Veľkonočné sviatky sa považujú za najvýznamnejšie sviatky v kresťanskom svete, v ktorom sa pripomína smrť Ježiša Krista a oslava jeho zmŕtvychvstania. Sviatky sa slávia vždy prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Výpočet sviatku sa ustanovil na Nicejskom koncile roku 325. Väčšinou pripadajú oslavy Veľkej noci na marec alebo apríl.
Gréckokatolíci a pravoslávni veriaci tento sviatok označujú pod slovom Pascha. Pravoslávni veriacim vychádzajú Veľkonočné sviatky inak ako katolíkom kvôli juliánskemu kalendáru, avšak niekedy pripadne Veľká noc na rovnaký dátum ako u katolíkov. Veľkonočné sviatky vychádzajú aj z pohanských sviatkov jari, ktoré sa konali práve v tomto období. Židia v tomto období slávia Pesach, inak nazývaný aj sviatok nekvasených chlebov.
Pašiový týždeň
Je poslednou pôstnou nedeľou, teda prvou nedeľou pred Veľkou nocou. Nazýva sa aj Palmová nedeľa a pripomína slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od ratolestí alebo kvetov, ktorými sa ozdobujú chrámy a ľudia si ich v tento sviatok prinášajú do kostola. Tento zvyk vychádza z príbehu o vstupe Ježiša do Jeruzalema, kedy ho ľudia vítali palmovými ratolesťami.
Kvetnou nedeľou sa otvára pašiový týždeň. Na Kvetnú nedeľu museli mať všetci pripravené vo váze rozkvitnuté rakytové prúty, nazývané aj bahniatka, baburiatka, jahňadky alebo maňušky, ktoré si vzali na slávnostnú omšu do kostola, aby ich kňaz posvätil. Boli symbolom prichádzajúcej jari, ale všetkého nového. Posvätené bahniatka potom použili pri prvom vyháňaní dobytka na pašu alebo pri prvej sejbe. Niektorí si ich dávali k obrázkom svätých. V niektorých oblastiach chodili mladé dievčatá po dedine so zeleným konárikom v ruke, ktorý symbolizoval nastupujúcu jar. Niektoré si konáriky zdobili stužkami, kvetmi alebo šatkami. Pri tom zvykli spievať.
Zelený štvrtok
Na Zelený štvrtok sa v kostoloch konali omše svätenia olejov. Zároveň je to aj deň posviacky kňazstva. Počas omše kňaz symbolicky umýval mužom nohy, ako pripomienku Ježišovej poslednej večere, kedy Ježiš umýval svojím učeníkom nohy. Od Zeleného štvrtku prestali biť zvony. Hovorilo sa, že odlietajú do Ríma. Nahradili ich tzv. rapkáče. S nimi zvykli chodiť chlapci do dedine. Ľudia v minulosti sa v tento sviatok umývali len studenou vodou, aby boli zdraví. Dievčatá si vlasy česali pod vŕbou. V tento deň sa upratovalo, pralo alebo vápnom bielili steny. Jedli sa len pôstne jedlá. Keďže bol Zelený štvrtok aj jedlá museli byť zelené.
Veľký piatok
Je dňom, kedy si pripomíname smrť Ježiša Krista. Je dňom prísneho pôstu a pokánia. Nazýva sa aj Piatok utrpenia Pána. V tento deň sa nekoná žiadna omša, len obrady, na ktorých sa spievajú pašie. Na konci obradov sa väčšinou obradne nesie Ježišova socha a symbolicky sa ukladá do hrobu. Počas Veľkého piatku sa jedlo veľmi striedmo. Tak ako aj dnes, aj vtedy sa ľudia mohli len raz za deň najesť do sýtosti. Robili sa veľmi jednoduché jedlá ako kaše či polieviev. Gréckokatolícki veriaci okrem mäsa vylúčili aj mliečne výrobky. Keďže to bol deň smútku, ženy chodili oblečené v čiernych šatách.
Biela sobota
V tento deň sa zvyklo pripravovať na Veľkú noc. Je to veľkonočná vigília. Je to deň, kedy sa modlí a rozjíma. Pôst už nie je tak striktný ako na Veľký piatok. Aj počas Bielej soboty boli otvorené kostoly, aby sa ľudia mohli ísť pomodliť k Ježišovmu hrobu. Biela sobota bola dňom, kedy sa začali chystať veľkonočné pokrmy a vo veľkom sa upratovalo. Varila sa šunka a klobása. Tie sa však nejedli, keďže bol stále pôst. Vývar zo šunky sa však zahustil. Niekde do neho pridali kapustu a vajíčka a to sa jedlo celý deň. Zajedali to s chlebom. V rodinách, kde mali ovce alebo si to mohli dovoliť pripravovali jahňacinu alebo baraninu.
Po západe slnka sa šlo na obrady do kostola. Obrad začína posvätením ohňa a zapaľuje sa veľkonočná svieca - paškál. Postupne sa zapaľujú všetky svetlá v kostole. Gazdiné v tento deň piekli koláče a paschu, čo bolo malý okrúhly koláč. Pridával sa neho mak, tvaroh alebo len cukor či med. Na vrch sa dávali guličky cesta, ktoré symbolizovali tŕňovú korunu. Koláče boli väčšinou kysnuté napríklad pagáčiky či jidáše. Šunku a klobásu už mali pripravenú, keďže sa musela údiť. Niekde ju ešte varili. Šunka symbolizovala telo Ježiša Krista. Nesmeli chýbať vajíčka. Tie boli symbolom plodnosti a nového života. Po uvarení sa zvykli farbiť cibuľovými šupkami či cviklou. Neskôr sa farbili farebným krepovým papierom. Vo veľkonočnom košíku nesmel chýbať chren a cvikla. Na severovýchode Slovenska sa robila aj hrudka alebo syrec či syrek. Na jeho výrobu sa používalo veľké množstvo mlieka a vajec, ktoré sa spolu varili, až kým sa mlieko nezačalo zrážať. Potom sa zviazalo do utierky a prebytočná voda sa vytlačila. Robila sa aj na sladko, aj na slano.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa sa nazýva aj nedeľou Pánovho zmŕtvychvstania. Je najvýznamnejším sviatok v cirkevnom kalendári. Oslavuje sa víťazstvo života nad smrťou. Bol to deň, kedy sa všetci slávnostne poobliekali. Obliekli si najlepšie a najnovšie oblečenie. Pred svätou omšou si ženy vzali košík, do ktorého si naukladali veľkonočné pochúťky a odniesli do kostola posvätiť. Niekde sa posväcovalo až po omši. Obsah košíkov sa podľa regiónov líšil, ale šunka, klobása, vajíčka a paska nesmeli chýbať. Niekde sa pridávala slanina, cvikla či tvaroh. Gazdiné takisto dávali posväcovať soľ, maslo alebo ruženec. V dvadsiatych rokoch sa pridali aj čokoládové vajíčka. Košík prikryli vyšívanou dečkou. Tento zvyk už v niektorých častiach Slovenska vymizol, ale dodnes udržal najmä na severovýchode Slovenska.
Po posvätení sa gazdiné rýchlo ponáhľali domov, aby boli po celý rok šikovné. Gazdiná potom doma pripravila slávnostný stôl, kde položila posvätené jedlá. Zvyšky z posvätených jedál sa nesmeli vyhodiť.
Svetlý pondelok
Nazýva sa aj Svetlý pondelok. Bol to deň šibačky a oblievačky. Šibačka bola obľúbená hlavne na západnom Slovensku, kedy si chlapci vyrobili korbáče a tým švihali dievčatá. Chlapci sa snažili, aby boli korbáče čo najkrajšie a najzložitejšie. Zvykli si ich zdobiť rôznymi stuhami. Na strednom a východnom Slovensku sa korbáče nepoužívali. Tam sa oblievalo vodou, aby boli dievčatá krásne a zdravé. Buď sa dievča polialo vedrom alebo rovno hodilo do studeného potoka. Dievčatá im za odmenu naliali tvrdý alkohol a pohostili šunkou, klobásou či koláčmi. Potom im dali zdobené vajíčka. V bohatých rodinách sa používali namiesto vody voňavky. Aj jedlo bolo honosnejšie.
tags:
