Pojem rastlinná či vegánska strava sa ešte donedávna podvedome spájal najmä s úzkym okruhom ľudí, väčšinou príslušníkov mladšej generácie a vyznávačov extrémneho “rebelského“ životného štýlu, a to aj napriek tomu, že sa nejedná o žiadnu novinku. Dnes si však tento štýl stravovania získava čoraz viac priaznivcov v rôznych spoločenských vrstvách a vekových kategóriách, vrátane mnohých známych osobností zo sveta politiky, športu či kultúry - Bill Clinton, Al Gore, Jared Leto, Pamela Anderson, Alicia Silverstone, Bryan Adams, James Cameron či Carl Lewis.
Objavuje sa čoraz viac filmov venovaných tematike ekológie, udržateľného stravovania a vplyvu rastlinnej stravy na zdravie. Vo svete internetu nájdeme čoraz viac blogerov a vlogerov, ktorí propagujú tento životný štýl formou videí či článkov, v ktorých popisujú svoje vlastné skúsenosti a prinášajú zaujímavé návody a recepty, ako pripraviť chutné a zdravé jedlá a zaradiť vegánstvo do bežného denného režimu. Obchodné reťazce zaraďujú do svojej ponuky celé rady produktov, vyrobených výhradne z rastlinných surovín, označených certifikovaným logom “Vegan“ a na jedálnych lístkoch mnohých reštaurácií sa tiež čoraz častejšie objavujú výhradne rastlinné špeciality.
Mnohí z tých, ktorí sa rozhodli vylúčiť zo svojho jedálnička akékoľvek produkty živočíšneho pôvodu (mäso a mäsové výrobky, mlieko, mliečne produkty a vajcia), tak urobili zo zdravotných dôvodov. Medzi zástancov nejedenia mäsa a živočíšnych produktov patrili aj také významné historické osobnosti, ako bol Platón, Pytagoras, Sokrates, Hippokrates, Leonardo da Vinci, Lev Tolstoj, Franz Kafka, Voltaire, Arthur Schopenhauer, Thomas Edison či Albert Einstein. Najčastejšie benefity, ktoré uvádzajú zástancovia vegánskej stravy, sú: celkové zvýšenie vitality a výkonnosti organizmu, zvýšenie schopnosti koncentrácie, pokles telesnej hmotnosti a nadmerného množstva telesného tuku, úprava trávenia a vylučovania, zlepšenie stavu pleti, vlasov a nechtov či zvýšenie svalového a kožného tonusu.
Mnohé výskumy dokazujú, že vylúčenie živočíšnych produktov umožňuje predchádzať aj závažným zdravotným ťažkostiam, ktoré sú spojené s vysokým príjmom škodlivých tukov a cholesterolu, ako sú napríklad vysoký krvný tlak, ateroskleróza (kôrnatenie tepien spojené so zvýšenou hladinou“zlého“ LDL cholesterolu v krvi), ktoré môžu následne vyústiť do nepríjemných a závažných cievnych ochorení vrátane srdcového infarktu, mozgovej príhody či erektilnej dysfunkcie. Následkom nadmerného príjmu živočíšnych bielkovín môže byť tiež obezita a s ňou súvisiace ochorenia ako napr. cukrovka II. typu, poškodenie obličiek a pečene či celkové prekyslenie organizmu.
S konzumáciou ťažko stráviteľných potravín živočíšneho pôvodu súvisia takisto tráviace ťažkosti - prekyslenie žalúdka, zápal čriev, syndróm dráždivého čreva či problémy s vylučovaním (hnačky a zápchy). Vo viacerých výskumoch bola už preukázaná aj priama súvislosť vzniku rakovinových ochorení s nadmernou konzumáciou mäsových a mliečnych výrobkov.
Málokto vie, že výskumy potvrdzujúce súvis zdravotných ťažkostí s príjmom potravín živočíšneho pôvodu nie sú žiadnou novinkou - jeden z najvýznamnejších výskumov v tejto oblasti uskutočnil už v 60-tych rokoch vedecký team T. C. Campbella, PhD a bol zverejnený aj v knižnej podobe pod názvom The China Study. K tvorbe malého množstva mäsa u zvieraťa (čiže svaloviny) je potrebné obrovské množstvo rastlinnej stravy, a teda aj obrovského množstva pesticídov a iných chemických látok používaných v poľnohospodárstve, ktoré zviera nie je schopné úplne zmetabolizovať. Z hľadiska celkového zdravia organizmu a prevencie ochorení je potrebné spomenúť aj vyšší obsah toxínov v živočíšnych potravinách, ktoré sa v potravinovom rebríčku nachádzajú vyššie, ako rastlinné. Nevylúčené škodliviny sa ukladajú v jeho organizme.
Etické dôvody prechodu na rastlinnú stravu
Jedným z najvýznamnejších a najpresvedčivejších faktorov, ktoré mnohých vedú k trvalému prechodu na rastlinnú stravu, je skutočnosť, že produkcia živočíšnych výrobkov je nevyhnutne spojená s utrpením zvierat. Ako hovorí bývalý člen skupiny Beatles, Paul McCartney: „Keby mali bitúnky sklenené steny, všetci by boli vegetariáni.“ Nejde však len o utrpenie súvisiace so samotným faktom, že zbavujeme zvieratá života, ale aj o utrpenie, ktoré znášajú zvieratá v súvislosti so samotným chovom na mäso a produkciu mlieka a vajec.
Napriek tomu, že sa jedná o živé, dýchajúce a cítiace bytosti, pristupuje sa k nim ako k predmetom - výrobniam potravín. Väčšina z nich prežije celý život v zajatí, často v mimoriadne stiesnenom priestore a v neprirodzených podmienkach, v dôsledku čoho sa u nich prejavujú okrem rôzne správania (ako napríklad kanibalizmus v prípade ošípaných). Kravám, ktoré podľa vedeckých štúdií patria medzi najstarostlivejšie matky v živočíšnom svete, sú teľatá neľútostne odobraté hneď po pôrode a určené na ďalší chov na mäso, alebo okamžitú porážku.
Chovné zvieratá sú dopované antibiotikami a hormónmi pre čo najrýchlejší rast a podrobované bolestivým veterinárnym úkonom, ako napríklad kastrácia, či odstraňovanie rohov, bez akejkoľvek anestézie. Sliepky, ktoré pri voľnom výbehu znesú ročne okolo 200 vajec, sú vo veľkochovoch umelo stimulované k tomu, aby znášali až 350 vajec ročne, pričom samčekovia sú okamžite po vyliahnutí hromadne usmrtení ako nerentabilní, a to zomletím zaživa alebo udusením. Dojné kravy prežijú celý svoj život pripútané na jednom mieste v stajni a sú prakticky neustále umelo oplodňované, aby produkovali čo najviac mlieka až do okamihu, kým nie sú úplne vyčerpané a odoslané na porážku.
Pred samotnou porážkou sú zvieratá často podrobované stresu pri preprave na bitúnok, a bohužiaľ veľmi často nie sú ani úplne usmrtené predtým, ako dôjde k samotnému “spracovaniu“, čiže zdieraniu kože, odstraňovaniu vnútorností atď. Keď sa na chvíľu zamyslíme nad spôsobom, akým získavame mäso, mlieko a vajcia, zistíme, že v skutočnosti nie je akceptovateľný pre väčšinu z nás. Ak by sme na ulici zahliadli, že niekto ubližuje zvieraťu, prirodzenou reakciou väčšiny ľudí by bola snaha tomu zabrániť. Morálno-etické dôvody patria medzi najsilnejšie motivácie k trvalému prechodu na čisto rastlinnú stravu.
Prevažná väčšina z nás by nikdy nebola schopná ublížiť zvieraťu ani zbaviť ho života. Nechceme ani len počuť o tom, ako živočíšna výroba prebieha, pretože skutočnosť je natoľko krutá, že by sme ju nezniesli. Ako je teda možné, že my ľudia, v najhlbšej podstate súcitné bytosti, sme schopní si bez výčitiek pochutnávať na steakoch, klobáskach či pečenom kurati? Jedinou možnosťou, ako to urobiť, je vypnúť svoje prirodzené inštinkty a byť presvedčení o tom, že je to normálne a prirodzené, a teda aj morálne akceptovateľné.
Melanie Joy, významná vegánska aktivistka, prednášateľka a psychologička, autorka knihy Prečo milujeme psy, jeme prasatá a nosíme kravy, vysvetľuje tento mechanizmus pomocou pojmu “karnizmus” (carn= mäso, -izmus = systém presvedčení) - skrytej ideológie, ktorá nám okrem iného umožňuje rozlišovať zvieratá na tie, ktoré sú “jedlé“ a tie, ktorých konzumácia je poburujúca a neakceptovateľná, a zároveň zahŕňa obranné mechanizmy - logické argumenty, vďaka ktorým si vieme na vedomej úrovni vnútorne obhájiť prirodzene neakceptovateľné metódy získavania živočíšnych produktov. Táto ideológia sa vyznačuje najmä tým, že je neviditeľná - je natoľko rozšírená a zakorenená v kultúre, že ju na vedomej úrovni nevnímame ako všeobecne zastávanú ideológiu, ale ako nevyhnutný, prirodzený a normálny svetový poriadok, zatiaľ čo vegánstvo či vegetariánstvo sa vedome vníma ako systém presvedčení jednotlivcov o tom, že konzumácia zvierat a živočíšnych produktov je neetická.
Neviditeľnosť karnizmu a jeho obetí
Väčšina “karnistov“ si v skutočnosti neuvedomuje, že sú zástancami karnizmu, nakoľko sa jedná a o neviditeľnú ideológiu, ktorá nám je vštepovaná od narodenia a nie je možné ju spochybňovať. Karnistický “obranný systém“ ukrýva spojitosti medzi našimi morálnymi hodnotami a správaním a umožňuje nám urobiť výnimku v situáciách, ktoré by sme za normálnych podmienok vyhodnotili ako neetické. Dostávajú sa k nám dôkladne očistené, naporcované a zabalené, aby čo najmenej pripomínali zviera, z ktorého boli získané. Neviditeľná však nie je len samotná ideológia karnizmu - neviditeľné sú aj jej obete, čiže miliardy chovných zvierat, ktoré sú ukryté pred naším zrakom, pracovníci bitúnkov a mäsokombinátov, ktorí často pracujú v tých najhorších podmienkach, a v konečnom dôsledku aj spotrebitelia, ohrození nespočetnými ochoreniami dokázateľne spôsobenými konzumáciou živočíšnych produktov, vychovaní tak, aby sa emocionálne a fyzicky odrezali od pravdy, ktorá sa ukrýva za jedením mäsa, mlieka a vajec.
Ďalším obranným mechanizmom karnizmu je aj to, že nás presviedča o nevyhnutnosti konzumácie mäsa a živočíšnych produktov (propagácia mäsa ako nutného zdroja bielkovín, či mlieka ako zdroja vápnika), a zároveň deformuje naše vnímanie, aby sme sa pociťovali čo najväčší komfort pri ich jedení: učíme sa vnímať chovné zvieratá abstraktne a hromadne, ako komodity (hydina, hovädzina, bravčovina a pod.). Ruku na srdce - koľkí z nás by nakupovali hoci aj kuracie mäso v takých množstvách, v akých to robíme denne, ak by sa predávalo vcelku, neošklbané a nevypitvané, s hlavou, zobákom, očami a pazúrmi? Sila karnizmu spočíva v konečnom dôsledku v tom, že sa odvoláva na niečo, čo robí väčšina.
Tak, ako každá ideológia, ani karnizmus napriek svojej sile nie je neprelomiteľný. A prelomiť ho môžeme práve tým, že sa začneme zamýšľať nad našimi každodennými rozhodnutiami. Nad tým, či sa naozaj jedná o vedomé rozhodnutia, alebo len automaticky nasledujeme to, čomu nás naučili. Slovami Tobiasa Leenaerta, dlhoročného bojovníka za práva zvierat a spoluzakladateľa Centra pre efektívnu vegánsku advokáciu (CEVA):„Väčšina ľudí je mäso, pretože... väčšina ľudí je mäso“.
Vplyv živočíšnej výroby na životné prostredie
Ochrana životného prostredia znamená pre väčšinu z nás také opatrenia ako znižovanie emisií výfukových plynov, obmedzovanie spotreby vody a elektriny, či triedenie odpadu a znižovanie tvorby biologicky nerozložiteľného odpadu. Podľa výpočtov potravinovej a poľnohospodárskej organizácie (FAO) z roku 2013 má chov hospodárskych zvierat za následok tvorbu až 14,5% celkového množstva skleníkových plynov, čo je viac, ako všetky formy dopravy dokopy (13%), pričom tieto plyny pochádzajú v prevažnej väčšine z pestovania krmiva pre zvieratá, trávenia zvierat a rozkladania hnoja.
Menej známa je skutočnosť, že aj živočíšna výroba má mimoriadne negatívny dopad na pôdu, vodu, ovzdušie, klimatické zmeny, biodiverzitu, dažďové pralesy, odpadové hospodárstvo i trvalú udržateľnosť ekosystému. Zbytok pripadá na spracovanie a dopravu živočíšnych výrobkov. Niektoré odhady uvádzajú až 51% podiel živočíšnej výroby na emisiách skleníkových plynov, a aj program OSN pre životné prostredie konštatuje, že významné zníženie dopadov klimatických zmien bude možné jedine v prípade, ak nastane celosvetový odklon od stravovania sa živočíšnymi produktmi.
Podľa niektorých odborníkov sú aj tieto výsledky výrazne podhodnotené, najmä kvôli prehliadaniu vplyvov, ako je dýchanie zvierat, využitie pôdy alebo podcenená tvorba metánu (CH4) pri trávení a plynatosti dobytka. Prechodom na vegánsku stravu môžeme ušetriť dokonca toľko CO2 ročne, koľko vznikne pri 10000 km jazdy autom. Tá sa v súčasnosti získava najmä intenzívnym výrubom a vypaľovaním dažďových pralesov, amazonského pralesa a iných lesov v rôznych častiach sveta. Dopyt po živočíšnych produktoch so sebou prináša aj rastúcu potrebu pôdy, potrebnej na pastviny pre dobytok, ale aj polia na pestovanie krmiva. Až 70% vyrúbanej plochy amazonského pralesa slúži pre chov dobytka.
Každé dve sekundy takto zmizne plocha lesa s rozlohou futbalového ihriska, a ročne sa jedná o plochu, ktorá zodpovedá rozlohe celého Česka a Slovenska. Ich ničením sa nielenže zmenšuje ich plocha, a teda aj kapacita pre uskladňovanie nebezpečných emisií, ale pri ich vypaľovaní dochádza tiež k spätnému uvoľňovaniu uskladneného uhlíka do atmosféry vo forme oxidu uhličitého - skleníkového plynu, čo následne významne prispieva k celkovému globálnemu otepľovaniu. Ničenie lesov súvisí nielen s likvidáciou ekosystémov a vyhynutím mnohých vzácnych prírodných druhov. Pralesy pomáhajú tiež regulovať zemskú klímu tým, že uskladňujú takmer 300 miliárd ton uhlíku vo svojich živých častiach (40-krát viac ako sú ročné emisie skleníkových plynov z fosílnych palív).
Živočíšna výroba je takisto mimoriadne náročná na spotrebu vody, ktorej nedostatkom trpí v súčasnosti viac ako jedna miliarda ľudí. Na chov zvierat pripadá až 29% celkovej svetovej spotreby vody v poľnohospodárstve. Na výrobu len jedného kilogramu hovädzieho mäsa je potrebných viac ako až 15 tisíc litrov vody, pričom rovnaké množstvo vody spotrebujeme na vypestovanie až 10 kg obilnín a 50 kg zeleniny!
Súčasnosť aj budúcnosť planéty má v rukách každý jeden z nás a zmena nemusí byť náročná - spočíva len v tom, že začneme robiť zodpovedné rozhodnutia, vrátane toho, že sa rozhodneme vyradiť zo svojho jedálnička živočíšne potraviny, a začneme ich postupne nahrádzať chutnými jedlami zo zeleniny, ovocia, obilnín či strukovín. Dôsledky klimatických zmien a ničenia životného prostredia sú čoraz viac viditeľné a výrazne ich už pociťujú obyvatelia mnohých častí sveta. Je teda najvyšší čas, aby sme sa zamysleli nad tým, aká budúcnosť nás čaká pri udržaní súčasnej tendencie.
Výhody prechodu na rastlinnú stravu
Prechod na čisto rastlinnú stravu nie je už v súčasnej dobe taký náročný, aký bol pár desiatok rokov dozadu, kedy sa aj tofu muselo vyrábať v domácich podmienkach:) Dnes už trh ponúka najrozmanitejšie vegánske delikatesy, ktoré plne uspokoja chuťové bunky každého “všežravca“ - okrem už známych rastlinných mliek či náhrad mäsa, môžete ochutnať aj syry či majonézu, ktorých konzistencia a chuť je na nerozoznanie od tých skutočných, dostupné sú aj také “vychytávky“ ako vegánsky tuniak či chrumkavá kačica.
Na internete už nájdete doslova milióny zaujímavých receptov na prípravu rovnako super-zdravých vegánskych jedál, ako aj menej zdravých lahôdok - hamburgerov, burrít, waflí, či vyprážaných pochúťok. Nebojte sa experimentovať a skúste dať šancu rastlinnej strave - nielenže tým prospejete svoju telu, ušetríte utrpenie chovným zvieratám a podporíte zdravie planéty, ale je veľmi pravdepodobné, že si doprajete aj prekvapivo príjemné kulinárske zážitky. Živió, milé vegánstvo!
Dnes ľudia po celom svete oslavujú život bez úmyselného vykorisťovania zvierat a snahu o spravodlivejší svet pre všetkých. Prvý november je Svetovým dňom vegánstva, ktorý zaviedla britská DJ-ka, speváčka a aktivistka za práva zvierat Louise Wallis v roku 1994.
Mýty a fakty o rastlinnej strave
- Mýtus: Hospodárske zvieratá sú premnožené. Fakt: Podľa štúdie organizácie ASAP (Proceedings of the National Academy of Science of USA) hospodárske zvieratá predstavujú 60 % všetkých cicavcov na planéte, človek 36 % a voľne žijúce živočíchy 4 %. Ak ich prestaneme jesť, bude to znamenať len to, že ich prestane človek množiť.
- Mýtus: Človek je všežravec a musí konzumovať všetko. Fakt: Človek dokáže plne fungovať aj na čisto rastlinnej vyváženej strave.
- Mýtus: Bielkoviny sa dajú získať len z mäsa. Fakt: Človek dokáže získať bielkoviny aj z rastlín (ako sú strukoviny, zelenina, obilniny a prípadne aj niektoré orechy).
- Mýtus: Rastlinná strava je nudná a obmedzujúca. Fakt: Vegánske stravovanie vás inšpiruje objavovať nové potraviny a kombinovať ich.
- Mýtus: Rastliny necítia bolesť. Fakt: Rastliny na rozdiel od cicavcov, vtákov, plazov či rýb nemajú centrálny nervový systém, a preto mnohé emócie, ktoré cítime aj my ľudia i zvieratá, rastliny necítia (napríklad bolesť).
Zdravotné benefity vegetariánskej stravy (lakto-ovo vegetariánstvo)
- Podpora kardiovaskulárneho zdravia: Vegetariánska strava pozitívne ovplyvňuje kardiovaskulárne zdravie a súvisí s nižším výskytom ochorení srdca a ciev. Vegetariáni mali o 23 % nižšie riziko vzniku ischemickej srdcovej choroby (nedokrvenosť srdcového svalu) v porovnaní s tými, ktorí jedli mäso.
- Zníženie rizika vzniku cukrovky 2. typu:Vegetariáni majú typicky zdravú telesnú hmotnosť, ktorá je zároveň spojená s nižším rizikom cukrovky 2. typu.
- Zníženie rizika vzniku nádorových ochorení:Vegetariáni mali o 10 % nižšie riziko akékoľvek nádorového ochorenia v porovnaní s ľuďmi, ktorí pravidelne konzumovali mäso.
- Nižšia telesná hmotnosť a BMI: Výskyt nadváhy a obezity bol na úrovni 40 % u tých žien, ktoré konzumovali zmiešanú stravu a 25 % u žien na vegetariánskej strave (konkrétne lakto-ovo vegetariánstvo).
- Pozitívny vplyv na životné prostredie: Výroba rastlinných potravín tvorí iba zhruba tretinu emisií v porovnaní so živočíšnou výrobou. Posun k stravovaniu s vyšším obsahom rastlinných potravín tak môže mať pozitívne environmentálne dopady.
- Etická a morálna stránka: Mnohí vegetariáni odmietajú spôsob súčasného chovu zvierat a praktiky, ktoré stoja za produkciou živočíšnych potravín.
Možné riziká vegetariánstva a ako ich minimalizovať
Hoci má vegetariánstvo mnoho benefitov, aj uňho môžu hroziť riziká. Ide hlavne o tie zdravotné, pretože ako následok vyraďovania celých skupín potravín z jedálničku môžu telu chýbať niektoré dôležité látky. Čím je vegetariánska strava striktnejšia, tým sú samozrejme vyššie aj riziká nedostatku živín. Niektoré živiny sú typické pre živočíšne potraviny, objavujú sa v nich vo väčších množstvách alebo sú z týchto zdrojov lepšie vstrebateľné. Každý vegetarián by mal preto ideálne vedieť, ktoré to sú a ako ich doplniť.
- Omega-3 mastné kyseliny: Pre vegetariána, ktorý nekonzumuje ryby je dôležité sústrediť sa na pravidelné zaraďovanie rastlinných zdrojov, ktoré obsahujú kyselinu alfa - linolenovú, ktorá sa na EPA a DHA premieňa. Keďže jej premena je však tak malá, je na mieste zvážiť suplementáciu omega - 3 vo forme doplnku výživy. Variantou sú aj vegánske produkty vyrobené z morských rias.
- Železo: Dostatočný príjem železa však nie je pre vegetariánov nesplniteľná úloha. Mali by si však byť vedomí nižšej vstrebateľnosti z rastlinných potravín a vyvážiť ju vyšším príjmom potravín bohatých na železo. Vstrebateľnosť železa podporuje kombinácia s vitamínom C.
- Zinok: Na zinok sú bohaté živočíšne potraviny ako mäso, vajcia či ryby. Rastlinné potraviny však nezaostávajú a tiež obsahujú celkom úctyhodné dávky tejto minerálnej látky. Nájdeme ho v strukovinách, obilninách či orechoch a semenách. S príjmom zinku sa však spája podobná komplikácia ako s už spomínaným železom. Zinok z ...
Čo by ste mali vedieť o vegetariánstve
Vegetariánstvo je stravovací smer, pri ktorom sú zo stravy vyradené niektoré skupiny živočíšnych potravín. Väčšina vegetariánov vyraďuje mäso, ale môžu sa k tomu pridať aj vajcia, ryby či mliečne výrobky.
Existuje viacero foriem vegetariánstva:
- Semivegetariánstvo (flexitariánstvo) - Ide o najmenej striktnú formu vegetariánstva.
- Pescateriánstvo - Po semivegetariánstve sa jedná o druhú najmenej obmedzujúcu formu vegetariánstva.
- Lakto - ovo vegetariánstvo - Ľudia, ktorí dodržujú tento stravovací smer vyraďujú mäso a ryby, ale majú v jedálničku ponechané vajcia a mliečne výrobky.
- Ovo - vegetariánstvo - V tomto prípade je jedálniček už výrazne obmedzenejší. Títo vegetariáni totiž zo živočíšnych potravín jedia iba vajcia.
- Vegánstvo - Jedálniček vegána neobsahuje žiadne živočíšne potraviny.
- RAW strava (vegánstvo) - V tomto prípade sú z jedálnička vylúčené nielen všetky živočíšne produkty, ale aj všetky tepelne spracované potraviny nad 48 °C.
tags:
