Druhy chleba a pečiva na Slovensku a vo svete

Na Slovensku si môžete kúpiť desiatky druhov chleba. Niektoré zostávajú verné tradičnej receptúre, iné sú surovinami či postupmi neustále inovované. Tak či onak, výsledok v podobe chutného pečiva je špecifický nielen druh od druhu, ale osobitosťou sa pýši aj v rámci jednotlivých krajov a krajín.

Slovenské pekárenské odvetvie po Nežnej revolúcii

Slovenské pekárenské odvetvie sa od Nežnej revolúcie v roku 1989 výrazne zmenilo. Informoval o tom Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC). Kým pred revolúciou sa Slovensko vyznačovalo najmä priemyselnou výrobou chleba a pečiva, 90-te roky minulého storočia všetko zmenili. Vývoj v súkromnom sektore a otvorenie trhu spôsobilo boom v pekárenskom sortimente, pričom spotreba čerstvého chleba a pečiva začala postupne výrazne klesať.

Po Nežnej revolúcii na Slovensku nastúpilo obdobie vzniku menších lokálnych pekární. "Zmena štátoprávneho usporiadania hospodárskeho a politického systému v roku 1989 priniesla eufóriu zriaďovania malých súkromných pekární. Veľké priemyselné pekárne ustúpili do úzadia. Zároveň na Slovensko začali prenikať zahraničné firmy ponúkajúce strojnotechnologické vybavenie pre malé pekárne," spomína predsedníčka SZPCC Tatiana Lopúchová, ktorá v pekárenskom segmente pracuje tri desaťročia.

Pripomenula, že v prvej polovici 90-tych rokov vznikli stovky malých pekární, banky bez problémov poskytovali úvery, aj keď s úrokovými sadzbami nad 20 %. Podľa zväzu pekárov sa dá vtedajší rozkvet menších pekární odôvodniť aj nostalgiou - každý chcel priniesť na trh taký chlieb, aký sa nosil na stôl v 50-tych rokoch. "Mnohým sa to aj podarilo a uspeli, začali s rozširovaním výroby a modernizáciou. Z pôvodne malých pekární sa stávali stredne veľké, ktorých úroveň bola porovnateľná s tými západoeurópskymi. Modernizáciou začali prechádzať aj priemyselné pekárne," priblížila Lopúchová s tým, že porevolučné roky sa ešte vyznačovali vyššou spotrebou chleba.

Upozornila, že zo štatistík vyplýva, že po Nežnej revolúcii pripadala na jedného obyvateľa spotreba 49,7 kilogramu (kg) chleba a 39,5 kg pečiva za rok. V približne týchto úrovniach sa držala celú dekádu, výrazný pokles nastal po prelome tisícročí. "Po revolúcii sa otvoril veľký priestor pre kreativitu pekárov a širokú škálu úžasných, dovtedy nepoznaných výrobkov - v nových tvaroch, rôznych chutiach, vlastnostiach či v inom zložení nutričných hodnôt. Najmarkantnejší pokles spotreby je podľa nej vidieť od roku 2006, teda krátko po vstupe Slovenska do EÚ.

V tom čase poklesla spotreba čerstvého chleba na jedného obyvateľa na niečo málo cez 42 kilogramov a spotreba pečiva na 28 kilogram za rok. "Globalizácia priniesla mnoho pozitívneho. Negatívom z pohľadu domáceho pekára oproti obdobiu pred rokom 1989 sa však stal až priveľmi otvorený trh voči zahraničným výrobkom, ktoré začali vytláčať domácu produkciu. Upozornila, že tradičný chlieb a pečivo idú do úzadia na margo trendov v stravovaní. Novému trendu v stravovaní sa museli prispôsobiť aj slovenskí pekári.

Na trh začali postupne aj slovenskí výrobcovia uvádzať ešte pestrejší sortiment. Dodala, že preferencie Slovákov sa výrazne zmenili a do popredia sa dostali rôzne druhy výrobkov s prívlastkom "free" - sugar free, fat free, gluten free, lactose free. Zároveň sa sortiment rozšíril o množstvo druhov rožkov, bagiet i chlebov s rôznymi prímesami či príchuťami, na pultoch možno nájsť čoraz viac dopekaných i rozpekaných výrobkov. Do úzadia postupne ide základný chlieb a tradičné pečivo. Aktuálne vychádza, že jeden Slovák za rok skonzumuje 34 kg jednokilogramového chleba a 29 kg pečiva.

Aké druhy chleba ponúkajú obchody

Na pultoch predajní možno nájsť tri kategórie pekárenských výrobkov: balené čerstvé pečivo, nebalené čerstvé pečivo a dopekané pečivo z mrazeného polotovaru, tzv. dopek. Či ide o dopek zákazník na prvý pohľad nerozozná, preto sa musí v obchodoch povinne označovať. Aj keď sú rozdiely v ponuke pečiva rôzne, zákazníci sa často nechávajú zlákať vôňou a etikety s popisom a zložením produktov čítajú zriedka.

Benefity čerstvého chleba

Pekári sa zhodujú, že pri dopekaní pečiva z polotovaru je kľúčový rozdiel v obsahu vody. Mrazením voda kryštalizuje, čo narúša väzby medzi vodou a múkou a môže po rozmrazení zhoršiť kvalitu výrobku. Preto sa pri miesení polotovaru na zmrazenie pridávajú aditíva, ktoré bránia kryštalizácii a vyparovaniu vody.

Čerstvým pekárenským výrobkom je výrobok, ktorý sa vyrába bez použitia konzervačných látok, bez predpečenia a ponúka sa spotrebiteľovi najneskôr do 24 hodín od upečenia, ak ide o chlieb. Ak ide o ide o pečivo, najneskôr do 12 hodín od upečenia. „Čerstvý chlieb, oproti chlebu vyrobenému dopekom, neobsahuje konzervačné látky. Zásadný rozdiel je aj v procese kvasenia, ktorý je pri mrazených polotovaroch pozastavený.

Praxou je dokázané a vyskúmané, že kvasinky potrebujú aspoň 4 hodiny na to, aby narušili steny múky a vďaka tomu sa stal výrobok ľahšie stráviteľným. Pri dlhodobom konzumovaní má čerstvý chlieb nepochybne lepší vplyv na zdravie konzumenta,“ hovorí Martin Brojo z remeselnej pekárne Brojo s 86-ročnou tradíciou. Tradíciu, ktorá sa dedí z generácie na generáciu treba podporiť Martin Brojo patrí v rodinnej firme k tretej generácii pekárov. Jeho dedko založil v Považskej Bystrici pekáreň Brojo ešte v roku 1938, niektoré recepty využívajú dodnes.

„Sme remeselná pekáreň, čiže používame tradičné výrobné postupy, ktoré sa snažíme neustále zlepšovať, pričom kladieme dôraz na zloženie a kvalitu surovín. Aj vďaka dlhoročnej spolupráci s regionálnym družstvom COOP Jednota Čadca dnes ročne vyrábame viac ako 3 000 000 chutných pekárskych výrobkov pre viac ako 100 prevádzok,“ dodáva M. Brojo. Tretia generácia pekárov sa nachádza aj neďaleko Prievidze, kde tradičný domáci chlieb a ďalšie pekárske výrobky pečie rodina Vabcovcov. Malá rodinná pekáreň funguje už 26 rokov v obci so sotva 1 300 obyvateľmi, no jej chlieb raňajkujú tisíce ľudí v regióne hornej Nitry.

„85 percent tovaru nám dnes odoberá COOP Jednota Prievidza. Bez tejto spolupráce by sme zostali malou dedinskou pekárňou alebo skončili ako mnohé iné, ktoré museli zatvoriť svoje prevádzky, lebo nedokázali konkurovať,“ hovorí Jozef Vabec mladší.

Ponuka produktov od viac ako 300 lokálnych pekárov

Najväčšia domáca sieť potravín COOP Jednota stavia na kvalitných slovenských potravinách a vzťahoch s lokálnymi výrobcami už vyše 150 rokov. „Aktuálne v našej sieti spolupracujeme s viac ako 300 slovenskými pekárňami, vrátane malých rodinných firiem s dlhou tradíciou, ktoré zásobujú predajne v ich okolí. Veľmi oceňujeme nedávne podpísanie Memoranda o spolupráci v oblasti pekárenských výrobkov zamerané na podporu domácej produkcie s dôrazom na čerstvé pečivo. Šikovných ľudí, ktorí odovzdávajú svoje pekárske umenie ďalším generáciám a do rôznych regiónov Slovenska tak prinášajú nielen kvalitné produkty, ale aj prácu, treba jednoznačne podporovať,“ uviedol Ján Bilinský, predseda predstavenstva, COOP Jednota Slovensko, s.d.

Memorandum o spolupráci zamerané na podporu výroby a predaja čerstvých domácich pekárenských výrobkov a rozvíjanie aktivít zameraných na informovanie verejnosti o kvalitnej domácej produkcii podpísali dňa 16.

Slovenské pekárne sa využívajú len na polovicu

Bratislava, 12. marec 2020 - Výroba čerstvého pečiva na Slovensku by sa mohla bez väčších problémov zvýšiť na dvojnásobok. Vychádza to zo štatistík slovenských pekární, podľa ktorých sú v súčasnosti kapacity domácich pekárenských spoločností pri výrobe čerstvého pečiva využívané len na 51 percent.

„Ak vychádzame z predpokladu, že jeden obyvateľ Slovenska skonzumuje ročne približne 80 kilogramov čerstvých pekárenských výrobkov, pri 100-percentnom využití kapacít dokážu slovenskí pekári zásobiť takmer 4 milióny obyvateľov,“ tvrdí Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Na takýto krok by však podľa nej bolo nutné prijať stovky zamestnancov v rámci celého Slovenska, upraviť výrobné procesy na základe zvýšených výrobných nákladov.

„Všetko má v rukách domáci spotrebiteľ, ktorý rozhoduje o tom, po akom tovare siahne. No práve udalosti posledných týždňov nám naznačujú, ako rýchlo dokážu medzinárodné hrozby ovplyvniť naše bežné fungovanie. Ohľad na domáce výrobky je dôležitý, pretože v prípade uzatvorenia hraníc je potravinová sebestačnosť nevyhnutnosťou. V týchto dňoch sme svedkami prudkého nárastu záujmu o múku či cestoviny, ale aj o čerstvé pekárske výrobky.

Trvanlivé vs. čerstvé pečivo

Pekári taktiež v tejto súvislosti upozorňujú na ďalší dôležitý fakt. Aj napriek tomu, že výroba čerstvého chleba a pečiva stále dominuje, jeho spotreba postupne klesá. Naopak, spotreba trvanlivého pečiva rastie.

„Výroba trvanlivých pekárenských výrobkov je v súčasnosti najziskovejší segment pekárskej výroby s priemernou rentabilitou viac ako 9 percent za sledované obdobie rokov 2013 - 2018. Tento fakt vyplýva najmä z pomerne vysokej automatizácie výrobného procesu, vyššej pridanej hodnoty výrobkov, o čom svedčí aj ročná produktivita práce na jedného pracovníka. Len pre porovnanie, v roku 2018 sa podľa štatistických ukazovateľov vyrobilo 39 400 tisíc ton trvanlivého pečiva a kapacita je 45 600 tisíc ton. Čiže prevádzky na výrobu trvanlivého pečiva sú v tomto smere využité na 86 percent.

Zväz pekárov zároveň upozorňuje, že ročná produktivita práce v rovnakom období v segmente čerstvých pekárenských výrobkov bola v priemere 37-tisíc eur na jedného pracovníka. „Výroba čerstvého pečiva je o ľudskej práci. A práve vysoký počet zamestnancov je zdrojom nízkej rentability pekární.

Druhy chleba vo svete

Svojím vzhľadom pripomína mexickú tortilu či indické chapati. Arménsky lavaš je chlebová placka z nekysnutého cesta. Tento tenký pšeničný chlieb patrí k najstarším chlebom vôbec. Symbolizuje šťastie a ochranu pred zlými duchmi. Samotná tradícia pečenia (pečie sa na stenách rozpálenej hlinenej pece) sa spája so špeciálnymi udalosťami, akými sú napríklad svadba, krst či rôzne sviatky. Hovorí sa, že bez ohľadu na to, čo budú jesť Arméni na večeru, jej prílohou bude chlieb.

Bannock je v prvom rade škótsky národný chlieb. Keďže zmienky o takzvanom bannucu pochádzajú už z 8. storočia, prirodzene si prešiel niekoľkými variáciami a tiež krajinami, ktoré ho prispôsobili svojim chuťovým pohárikom. Pôvodný recept bol ovplyvnený rôznymi národmi, respektíve dostupnými zdrojmi potravy na ich územiach. Preto sa aj dnes pripravuje na sladko, so slaninou, syrom, s hovädzím mäsom či so zeleninou v striedke. Jedno však zostalo nezmenené - príprava na otvorenom ohni.

Konzistenciou veľmi hustý chlieb pôvodom z Nemecka je špeciálny zložením, ako aj dĺžkou pečenia. Originálny vestfálsky pumpernickel sa totiž zvykol pripravovať na nízkej teplote a veľmi pomaly, dokonca až 24 hodín. Pomalým pečením si získal nielen svoju typickú tmavohnedú farbu, ale aj špecifickú chuť. Na tej sa, samozrejme, podieľajú aj suroviny, ktoré tvorí prevažne ražná múka. Súčasťou tradičného nemeckého chleba, ale v modernizovanom stvárnení, sú napríklad i kakao, káva, melasa či bulgur.

Patrí k najstarším vianočným múčnikom a tradície tejto vianočnej pochúťky prislúchajú k Rakúsku. Ovocný chlieb pôvodne obsahoval iba sušené hrušky, čo bolo podnetom na vznik jeho názvu - plátky hrušiek totiž nesú pomenovanie „kletzen“. Kletzenbrot sa pripravoval predovšetkým v adventnom období a bol dôležitou súčasťou slávnostného štedrovečerného menu. Práve v tento deň otec rodiny krájal a rozdával ovocný chlieb deťom, v bohatších rodinách i služobníctvu. Typický sladký rakúsky chlieb nesmie chýbať na žiadnych vianočných trhoch v krajine.

Kedysi nazývaný chlieb chudobných, dnes má miesto i v jedálničku luxusných svetových reštaurácií - plochý taliansky chlieb focaccia. Svojím vzhľadom sa podobá pizzovému cestu, ktoré však oproti nemu nakysne do väčšej výšky. Okrúhly či obdĺžnikovitý tvar, v oboch prípadoch je typický vláčnosťou a bohatou chuťou. Na severe Talianska chlieb posýpajú cibuľkou a slaninou, na juhu je obľúbená kombinácia sušených paradajok a čiernych olív. V regióne Romagna pripomína slovenský posúch - zvyknú ho potierať cesnakovou pastou.

Tradície pečiva nevynímajú ani Francúzsko, tentoraz však v inej forme. Francúzske bagety sú jednoduchým, ale vychýreným národným jedlom. Patrí im aj prívlastok obľúbené - Francúzi vraj v priemere skonzumujú 320 bagiet každú sekundu, pričom jeden kus má pri dĺžke 70 cm hmotnosť 250 g. Bežne sa však stretnete aj s meter dlhým „úzkym bielym chlebom“. Tradičná francúzska bageta sa skladá zo štyroch zložiek - zo pšeničnej múky, z vody, droždia a zo soli.

Slovo „baguette“ bolo prvýkrát oficiálne použité vo francúzskej legislatíve v roku 1920 ako špeciálny typ dlhého chleba (hoci sa piekol už minimálne storočie predtým). Pekári vraj nesmeli chodiť do práce skôr ako o štvrtej hodine ráno, no zároveň potrebovali rýchlo upiecť chlieb pre robotníkov, ktorí sa skoro ráno ponáhľali do práce.

Žemle kaiserky v tvare päťcípej hviezdy, ktoré dostali meno na počesť cisára Františka Jozefa I. (kaiser znamená cisár), sendvičový chlieb, ktorý vznikol vďaka neresti v podobe kartových hier anglického šľachtica, americký toast či „plackovité“ druhy pečiva, ako gruzínske chačapuri, indický naan, turecká bazlama či arabská pita - ikonické jedlá nemusia mať za sebou náročnú technologickú prípravu.

Rozdelenie pečiva

Pod názov bežné pečivo spadajú všetky výrobky z chlebového cesta, ktoré nevážia viac ako 250 gramov. Môžu to byť napríklad žemle, rožky, žemličky, praclíky, croissanty a rohlíky. Keksy a sušienky sú označované spoločným názvom suché pečivo. Keďže väčšinou obsahujú cukor a iné prísady a veľkosť, tvar a spôsob servírovania sú iné, nepatrí toto pečivo do kategórie chlieb. Ani krekery a iné slané pečivo do nej nepatria. K trvanlivému pečivu patria sušienky, perníky, slané pečivo ako florentínky, oblátky, slané pečivo, sucháre, sušienky spekulatius, krekery a aj slané drobné keksy.

Podľa všeobecného chápania sa pod pojmom jemné pečivo rozumie všetko pečivo, ktoré obsahuje 90 percent múky a minimálne 10 percent tuku a cukru. Jemné pečivo sa vyrába z cesta, ktoré sa vyrába pečením, smažením alebo inými postupmi pri použití mletých obilných výrobkov so škrobom, tukom a cukrom. Preto aj trvanlivé pečivo patrí k jemnému pečivu, ak sa splní táto podmienka. Zvláštnou formou je diétne alebo bezlepkové pečivo.

K jemnému pečivu patria vrstvené koláče, tortové korpusy, lupačky, mramorové koláče, štóly, torty, torty s maslovým krémom, maslové koláče, sladké pečivo z lístkového cesta, koláče s posýpkou, viedenské korpusy, koláče z kysnutého cesta, ako koláč „Bienenstich“ a makový koláč.

Pokiaľ ide o chlieb, existujú regionálne a sezónne varianty, ale napriek tomu je možné urobiť hrubé rozdelenie: pšeničný chlieb, ražný chlieb, chleby z pšeničnej zmesi, chleby z ražnej zmesi, knäckebroty, ďalej špeciálnejšie chleby ako trojzrnný, štvorzrnný, ovsený, kukuričný, pohánkový alebo aj hrozienkový chlieb, chlieb s korením alebo tvarohový chlieb. Mnoho druhov chleba je výtvorom pekárov a nie každý chlieb je možné dostať v každej pekárni.

Chlieb je základnou potravinou ľudí. Vyrába sa od čias, keď človek domestikoval obilie. Avšak nielen chlieb, ale aj pečivo každého druhu predstavuje veľkú časť výživy. Hoci sa v priebehu rokov jeho spotreba znížila (ešte v stredoveku bol chlieb hlavnou zložkou potravy), ešte aj dnes sa vo väčšine domácností dostáva na stôl denne. Pečivo je ako čerstvý tovar v predaji po celý rok. Môžete si ho tiež kedykoľvek pripraviť sami alebo tiež kúpiť ako mrazený polotovar.

Pečivo sa v kuchyni ďalej nespracováva a možno ho kombinovať s maslom, syrom alebo marmeládou. Kým chlieb a bežné pečivo sa konzumujú prevažne na raňajky alebo večeru, sladké pečivo a jemné pečivo sa podáva skôr popoludní ku káve ako občerstvenie medzi hlavnými jedlami.

Pečivo, ako chlieb a žemle, je dôležitým zdrojom sacharidov. Celozrnný chlieb obsahuje napríklad mnoho užitočnej vlákniny. 100 gramov chleba obsahuje nasledujúce výživové hodnoty: deväť gramov bielkovín, 3,2 gramu tuku a 265 kalórií. Sladké pečivo a maškrty by sa však mali konzumovať iba obmedzene, pretože spôsobujú priberanie. Väčšinou obsahujú veľa tukov a cukru. Menej nápadné je sladké pečivo ako celozrnné sušienky alebo slané pečivo.

Výživové hodnoty chleba (na 100g)

tags: