Ako úspešne pestovať mrkvu

Mrkva je tradičnou plodinou v mnohých záhradách. V pestovaní mrkvy a petržlenu sa skrýva množstvo drobných detailov, ktoré môžu rozhodnúť o úspechu vašej úrody. Mrkva patrí k obľúbeným druhom zeleniny. Je bohatá na provitamín A a ďalšie vitamíny a minerály. Taktiež vyniká svojou chuťou a všestranným využitím v kuchyni. Pestovanie mrkvy taktiež nie je príliš náročné.

Základné informácie o mrkve

Mrkva je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára prízemnú ružicu listov a zhrubnutý kolový koreň. Práve ten s obľubou konzumujeme surový alebo využívame na kuchynské účely. Ak by sme nechali mrkvu v pôde zakorenenú aj cez zimu, nasledujúcu jar by vytvorila kvetné byle s drobnými bielymi kvietkami.

Odrody mrkvy

Z pestovateľského hľadiska delíme mrkvu podľa odrôd na ranné (karotka) a neskoré. V ponuke však nájdeme aj poloskoré a poloneskoré.

Dlhé roky dominovala oranžová mrkva, no dnes si už môžeme vybrať aj z rôznych farebných variantov, ako je fialová, biela či žltá. Podľa botanikov bola pôvodná žltá. Táto mrkva je však veľmi vláknitá a drevnatá, takže by ste si na nej asi veľmi nepochutili.

Pri týchto farebných typoch šľachtiteľ nemá až taký priestor zamerať sa na špecifické vlastnosti. Je rád, že má peknú farbu v danej farbe.

Typov mrkví je niekoľko a záleží na tom, na čo ich chceme použiť a kde ich chceme pestovať. Základným typom je Nantes, ktorý je známy dlhým a okrúhlym koreňom. Je vhodný na skladovanie, spracovanie aj čerstvú úrodu počas roka. Ďalej máme špeciálny typ Pariser, kde patrí odroda ‘Pariser Markt’. Potom sú to odrody typu Chantenay s kratším, silnejším koreňom. Sú vhodné na skladovanie, priemyselné spracovanie, respektíve na výrobu džúsov. Ďalej je tu japonský typ mrkvy Kuroda, napríklad odroda ‘Konráda’. Pri tejto odrode si treba dávať pozor na dátum výsevu, pretože je náchylná na chlad. Ak prídu jarné mrazy, mrkva vykvitne a nemáme z nej nič. Posledným typom je Berlikumer, medzityp medzi Chantenay a Nantes. Má dlhý, ale širší a väčší koreň. Do tohto typu patria tie najväčšie odrody, ako napríklad odroda ‘Koloseum’.

Dlhé mrkvy, ako väčšina odrôd typu Nantes, budú mať problém v plytkej pôde. Budú sa ohýbať, deformovať a tvoriť škaredé korene. Pri výbere odrody určite zvážte typ pôdy. Ak máme plytkú kamenistú pôdu, je lepšie sa vyhýbať dlhým koreňom a voliť kratšie odrody.

Ak chcete mať mrkvu čo najskôr, odporúčam vysiať malú okrúhlu mrkvičku typu Pariser, ktorá je veľmi skorá a chutná. Potom môžete vysiať niečo zo skorších odrôd na priebežný celoročný zber a nakoniec neskoršie odrody typu Chantenay alebo Berlikumer. Tieto mrkvy tvoria veľké korene a sú vhodné na výrobu šalátov alebo džúsov.

Výsev mrkvy

Mrkvu sejeme neskoro na jeseň, ešte pred zamrznutím pôdy. Alebo skoro na jar, ešte vo februári. Mrkva nemá rada zaburinenie a pomerne neskoro klíči. Preto sa sadí spoločne s reďkovkou, šalátom, špenátom či makom. Tie vyklíčia skôr a naznačia tak riadky. Karotku môžeme vysievať postupne od marca do júla. Mrkvu sadíme do riadkov vzdialených od seba 25 cm. Hĺbka jednotlivých riadkov by mala byť zhruba 1,5 cm.

Štandardný výsev mrkvy sa môže vykonávať od marca až do júna. Pri odrodách je dobré vedieť, že existujú veľmi skoré až neskoré odrody, ktoré si záhradkári niekedy pletú. Neskorá odroda znamená, že je potrebné, aby bola dlho na poli, takže je lepšie ju vysievať na jar.

Dlhodobo odporúčame záhradkárom vytvoriť väčšie a širšie hrobčeky, aby sa zabránilo rýchlemu vysychaniu pôdy. Takýto spôsob zároveň uľahčuje rasť koreňov do pôdy a ich následný zber. Na vrchu hrobčeku by mal byť dvojriadok, prípadne trojriadok koreňovej zeleniny, či už je to mrkva, petržlen, alebo paštrnák.

S výsevom mrkvy a petržlenu začíname v marci.

Príprava pôdy

Pôdu na výsev väčšina záhradkárov a profesionálnych pestovateľov pripravuje na jar. Z hľadiska vlahových podmienok niektorí odporúčajú prípravu už na jeseň. V niektorých záhradkách skúšajú aj jesenné výsevy.

Špeciálne pripraviť pôdu sa asi nedá, ale odporúčam lepšie prekyprenie. Ak máme ťažší typ pôdy, mrkvu si môžeme dopestovať, ale môžeme sa stretnúť v problémami, ako sú rôzne choroby alebo náročnejší zber. Predsa len, keď koreň narastie do hĺbky pôdy, musíme ho z nej potom dostať. Ideálne sú ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté a piesočnatohlinité, ktoré sú dobre prekyprené a majú dostatok slnka.

Predovšetkým je dôležité si zvoliť správne stanovisko. Mrkva vyžaduje hlboké, humózne a ľahké pôdy s dostatkom vápniku. Nemá rada záhony vyhnojené s čerstvým hnojom. V tom prípade korene pukajú. Ako predplodina je ideálny pór, fazuľa alebo šalát.

Klíčenie semien

Mrkva klíči za zhruba tri týždne. Najmä na začiatku nezabudneme mrkvu pravidelne polievať. V neskoršom období sa zálievka neodporúča, aby vplyvom nadmernej vlahy nepraskali korene. Tento jav môže spôsobiť aj náhly prechod zo suchého letného počasia do upršanej jesene.

Ak semienka nevzídu, väčšinou iná možnosť ako presev nie je. Jedine, ak nevzišli z toho dôvodu, že celý čas ležali v suchej pôde. Zálievka by mala byť pravidelná, ale nie, že na záhon chodíme každý deň s troškou vody. Zvlášť v prípade hrobčekov je dôležité, aby sme zaliali celý profil a nie len vrchnú časť. Lepšie, ak raz dva až tri dni poskytneme rastlinám dostatok vody, samozrejme, v závislosti od počasia.

Zálievka je kľúčová práve pri klíčení, obzvlášť petržlenu, ktorý klíči veľmi dlho. Je potrebné, aby tam vlaha bola po celý čas. Môžeme si pomôcť ešte netkanou textíliou, ktorá zadrží vlhkosť v pôde a ochráni ju pred výrazným slnečným žiarením.

Výsevné pásiky

Výsevné pásiky sú pre mňa trochu kontroverzná záležitosť, ale pre záhradkárov môžu byť niekedy nápomocné. Osivo je na pásikoch rovnomerne rozmiestnené v určitých vzdialenostiach, čo uľahčuje výsev. Ak sme ich nepoužili, čaká nás jednotenie.

Jednotenie mrkvy

Rastliny môžeme pretrhávať, keď má maternicové lístky. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť 2-3 centimetre, podľa toho, v akej fáze chceme robiť zber a akú odrodu sme si zvolili. Ak ide napríklad o odrodu ‘Tena’, čo je typ Chantenay, ktorý vytvára síce krátke, ale široké korene, môžeme medzi rastlinami nechať medzeru 4-5 centimetrov. Naopak, ak zasejeme karotku, typicky odrodu ‘Nantes’ alebo ‘Anina’, ktorá robí pekné dlhé korene, a chceme zbierať priebežne, môžeme nechať porast trochu hustejší.

Životnosť týchto rastliniek už skončila. Dôvodov je niekoľko. Po prvé, tieto rastlinky sú veľmi malé a náchylné na poškodenie. Navyše, väčšinou pri vytrhávaní jej poškodíme koreň, minimálne čiastočne, o ktorý nám pri pestovaní ide. Rastlina na to rôzne reaguje, preto by sa mohlo stať, že vytvorí krátky, rozvetvený škaredý koreň, ktorý nám aj tak k ničomu nebude.

Starostlivosť o mrkvu

Pestovanie v hrobliach je odporúčaným spôsobom pri mrkve a petržlene. Závlaha by mala byť taká štandardná. Jednoducho, keď je sucho, rastliny zalejeme. Pri pestovaní v hrobliach odporúčam po 2-3 mesiacoch už nezalievať navrch na hrobček, ale len medzi hrobčekmi, do žľabu. Pri zálievke petržlenu by som ešte rád spomenul, že v auguste alebo v druhej polovici augusta sa už príliš neodporúča zalievať. Dochádza potom k hrdzi koreňov, chorobe, ktorá sa vyskytuje väčšinou kvôli nedostatku vzduchu v pôde. Riziko hrdze je menšie v ľahších pôdach.

Všeobecne odporúčam, aby sa zbytočne neprihnojovalo. Ak máme záhon v dobrom stave, nie je nutné mrkvu ani petržlen nijak zvlášť hnojiť. Čo by sa však nemalo robiť - mrkvu ani petržlen nedávame na čerstvo vyhnojené pozemky. Rastliny mávajú potom problém napríklad s praskaním koreňov. Tento problém sa môže vyskytnúť aj pri nadmernom hnojení dusíkom. Špeciálne hnojivá určite nie sú potrebné.

Čo sa týka buriny, môžeme použiť herbicídnu ochranu hneď po výseve, kým ešte rastliny nevzídu. Neskôr sa odporúča len klasická okopávka. Burinu odstraňujeme tradičnou okopávkou.

Zber mrkvy

Mrkva chutí oveľa lepšie po jednom alebo viacerých mrazoch. (Mráz povzbudzuje rastlinu, aby si začala ukladať energiu - cukry - do koreňa na neskoršie použitie.) Po prvom silnom mraze na jeseň zakryte vrcholy mrkvy vrstvou rozdrvených listov, aby ste ju uchovali pre neskorší zber.

Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody zberáme prebierkou už od mája do júla. Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú. Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber a korene už nerastú, je vyfarbenie. Pár koreňov jednoducho vyberieme a skontrolujeme. Spodné listy žltnú, listová ružica je rozklesnutá.

Spravidla platí, že čím je mrkva menšia, tým má lepšiu chuť. Zberajte úrodu vždy, keď sa dosiahne požadovaná zrelosť alebo veľkosť. Mrkva by mala byť zhruba tak široká ako váš palec alebo mať priemer minimálne 1,5 cm. Ak pestujete mrkvu na jar a začiatkom leta, zberajte skôr, ako sa denné teploty príliš zvýšia, pretože horúčava môže spôsobiť, že korene mrkvy budú vláknité.

Ak je pokožka vyzretá, riziko poškodenia koreňov pri zbere je menšie alebo žiadne.

Treba úrodu pozbierať pred prvými mrazmi. Akonáhle niečo zmrzne, nejaké poškodenie nastane. Inak odporúčam zberať čo najneskôr, ako nám počasie dovolí.

Môžeme sa pozrieť na koreň a odhadom posúdiť, či je už zrelý. Napríklad pri čerstvej karotke, keď je odtrhnutá skoro, je pokožka úplne jemnučká. Zatiaľ čo pri neskoršom zbere je už trošku hrubšia - do tejto fázy by sa mrkva mala dostať, ak ju chceme ďalej skladovať.

Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný. Korene môžu od nadbytku vody praskať. Ak z nejakého dôvodu nestihneme korene vybrať, aspoň záhon zakryjeme netkanou textíliou, čečinou a v najbližšom priaznivom čase korene vyberieme.

Na zber používame rýľ alebo rýľovacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme. Podryté korene sa uvoľnia a ľahko ich vytiahneme von z pôdy. Ak by sme rýľ nepoužili, len ťahali mrkvu za vňať, vňať by sme síce odtrhli, ale koreň by zostal v pôde. Korene s vňaťou necháme na záhone alebo v debničke v tenkej vrstve mierne zaschnúť, najlepšie niekoľko hodín, aby pôda nalepená na koreňoch sama odpadla. Pôdu z koreňov neotĺkame, nedrhneme kefou ani neumývame vodou, ale opatrne utrieme jemnou handričkou, prípadne použijeme textilné rukavice. Pri čistení korene zároveň vytriedime.

Skladovanie mrkvy

Ak chcete uskladniť čerstvo zozbieranú mrkvu, odrežte asi centimeter z vrcholov, vydrhnite všetky nečistoty pod studenou tečúcou vodou a osušte na vzduchu. Utesnite vo vzduchotesných plastových vreckách a vložte do chladničky. Ak dáte čerstvú mrkvu jednoducho do chladničky, o pár hodín ochabne. Zrelú mrkvu môžete nechať na dočasné uskladnenie v pôde, ak pôda nemrzne a škodcovia nie sú problémom. Mrkvu je možné skladovať aj v nádobách s vlhkým pieskom alebo suchými pilinami na chladnom a suchom mieste.

Koreňovú zeleninu skladujeme v chlade a v tme, ideálne na mieste s primeranou vlhkosťou. Dôležité je, aby tam nebolo príliš vlhko, preto korene majú tendenciu začať pomaly pučať. Koreň má v sebe zakódované, že chce pokračovať do druhého roka, keď vytvorí kvet a bude sa ďalej množiť.

Je dobré vyskúšať viacero metód a nájsť takú, ktorá nám bude fungovať najlepšie. Niektorí záhradkári skladujú zeleninu priamo v hline, v ktorej rástla, a korene nedočisťujú, ale nechávajú ľahko zabalené v hline, ktorá ich ochráni pred vonkajšími vplyvmi. Iní skladujú koreňovú zeleninu v debničkách alebo nádobách naplnených pieskom. Niekomu stačí uložiť do debny alebo prekryť aspoň fóliou, aby zelenina zbytočne nevysychala.

Ešte by som spomenul opatrnosť pri samotnom zbere, aby sme nevytvárali priestor na infekciu skladovými chorobami. Niekto vňať pri zbere zrezáva, iný ju odtrháva. V prípade odtrhávania je potrebné strhávať dostatočne jemne, aby sme koreň veľmi nepoškodili.

Ak máme iba priestor v byte, kde je štandardná izbová teplota okolo 20 stupňov Celzia, veľa možností, ako efektívne skladovať koreňovú zeleninu nemáme. V tomto prípade môžeme nechať mrkvu na záhone a zbierať ju priebežne.

Pestovanie mrkvy v kvetináči

Pestovanie mrkvy v kvetináči je vynikajúcim projektom skoro na jar alebo na jeseň, pretože mrkva uprednostňuje chladnejšie teploty ako letná zelenina. Mohli ste počuť, že pestovať mrkvu v kvetináči je zložité. Hoci mrkvu možno za určitých podmienok pestovania považovať za chúlostivú, akonáhle sa naučíte, ako ju pestovaťv kvetináči, spravíte si z toho pravidelnú rutinu.

Pestujte mrkvu v nádobách v ľahkej a dobre priepustnej pôde. Kvetináče musia byť dostatočne hlboké pre vývoj mrkvy. Mali by mať drenážne otvory, pretože koreňové plodiny môžu hniť, ak zostanú v rozmočenej pôde. Miniatúrne odrody a odrody Oxheart sú najvhodnejšie na pestovanie v nádobách. Korene týchto mrkiev sú v dospelosti dlhé iba 5 až 7,6 cm. Niekedy sa im hovorí amsterdamské odrody.

Starostlivosť o mrkvu v kvetináči

Mrkva pestovaná v nádobách potrebuje pravidelnú vlhkosť. Kontajnery vyžadujú zalievanie častejšie ako plodiny v zemi. Mulčovanie môže pomôcť udržať vlhkosť, keď pestujete mrkvu v kvetináči, a pomôcť udržať mimo aj burinu. Pestovanie mrkvy v kvetináčoch, rovnako ako u iných koreňových plodín, prináša lepšie výsledky s malými rušeniami koreňov, napríklad vytrhávaním buriny.

Kvetináče s mrkvou môžete vyložiť keď teplota dosiahne 7° C. Pestovanie mrkvy v nádobách produkuje najlepšie tvarovanú mrkvu pred dosiahnutím teploty 21 ° C, ale úspešná produkcia mrkvy v nádobách sa vyskytuje aj medzi 13 až 24 ° C. V lete zabezpečte tienisté miesto, ktoré dokáže udržiavať teploty o 10 až 15 stupňov nižšie ako na slnečných miestach.

Keď pestujete mrkvu v kvetináčoch, prihnojte ju vyváženým rastlinným hnojivom chudobným na dusík, prvé číslo v trojcifernom pomere. Nejaký ten dusík je nevyhnutný ale príliš veľa môže podporiť nadmerný rast lístia s menšou tvorbou koreňa. Zrieďte sadenice rastúcej mrkvy na vzdialenosť 2,5 - 10 cm, ak sú vysoké 5 cm.

Väčšina odrôd je pripravená na zber do 65 až 75 dní po výsadbe. Kontajnery umožňujú flexibilitu presunu plodiny na chladnejšie miesto alebo zakrytia, ak teploty klesnú pod -7 ° C. Kontajnerová mrkva môže byť niekedy prezimovaná na skorý jarný zber.

Pestovanie zeleniny v kvetináčoch otvára úplne nový svet záhradníčenia pre tých, ktorí majú malé vonkajšie priestory. A môže to byť zábava pre celú rodinu, pretože sa jej môžu zúčastniť aj vaše deti.

Najčastejšie chyby pri pestovaní mrkvy

Častou chybou sú príliš skoré výsevy, ktoré vedú k vykvitnutiu rastliny namiesto tvorby koreňa. Ďalším problém býva nesprávna zálievka. Záhradkári síce zalievajú každý deň, ale veľmi ľahučko, čím podporia vznik hornej krusty a semienko vlahu nepocíti. Alebo, naopak, zálievku podcenia a napríklad 2-3 dni vynechajú. Počas dní, kedy svieti ostré slnko a máme nad 20 stupňov, môžu najmä hrobky veľmi ľahko a rýchlo vyschnúť.

Choroby a škodcovia mrkvy

Mrkvu a petržlen zvyčajne nie je potrebné ošetrovať voči škodcom ani chorobám. Ak sú napadnuté, väčšinou ide o malé zásahy, ktoré nie je potrebné nijak ošetrovať. V prípade, že sa vošky zletia na malú mrkvu alebo petržlenovú vňať, ktorá ma napríklad 4-5 cm, sú schopné porast úplne zdecimovať. Spoznáme to podľa toho, že sa listy akoby krútia a na listoch vošky aj vidíme.

Záhradkári sa často stretávajú s dierami v mrkve, ktoré spôsobuje vŕtavka mrkvová. Proti vŕtavke sa dá aplikovať insekticídny postrek, ale je potrebné ho urobiť včas, kým nalietava. Vo chvíli, keď ju už fyzicky vidíte, je väčšinou už neskoro. Spravidla sa však nestretávam s tým, že by bola takým zásadným problémom.

Drôtovce môžu byť problematické, ale proti nim sa nedá robiť veľká ochrana. Odporúča sa babská rada - do pôdy vložiť napoly rozkrojený zemiak, do ktorého drôtovce vlezú a zemiak následne zlikvidujeme. Je to, samozrejme, veľmi malé riešenie problému, pretože ním neodstránime všetky jedince. Drôtovce sú väčšinou sezónny problém, ktorý sa vyskytuje raz za 5-6 rokov, je to dané ich vývojovým cyklom. Ako polyfágna larva však žerú všetko, na čo narazia, takže nás nebude trápiť iba v mrkve a petržlene. Rovnaké diery nám urobia aj do zemiakov.

Pri petržlene sa môžeme stretnúť ešte s hubovými chorobami, ako je septorióza (septóriová škvrnitosť listov) alebo múčnatka.

Pestovanie mrkvy a petržlenu na rovnakých hriadkach

Som skôr zástanca výsevného postupu, preto by som mrkvu a petržlen radšej vysial na iné miesto. Okrem toho, chemická ochrana týchto dvoch plodín počas vegetácie môže byť ľahko problematická. Pokojne to môže byť plodina hnojená hnojom, pretože mrkva a petržlen nemajú radi priame hnojenie hnojom. Avšak vyhnojenú pôdu znášajú dobre. Prípadne ich potom zaradiť do tretej trate.

Spoločné pestovanie mrkvy s inými rastlinami

Mrkva a petržlen sa dá pestovať so spomínanou reďkovkou. Reďkovka však na záhone dlho nevydrží - je tam zo začiatku vegetácie, potom ju pozbierame a zostane nám iba mrkva a petržlen. Rovnako sa dá na jar vysiať alebo vysadiť aj šalát. A to je v podstate ten istý príbeh. Z hľadiska výsevného postupu odporúčam ďalšiu koreňovú zeleninu, napríklad šalátovú repu, ktorú zbierame v podobnom časovom úseku. Zbytočne si tým nerozčleňujeme pozemok na časti, kde nám na kúsku niečo rastie a niečo nie.

Tabuľka odrôd mrkvy

tags: