Pestovanie a sadenie zemiakov je veľmi jednoduché a zvládnu to aj začínajúci pestovatelia. Zemiaky sú pritom veľmi chutná, ekonomická a výživná plodina, ktorá je vhodná aj na pestovanie v našom klimatickom pásme.
Výhody pestovania vo vyvýšených záhonoch
Vyvýšený záhon ponúka možnosť zásobiť sa domácimi vitamínmi, aj keď nemáte priestor na klasickú zeleninovú záhradu. Pri záhone vám odpadne mnoho „namáhavej“ práce, ktorej sa pri klasickom záhradkárčení nedá vyhnúť, no zároveň je vhodný aj pre zaneprázdnených milovníkov doma vypestovanej zeleniny.
- Vyvýšené záhony sú vhodné takmer pre všetky druhy zeleniny.
- Zelenina v nich výborne prosperuje, poskytuje kvalitnú a bohatú úrodu, zároveň je lepšie chránená pred chorobami a škodcami.
- Zároveň sú lepšie chránené pred slimákmi a slizniakmi, steny vyvýšeného záhona sú totiž pre tieto živočíchy bariérou.
- Okrem toho sa k pestovanej zelenine nedostanú napríklad krty a hraboše.
Kedy sadiť zemiaky
Pri výsadbe zemiakov si je potrebné uvedomiť, že ide o teplomilné rastliny čo ovplyvňuje aj obdobie kedy sadíme zemiaky. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie kedy sadiť zemiaky si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz.
Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré), pričom skoré zemiaky dozrievajú už koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky väčšinou až v auguste.
S vysádzaním skorých zemiakov môžete začať už v polovici marca. Čas výsadby sa v jednotlivých krajinách líši. V severných oblastiach by sa mala odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy.
Ako sadiť zemiaky
Existuje viacero spôsobov ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej (ideálne sú piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín a preto sa zemiaky vysádzajú do predom prekyprenej (skultivovanej) pôdy.
Hĺbka výsadby
Spôsob výsadby ovplyvňuje aj to, ako hlboko sa zemiaky sadia. Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka.
Rozostupy
Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
Sadenie zemiakov krok za krokom
Tradičná výsadba do pôdy
- Pred sadením zemiakov je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja, pretože zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny.
- Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom.
- Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou ak je dostatočne kyprá.
Výsadba do kompostu
Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia.
- Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu.
- Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu).
- Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny.
Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
Starostlivosť o zemiaky
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné.
Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.
Zber zemiakov
Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať.
Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami.
Čo môžete nasadiť do vyvýšeného záhona?
Správne postavený zeleninový záhon v záhrade alebo na balkóne ponúka dobré podmienky pre výsadbu úžitkových a okrasných rastlín. Ktoré rastliny nasadíte vo svojom záhone, závisí predovšetkým od vašich prianí. Na základe zlepšených teplotných podmienok vyvýšeného záhona môžete s pestovaním zvolených rastlín začať už na jar a využívať záhon až do jesene.
Tak v prípade úžitkových, ako aj okrasných rastlín, odlišujeme v závislosti od potreby živín medzi rastlinami s vysokou, strednou a s nízkou spotrebou dusíka. Toto rozdelenie hrá pri sadení rastlín dôležitú úlohu.
Zelenina pre vyvýšený záhon podľa potreby živín
Pokiaľ vaše úžitkové rastliny vo vyvýšenom záhone nechcete hnojiť každý rok, dbajte na spotrebu živín nasadených rastlín. Na základe naplnenia vyvýšeného záhona rôznymi vrstvami materiálu ponúka záhon v záhrade v prvých rokoch dostatočné množstvo živín, ktoré optimálne zabezpečujú rastliny s vysokou spotrebou dusíka, ako rajčiaky, uhorky, kapusta, pór záhradný a zeler.
Ostatné druhy zeleniny, ktorým sa darí vo vyvýšenom záhone, sú cuketa, mrkva, fazuľa a hrach siaty cukrový. Medzi zeleninu - napríklad medzi rajčiaky - môžete nasadiť aj bylinky. V nasledujúcich rokoch potom nájdu rastliny s nízkou spotrebou dusíka, ako špenát, jahody a šalát, v pôde dobré podmienky a dostatok živín.
| Rastliny s vysokou spotrebou dusíka | Rastliny so strednou spotrebou dusíka | Rastliny s nízkou spotrebou dusíka |
|---|---|---|
| Karfiol | Fenikel | Rukola |
| Brokolica | Cesnak | Reďkev červená |
| Hlávkový kel | Kaleráb | Fazuľa kríčková |
| Cuketa | Mrkva | Valeriánka |
| Uhorka | Paprika | Bylinky |
| Zemiak | Reďkev biela | Žerucha |
| Kapusta | Šalát | Hrach |
| Melón | Špenát | |
| Rebarbora | Cibuľa | |
| Rajčiak | Pór | |
| Ružičkový kel | Mangold | |
| Zeler | ||
| Tekvica | ||
| Pór záhradný |
Produktívne striedanie plodín vo vyvýšenom záhone
| Rok | Nápad č. 1 | Nápad č. 2 |
|---|---|---|
| 1. | Tekvica, cuketa, fenikel | Pór záhradný, zemiaky, listový alebo hlávkový šalát |
| 2. | Kaleráb, uhorka, červená repa | Mrkva, kôpor, reďkev biela |
| 3. | Mrkva, cibuľa, mangold, kôpor | Šaláty, cibuľa, červená repa |
| 4. | Reďkev červená, šalát, hrach | Reďkev červená, hrach |
| 5. | Prestávka v pestovaní (voliteľne) | Prestávka v pestovaní (voliteľne) |
Ďalšie tipy pre vyvýšený záhon so zeleninou
- Nikdy nesaďte jeden druh zeleniny dva roky po sebe na to isté miesto.
- Nikdy nesaďte dva druhy zeleniny tej istej čeľade dva roky po sebe na to isté miesto. Čeľaď zeleniny je spravidla uvedená na obale od semien.
- Ak nechcete svoju výsadbu založiť na spotrebe živín, zvýšte množstvo hnojiva alebo znížte hustotu rastlín.
tags:
