Z ktorých krajín dovážame ovocie na Slovensko?

Potraviny nacestujú viac kilometrov ako niektorí ľudia za celý svoj život. Tak si spotrebitelia môžu vychutnávať letné ovocie a zeleninu aj v zime. V januári si môžete pochutnať na malinách, v apríli na broskyniach či v decembri na jahodách. Má to však jednu chybu. Ovocie je často bez chuti, vitamínov a vône. Okrem toho mu chýbajú aj dôležité živiny. Výskum ukázal, že zelenina, ktoré precestuje takmer pol sveta za spotrebiteľom, obsahuje častokrát menej živín ako tá mrazená.

Na pultoch predajní je možné aj v zimnom období nájsť čerstvú zeleninu a ovocie. Kým sa takto dovážané potraviny dostanú do predajní a následne aj do domácností, musia prejsť stovky kilometrov. Odkedy je Slovensko členom EÚ, väčšina potravín, vrátane ovocia a zeleniny, sa dováža zo sveta aj v období, kedy máme na Slovensku ich prirodzenú úrodu z domácej produkcie.

Dovoz a skladovanie ovocia

Ovocie a zelenina sa skladuje pri nízkych teplotách, za pôsobenia rôznych plynov aby sa spomalil proces zrenia. Ďalšia metóda skladovania je, že sa pozberajú v čase ich nezrelosti a takto sú následne skladované. Napríklad také paradajky. Ich genóm sa upravuje tak, aby počas dozrievania príliš rýchlo nemäkli a zároveň boli červené.

Podľa niektorých zdrojov sa ovocie a zelenina skladujú pri nízkych teplotách, za pôsobenia plynov, ktoré spomaľujú proces zrenia. Inou metódou, ako ich nechať pomaly dozrieť, je ich skladovanie v čase ich nezrelosti. Životnosť sa predlžuje aj šľachtením a genetikou. Napríklad také paradajky. Ich genóm sa upravuje tak, aby počas dozrievania príliš rýchlo nemäkli a zároveň boli červené. V supermarkete ich potom nájdete síce s požadovanou farbou, no tvrdé.

Kontrola dovážaného ovocia

Ak sa potraviny dovážajú z tretích krajín, ich kontrola prebieha na vstupe do EÚ. Kontrola je v zmysle platnej legislatívy zameraná na kontrolu obchodnej kvality a kontrolu zdravotnej neškodnosti dovážaných plodín. Kontroluje sa či dané plodiny spĺňajú požiadavky všeobecnej alebo osobitných noriem. Vykonávajú sa náhodné odbery vzoriek, ktoré sú následne preskúmané.

Podľa oficiálnych informácií ŠVaPS sa ovocie a zelenina kontrolujú pri dovoze z tretích krajín a to na vstupe do EÚ, alebo v mieste určenia. Kontrola je v zmysle platnej legislatívy zameraná na kontrolu obchodnej kvality a kontrolu zdravotnej neškodnosti dovážaných plodín. Pri kontrole obchodnej kvality sa kontroluje, či plodiny spĺňajú požiadavky osobitných noriem, alebo všeobecnej normy. Pri kontrole zdravotnej neškodnosti sa vykonávajú náhodné odbery vzoriek na stanovenie nepovolených látok. Ak plodiny nevyhovujú požiadavkám, nie sú uvoľnené do obehu. V rámci EÚ je pohyb tovaru voľný. Hygiena predajní a skladov sa kontroluje pravidelne v rámci potravinového dozoru.

Dovoz tropického ovocia

Pod pojmom exotické alebo tropické ovocie sa rozumie ovocie, ktoré je divo rastúce alebo pestované v tropických a subtropických oblastiach. Hlavným spoločným znakom tohto ovocia je neznášanlivosť na mraz. Slovensko leží v miernej zóne a tak nie je možné tu dopestovať tropické ovocie. Preto musí byť toto ovocie dovážané z tropických a subtropických krajín. Na Slovensko dovážame ovocie tropické ovocie ako banány, pomaranče, mandarínky, figy, mango atď. V súčasnosti nie je problém kúpiť rôzne druhy tropického ovocia v obchodoch počas celého roka.

Preprava tropického ovocia

Tropické ovocie sa prepravuje loďami cez more a vo všeobecnosti je zberané polozrelé. Na prepravu sa používajú špeciálne kontajnery, konkrétne sú to chladiarenské kontajnery, v ktorých je možné regulovať teplotu. Priemerná teplota pri ktorej sa prepravuje tropické ovocie sa pohybuje od 8°C do 13° C. Dovážané ovocie musí byť zdravé, nepoškodené a bez škodcov. Tropické ovocie, ktoré sa dováža do Európy možno rozdeliť do troch tried.

Na prepravu banánov sa využívajú chladiarenské kontajnery, pretože je potrebné zabezpečiť stálu teplotu počas prepravy. Zvyčajne sa prepravujú pri teplote okolo 13,5 °C. Krabice s banánmi nesmú byť fixované ochranou fóliou, pretože musí byť zabezpečená prirodzená ventilácia. Pretože banány sú citlivé na nárazy a tlak, tak krabice a palety musia byť zabezpečené tak, aby sa zabránilo poškodeniu banánov.

Spotreba tropického ovocia na Slovensku

V roku 2013 sa na Slovensku spotrebovalo 157 263 t tropického ovocia z čoho 97 057 t boli citrusové plody. V prepočte na jedného obyvateľa je to 29,1 kg tropického ovocia. Najviac sa zjedlo pomarančov, ktorých bolo 8,9 kg, za nimi nasledovali banány s 8,1 kg a mandarínky 4,8 kg. Je zaujímavé, že v prepočte na jedného obyvateľa sa ovocia z mierneho pásma zjedlo len 21, 7 kg.

Krajiny pôvodu tropického ovocia

Rozdiel medzi týmito skupinami banánov je v tom, že banány z ECP nepodliehajú clu Európskej únie. Do skupiny ECP patria napríklad štáty ako Dominikánska republika, Kamerun, Pobrežie Slonoviny, Ghana. A do skupiny ACP zase napríklad štáty ako Ekvádor, Kolumbia, Panama a Mexiko. Najčastejšími prístavmi v Európe, kde sa dovážajú banány sú prístavy Hamburg, Bremenhaven (oba Nemecko), Rotterdam (Holandsko) alebo Porto Vado (Taliansko).

Na Slovensku je množstvo spoločnosti, ktoré dovážajú k nám tropické ovocie. Ja som sa skontaktoval so spoločnosťou HORTIM, ktorá ma pobočku v Bratislave. Tato spoločnosť sa špecializuje na dovoz banánov a ich uskladnenie na dozretie a následný transport do obchodných reťazcov. Počítačom riadené dozrievarne banánov zaručuje najvyššiu kvalitu pre zákazníka v akomkoľvek ročnom období. Firma HORTIM SK s.r.o. preferuje dovoz z 90% bývalej Francúzskej kolónie (Kamerun, Ghana, Pobrežie Slonoviny). Na prepravu z týchto veľkých prístavov na Slovensko je využívaná cestná doprava. V roku 2013 firma HORTIM SK importovala na Slovensko cca 180 kamiónov banánov (200 000 krabíc) čo je cca 3 900 ton ( jedna krabica s banánmi váži cca 19,5 kg). Tieto banány však je nutné nechať dozrieť. Dozrievanie spoločnosť HORTIM SK zabezpečuje vo vlastných dozrievacích skladoch a až potom sa prepravujú do obchodných reťazcov.

Dovoz a vývoz zeleniny

V roku 2017 sme na Slovensko doviezli 270 241 ton, vyviezli sme 37 412 ton. Záporné saldo sa v roku 2017 očakávane opäť zvýšilo na 182 565 tis. eur. Najviac dovážame mrkvu. Z dovozu tvorí až 18,6 %, druhá je kapusta (15,2 %). Najviac zeleniny dovážame od Poliakov (takmer 20 %), druhé je Nemecko a potom Španielsko. Vyviezť dokážeme najmä cibuľu (tvorí 28,6 % vývozu), a to najmä do Českej republiky a Maďarska. Z tretích krajín (hlavne Maroko a Turecko) dovážame rajčiaky a melóny (2,5 % z celkového dovozu zeleniny).

Koho by to neiritovalo? Nemusíte byť ani pestovateľ, ani odborník, ani žiadny špecialista, aby ste rozumeli tomu, že slovenská zelenina sa dostala do absurdného stavu. Slovenskí pestovatelia vedia zeleninu pestovať, chcú ju pestovať, a chcú ju predávať. Keď si zahraničné štáty konkurujú v rozsahu a hĺbke pomoci svojim pestovateľom, musí sa začať konkurenčne správať aj náš štát. Jednoducho nemôžu v súčasnom stave produkovať zeleninu v cenách, ktoré by boli prijateľné pre obchodníkov, aj pre spotrebiteľa.

Podpora pre slovenských pestovateľov

Ako Zväz zeleninárov a zemiakarov sme vyjadrili vážne námietky voči tomu, čo vláda spôsobila novelou Nariadenia vlády č. 36/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve. Schémy priamych platieb sa zmenili tak, že na pestovanie vybraných druhov zeleniny sa odhaduje sadzba na hektár v tomto roku vo výške 87 eur a v roku 2020 už iba 80 eur. Pritom platba na pestovanie fazule, hrachu alebo sóje bude pravdepodobne na úrovni až 186 eur v tomto roku a 170 eur v roku 2020.

Určite by sme mali chcieť, aby platby boli vyplácané na také druhy zeleniny, ktoré majú podstatný vplyv na zdravú výživu obyvateľstva a ktoré majú dobré uplatnenie v našom spracovateľskom priemysle. Preto treba zo schémy platieb vyradiť tekvicu pestovanú za účelom výroby oleja a jadierok na export. Musíme podporiť inú tekvicu. Tú, ktorá je určená na konzum: muškátová tekvica, maslová, špagetová, či hokaido. Vyradením tekvice z tejto schémy sa získa 70 % z celkových platieb, ktoré sa doteraz vyplácali na zeleninu s vysokou prácnosťou. Tieto peniaze potom môžeme použiť na zvýšenie platieb. Zároveň tým zvýšime ďalší záujem zeleninu pestovať, pretože tekvica nám zaberá až 70 % podporených plôch!

Dôsledkom toho, že v tejto oblasti chýbala dlhodobá koncepcia a systémová podpora našich producentov, sa stalo, že veľká väčšina z našich producentov zeleniny svoju činnosť ukončila. Samozrejme, pestovanie zeleniny nie je len o podporách. Bez odbytu je aj podpora na nič. Tu však majú pestovatelia nemalé rezervy. Všetko sa ale môže zlepšiť, keď budú vo väčšej miere využívať mechanizmus odbytu svojich výrobkov cez organizácie výrobcov. Stupeň organizovanosti je u nás ale extrémne nízky, veď sa len pozrite na toto číslo: v rokoch 2014, 2015 a 2016 všetky organizácie výrobcov uviedli na trh len 9,08 % z celkovej produkcie zeleniny západoslovenského regiónu.

Pomaly sa tvorí spoločná poľnohospodárska politika (SPP) na obdobie 2021 až 2027. Teraz je ten čas, kedy ju môžeme ovplyvniť. Do jej tvorby sa preto musíme zapojiť. EÚ od členských štátov chce, aby zelenine venovali primeranú pozornosť, pretože v sektore ovocia a zeleniny sú jasne stanovené ciele, a štáty musia stanoviť efektívne opatrenia a zásahy, aby tieto ciele dosiahli. Potom príde na rad tvorba zákonov, a tá sa musí niesť v duchu spolupráce s pestovateľmi a spracovateľmi so zreteľom na slovenského spotrebiteľa a tvorby možností exportu čerstvej i spracovanej zeleniny. Momentálne sa vyjednáva o podpore pri investíciách do nových skladovacích priestorov na ovocie a zeleninu. Takáto podpora by po vybudovaní dostatočných skladovacích kapacít mohla významne pomôcť celému sektoru. Problém číslo milión v živote pestovateľa. V sezóne tento nedostatok spôsobuje problémy každému pestovateľovi.

Dôvodom je štruktúra poľnohospodárskej produkcie na Slovensku, v ktorej dominuje produkcia s nízkou pridanou hodnotou (obilniny, olejniny) a dlhodobo klesá živočíšna výroba a špecializovaná rastlinná výroba (ovocie, zelenina). Pridanú hodnotu máme v porovnaní s EÚ nízku aj v potravinárskom priemysle. Ten je slabo rozvinutý a tým brzdí rozvoj aj primárnej poľnohospodárskej produkcie. Tieto čísla stačia za všetky: zelenina má v EÚ v štruktúre rastlinnej a živočíšnej výroby 13,2 % z celkovej poľnohospodárskej produkcie, na Slovensku je to iba 5,9%. Správa hovorí, že dovoz SR je orientovaný na komodity s vysokou pridanou hodnotou a vývoz na komodity s nízkou pridanou hodnotou.

Ak sa nechceme rozlúčiť so slovenskou zeleninou, nemôžeme iba veriť, že pestovatelia a spracovatelia zeleniny sa dočkajú reálneho, nielen deklarovaného záujmu zo strany štátu a že spotrebitelia si nájdu cestu k slovenskej zelenine.

Tabuľka: Dovoz a vývoz zeleniny na Slovensku v roku 2017

tags: