až 8 tisícoviek, najviac sa predávali po piatich, najdrahšie boli kone - od 10 do 30 tisíc.

Okrem dobytčieho trhu mal v Košiciach istý elektromechanik Ján Bárta dobre fungujúci komisionálny či partiový obchod na predaj kradnutých zvierat. Kupovali v ňom najmä mäsiari, lebo kravu dostali za poldruha až dve tisícky na výsekové mäso. Gazdovia si v tomto bazáre mohli zadovážiť pár dobrých volov za osem až desaťtisíc. Kto chcel dobre kúpiť, išiel radšej k Bártovi, lebo na trhu ho mohli oklamať. U Bártu nie, mal vždy vyberaný statok.

Organizovaná banda zlodejov pracovala dobre, lebo dobytok kradla čo najďalej. Až raz zašla do teritória neďaleko Košíc, do Folkmára, kde gazdom Petríkovi a Fričovi odviedla v noci zo stajne po dva kusy. Všetky štyri predal Bárta mäsiarovi Špildovi na Čermeľskej ulici v Košiciach. Tam ich ešte živé objavila polícia a vrátila majiteľovi. Bártu, ktorý neprezradil členov bandy, postavili pred súd a bazár zlikvidovali.

Ceny dobytka na trhu v roku 1921
Druh zvieraťa Cena (v korunách)
Ťažné voly (pár) 12 000 - 18 000
Krava 2 000 - 8 000
Kôň 10 000 - 30 000

tags: #Maso