Tvaroslovie (morfológia) je náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, spôsobmi tvorenia tvarov a gramatickými kategóriami slov. Medzi neohybné slovné druhy patria tie, ktoré sa nedajú skloňovať.
Zoznam neohybných slovných druhov
- Príslovky
- Predložky
- Spojky
- Častice
- Citoslovcia
1. Príslovky
Sú to plnovýznamové neohybné slová, ktoré nemajú gramatické kategórie. Latinsky sa nazývajú adverbiá. Vyjadrujú okolnosť alebo vlastnosť deja a majú funkciu vetného člena - príslovkové určenie.
Rozdelenie prísloviek
- Miesta (Kde? Kam? Kade? Odkiaľ? Pokiaľ?): vysoko, dole, vpravo, zhora, potiaľ, uprostred
- Času (Kedy? Odkedy? Dokedy? Ako dlho?): zrána, včera, zvečera, oddnes, dozajtra, stále
- Spôsobu (Ako? Akým spôsobom? Nakoľko?): dozlata, dobre, hlasno, plynulo, skvele, trocha, veľmi
- Príčiny (Prečo? Načo? Začo?)
Príslovky, ktoré sú odvodené od akostných prídavných mien, môžeme stupňovať podobne ako akostné prídavné mená.
Pravidelné stupňovanie
- 1. stupeň: -0 (rýchlo, krátko)
- 2. stupeň: -šie, -ejšie (rýchlejšie, kratšie)
- 3. stupeň: naj+2.stupeň (najrýchlejšie, najkratšie)
Nepravidelné stupňovanie
- dobre - lepšie - najlepšie
- zle - horšie - najhoršie
- málo - menej - najmenej
- veľa - viac - najviac
- pekne - krajšie - najkrajšie
- veľmi - väčšmi - najväčšmi
- ďaleko - ďalej - najďalej
- skoro - skôr/skorej - najskôr/najskorej
Čo určujeme pri príslovkách
Druh príslovky a stupeň, ak sa dá stupňovať. Napríklad: [Usiluj sa zdravšie žiť.] zdravšie - príslovka spôsobu, 2. stupeň.
Písanie prísloviek dovedna
Dovedna sa píšu príslovky, ktoré vznikli zo spojenia predložky (alebo iného slovného druhu) a podstatného mena: s-, na-, nad-, málo-, dolu- + podstatné meno. Napríklad: Darí sa nám iba sčasti. Stál naprostriedku. Prišiel až nadránom. Tvrdil to donedávna. Padol doluznačky.
Dovedna sa píšu aj niektoré príslovky, ktoré vznikli zložením z dvoch prísloviek. Dovedna sa píšu pôvodné predložkové spojenia, ktoré sa zmenili na príslovky. Sú to najmä:
- príslovky času: podvečer, nadránom, predpoludním; predvčerom, podchvíľou, pozajtra, popoludní
- príslovky spôsobu: odoka, nahlas, namieste, dočista, odspodku, pohromade, spravidla
Písanie aj dovedna, aj osobitne
Aj dovedna, aj osobitne sa píšu príslovky vyjadrujúce farbu a niektoré príslovky vyjadrujúce od akých čias veku (vzrastu), prednosť dávame písaniu dovedna. Napríklad: Vydrhla ju dobiela / do biela. Od mlada/i / Odmlada/i ho má rada. - z inej príslovky - dodnes.
Vetná príslovka treba
Správne: Treba niečo urobiť. Bude treba niečo urobiť. Bolo treba niečo urobiť. Nesprávne: Je treba niečo urobiť. Trebalo niečo urobiť
Príslovky a iné slovné druhy
- Príslovky a predložky - príslovky okolo, vedľa, dole, poniže a pod. sa môžu stať predložkami (vtedy stoja pred ohybným slovným druhom a neviažu sa s prísudkom vety).
- Príslovka: Okolo (Bežal okolo.) Vedľa (Strelil vedľa.) Dole (Pozeraj dole.)
- Predložka: Bežal okolo školy. Strelil vedľa brány. Padol dole tvárou.
- Príslovky a častice - príslovky dobre, skôr, veľmi a pod.
- Častica: Dobre (Dobre sa obleč!) Skôr (Odišli skôr.)
- Príslovka: Dobre, nezabudnem. Je skôr žltý než oranžový.
- Príslovky a citoslovcia - príslovky sa môžu stať aj citoslovcami (vtedy sa neviažu s prísudkom vety, sú oddelené od ostatnej časti vety čiarkou).
- Príslovka: Výborne (Výborne sa mu darí.)
- Citoslovce: Výborne, to je ono!
2. Predložky
Latinsky prepozície. Stoja pred podstatnými menami, prídavnými menami, zámenami a číslovkami. Vyjadrujú vzťahy medzi pomenovaniami (osôb, zvierat, vecí, činností alebo javov a stavov). Sú to neohybný a neplnovýznamový slovný druh a nemajú funkciu vetného člena.
Rozdelenie predložiek
- a) jednoduché - sú tvorené iba jednou predložkou: z, v, do, okolo, medzi, miesto
- b) zložené - sú tvorené viacerými predložkami: popod (po-pod), spoza (s-po-za), pomedzi (po-medzi), namiesto (na-miesto)
Čo určujeme pri predložkách
Predložka podľa zloženia + predložka podľa možnosti byť iným slovným druhom + pád, v ktorom sa nachádza (ten určujeme podľa slovného druhu, s ktorým sa viaže). Napríklad: Prešiel okolo úzkej rokliny. okolo - predložka, jednoduchá, druhotná, G.
Písanie predložiek
Dve predložky nemôžu stáť pri sebe vo vete, a to ani vtedy nie, ak by sa obidve viazali na to isté podstatné meno. Nesprávne: pred a po jedle, na i po vyučovaní, pred aj počas obeda, pri aj za školou, pred a počas vojny. Túto chybu možno odstrániť opakovaním podstatného mena alebo použitím zámena: pred jedlom a po jedle, pred jedlom a po ňom.
- predložka na / v - v spojeniach (ísť) na súd, na obecný úrad, na poštu nemá predložka “na“ čisto miestny význam, lebo naznačuje účel, t. j. ísť niečo vybaviť.
- pri názvoch stredných škôl sa pripúšťa dvojakosť: (chodiť) do gymnázia, na gymnázium. Pri názvoch vysokých škôl sa ustálilo spojenie s predložkou “na“: (študovať) na univerzite, na technike, na právnickej fakulte; (chodiť) na univerzitu, na techniku, na právo, na medicínu.
- predložky o / za - predložky “o“ a “za“ si konkurujú aj v časovom význame.
- predložka “o“ vyjadruje čas, po ktorom sa uskutočňuje dej: vrátim sa o hodinu, o malú chvíľu, o krátky čas, o dva dni prídem o päť minút, o pol hodiny; stretneme sa o tomto čase.
- predložka “za“ vyjadruje čas v priebehu, za trvania niečoho: Zemiaky budú za desať minút uvarené (varenie potrvá 10minút). Úlohu napíšem za pol hodiny (písanie mi potrvá polhodiny).
Teda aj na otázku Koľko je hodín? - niektoré správne / nesprávne predložkové väzby:
- ÁNO: postavenie mimo hry, NIE: postavenie mimo hru
- ÁNO: z pravopisnej stránky, NIE: po pravopisnej stránke
- ÁNO: buď ku mne milý, NIE: buď na mňa milý
- ÁNO: som v internáte, v izbe, NIE: som na internáte, na izbe
- ÁNO: hovor do mikrofónu, NIE: hovor na mikrofón
- ÁNO: priprav sa na odpoveď, NIE: priprav sa k odpovedi
- ÁNO: to závisí od teba, NIE: to závisí na
3. Spojky
Sú neplnovýznamové a neohybné slová bez vetnočlenskej platnosti. Spájajú vetné členy a vety a nemajú gramatické kategórie.
Rozdelenie spojok
- priraďovacie: spájajú rovnocenné vetné členy a vety v súvetí
- zlučovacie (a, i, aj, ani, ako i, ako ani,..)
- stupňovacie (ba, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen - ale aj,..)
- odporovacie (ale, avšak, iba, lenže, no, predsa, a jednako, a napriek tomu,..)
- vylučovacie (alebo, buď, či, alebo-alebo, buď-buď,..)
- príčinné (veď, však, totiž)
- podraďovacie: spája vedľajšie vety
- podmetové (že, čo,..)
- prísudkové (čo, ako,..)
- predmetové (že, aby, či, ako,..)
- prívlastkové (ako, že, či,..)
- prívlastkové (keď, zatiaľ čo, ako, ako keby, lebo, pretože, aby,..)
Úlohu spojok plnia aj opytovacie / vzťažné / zámená : kto, čo, ktorý, aký, čí, kde, kade...: Povedz, kde bývaš.
Čiarka pred spojkami
Čiarku nepíšeme / nemusíme písať pred priraďovacími spojkami a, i, aj , ani, alebo, či: Ľúbil ju aj neznášal. Díval sa ani slova neprehovoril. Verte či neverte! Ak sa však tieto spojky opakujú, pred každou ďalšou píšeme čiarku: Nebolo to ani mastné, ani slané. Alebo sa poponáhľaš, alebo zostaneš doma.
Čiarku nepíšeme pred porovnávacími podraďovacími spojkami ako, než, sťa, ani: Bol vysoký ako jedľa. Chodí sťa mechom udretý. Ak tieto spojky spájajú vety v podraďovacom súvetí, píšeme pred nimi čiarku: Je to lepšie, ako/než som to čakal.
Čiarku píšeme pred ostatnými priraďovacími spojkami a pred podraďovacími spojkami: Prekvapil ju kvetmi, no nepotešila sa. Dostal pochvalu, ba ja darčekom ho obdarovali. Pôjdem do tábora, lebo sa tam budem učiť cudzí jazyk. Pred priraďovacou spojkou a vtedy, keď je súčasťou spojok a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to: Sme priatelia, a preto si veľmi rozumieme.
Písanie spojok
- Spolu píšeme spojky so zložkou že: akože, žeby, lenže, ibaže, pretože, sotvaže, nielenže. Spojky zo zámen a spojky so zložkou by: akoby, sťaby, akokoľvek.
- Oddelene píšeme spojenia so zámenami a spojenia viacerých spojok: a preto, a tak, len čo, čo aj, ani len, hoc aj...
4. Častice
Sú to neohybné a neplnovýznamové slová bez platnosti vetného člena. Vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vete alebo k jej časti (pochybnosť, istotu, súhlas, nesúhlas, približnosť, pravdepodobnosť, zdôraznenie, spresnenie). Iné častice stoja na začiatku výpovede, uvádzajú ich alebo pripájajú k textu či k situácii. Príklady: okolo, vraj asi, možno, určite, stopercentne, veď, zrejme, aspoň, fakt, iba, pravdaže..
Delenie častíc
- Uvádzacie: nadväzujú na situáciu, a tak uvádzajú novú vetu. Môžu mať funkciu:
- pripájaciu - a, no, teda, ale
- pobádaciu - keď hovoriaci vyjadruje:
- želanie - keby, kiež, bodaj
- otázku - azda
- rozkaz - nech
- podmienku - by
- zdôrazňovať (iba, len ešte, najmä)
- hodnotiť (áno, samozrejme, hej, veru, nie, hádam, asi, sotva)
Napríklad: Bodaj by prišiel! Mám ešte (sotva, asi, iba) 5 korún.
Od spojok sa častice odlišujú
Spojky spájajú dve slová alebo vety: Nemá rozumu ani skúseností. Odišli ani nepozdravili. Častice zdôrazňujú význam jedného slova alebo vety: Nemám ani korunu. Ani za svet sa nechce dať ostrihať.
Od prísloviek sa častice odlišujú
Na príslovky sa dá pýtať otázkami kde? kedy? ako? prečo? Prišiel práve domov. Kedy? Na častice sa nedá spytovať otázkami, lebo sú to neplnovýznamové slová: Práve preto sme ťa zvolili.
Písanie čiarky
- Častice vydeľujeme čiarkami:
- vnútri vety z oboch strán, ak ich môžeme osamostatniť do samostatnej výpovede: Neteší sa, naopak, zúri. - Neteší sa. Naopak. Zúri. Bohužiaľ, musíme už končiť. Musíme už končiť. Bohužiaľ.
- Vytyčovacie častice, ktorými hodnotíme či spresňujeme časť alebo celú výpoveď, vyčleňujeme čiarkami: Pomôžem ti, samozrejme.
- Častice nevyčleňujeme čiarkami:
- ak zdôrazňujeme nimi vetný člen: Počasie sa hádam umúdri. To určite všetci videli. Urob najmä tortu.
- ak sú častice na začiatku viet, ktorými iba uvádzame alebo pripájame vety: Nech teda dobehne! Kiež by konečne zapršalo! Či ozaj prídeš?
5. Citoslovcia
Sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú city (jaj!) a vôľu (hijó) (VLASTNÉ) a napodobňujú rôzne zvuky (klop) (ZVUKOMALEBNÉ). Nemajú gramatické kategórie. Až na výnimky nie sú vetným členom (Výnimka: A žaba Čľup do vody! - citoslovce je prísudkom. Ozvalo sa hlasné crrr! - citoslovce je vo funkcii podstatného mena zvonenie, je vo vete podnetom).
Delenie citosloviec
- a) vlastné
- citové: vyjadrujú cit (ach, jaj, joj, ó, au, fuj, haha)
- vôľové: vyjadrujú vôľu (haló, aha, hej, hľa, pst, hijo, ahoj, pá, servus)
- b) zvukomalebné: napodobňujú zvuky (bác, prask, kikirikí, klop, hav-hav, rups, brnk, fiú)
Citoslovcia sa ďalej delia na
- a) prvotné - pôvodné (ach,jaj,fuj)
- b) druhotné - utvorené zo slovies (hľa,ľaľa, hybaj)
- c) utvorené z podstatných mien - (beda,prepánajána)
Pravidlá písania
Citoslovcia vo vete oddeľujeme čiarkami. Haj, húsky!
Vokalizácia predložiek
Kvôli plynulej výslovnosti sa k predložkám, ktoré sa končia spoluhláskou, niekedy pridáva samohláska “-o“ alebo “-u“ (vokál). Pravidelne sa vokalizujú neslabičné predložky “z, k, v, s“; zriedkavejšie predložky “ nad, pod, pred, od“. Uvedené predložky sa vokalizujú:
- vždy pred tvarmi zámena “ja“ pr. odo mňa, ku mne, nado mňa, vo mne, so mnou
- Neslabičné predložky “z, k, v, s“ sa vokalizujú pred slovami, ktoré sa začínajú:
- na rovnakú spoluhlásku, akou je predložkapr. zo zeme, vo vode, so synom, ku káve;
- alebo artikulačne podobnou spoluhláskou
- na takú skupinu spoluhlások, v ktorej na druhom alebo treťom mieste stojí rovnaká alebo párová (čo do znelosti a mäkkosti) spoluhláska ako v predložkepr.
Predložky zakončené na neznelé spoluhlásky (s, k, obďaleč, počas, naopak, naprieč, napriek) sa pred nasledujúcou znelou hláskou spodobujú na znelé: pr.: s bratom, k matke, počas leta, napriek naliehaniu, obďaleč Nitry, naprieč mestom vyslovujeme (z bratom, g matke, počaz l'eta, naprieg nal'iehaňiu, obďaľedž ňitri, napriedž mestom)
Poznámka: Pri spojení predložky s osobným zámenom nenastáva spodobovanie (vyslovujeme s ním, nie z ním)
Písanie predložiek
- v predložke kvôli rešpektujeme koreň slova vôľa (k vôli - kvôli, napr. Kvôli deťom.), nie kôli so slovným základom kôl
- dve predložky za sebou - dve predložky nemôžu stáť pri sebe vo vete, a to ani vtedy nie, ak by sa obidve viazali na to isté podstatné meno pr. nesprávne ,,pred a po jedle, na i po vyučovaní, pred aj počas obeda, pri aj za školou, pred a počas vojny
- túto chybu možno odstrániť opakovaním podstatného mena alebo použitím zámena, pr. - v spojeniach (ísť) na súd, na obecný úrad, na poštu nemá predložka “na“ čisto miestny význam, lebo naznačuje odtienok cieľa (účelu), t. j. ísť niečo vybaviť. Práve preto sa pociťujú ako nesprávne spojenia typu (ísť) na internát, na študovňu, (byť) na internáte, na študovni namiesto správnych spojení (ísť) do internátu, do študovne; (byť, bývať) v internáte, v študovni.
- pri názvoch stredných škôl sa pripúšťa dvojakosť: (chodiť) do gymnázia, na gymnázium. Pri názvoch vysokých škôl sa ustálilo spojenie s predložkou “na“: (študovať) na univerzite, na technike, na právnickej fakulte; (chodiť) na univerzitu, na techniku, na právo, na medicínu.
- predložky o / za - predložky “o“ a “za“ si konkurujú aj v časovom význame.
- predložka “o“ vyjadruje čas, po ktorom sa uskutočňuje dej: vrátim sa o hodinu, o malú chvíľu, o krátky čas, o dva dni; prídem o päť minút, o polhodiny; stretneme sa o tomto čase.
- predložka “za“ vyjadruje čas v priebehu, za trvania niečoho: Zemiaky budú za desať minút uvarené (varenie potrvá 10 minút). Úlohu napíšem za pol hodiny (písanie mi potrvá pol hodiny).
Teda aj na otázku Koľko je hodín? - predložka “o“ s lokálom vyjadruje čas, časový bod na otázku kedy?: o desiatej hodine, o jednej. Sem patria aj archaické výrazy o Jáne, o Michale, o Vianociach, o žatve, o nedeli... Pri nich však časový bod bezpríznakovo vyjadruje predložka na, resp. Predložky sú slová, ktoré sami osebe nemajú význam. V spojení s podst. Z hľadiska štúdia cudzích jazykov je oveľa dôležitejšie rozdeliť predložky podľa funkcií. Zatiaľ v tom nie je jednota. Členenie ďalších predložiek preberáme z knihy Slovenské predložky v praxi. Polohovým a smerovým predložkám priraďujeme symbol, ktorý by mal jednoznačne vyjadriť ich funkciu. Len takto v jednotlivých jazykoch bude možná rýchla a presná orientácia. Slovenské predložky sa prekladajú v iných jazykoch rôzne, záleží na ich funkcii. Napr. predložka do mesta má v angličtine podobu to.
tags:
