Slovná zásoba je rozsiahly systém, pričom morféma predstavuje najmenšiu časť slova. Táto časť je nositeľom lexikálneho alebo gramatického významu. Okraj slovnej zásoby je premenlivý, slová do neho vstupujú a vystupujú.
Slová Podľa Pôvodu
- Domáce slová - dvere, stolička, pekné
- Zdomácnené slová - škola (z gréckeho schola)
- Cudzie slová - volejbal, hetrik, knokaut, kros
Slová Podľa Dobového Výskytu
- Archaizmy (predmet existuje, ale máme nový výraz)
- temnica - väznica
- lajblík - vesta
- Historizmy (predmet zanikol)
- zlatka, groš, dukát, dvoran
- Zastarané slová (predmet existuje, ale máme nový výraz, používaný menšinou)
- zomrelý - mŕtvy
- knihovňa - knižnica
- mrkváky - typ nohavíc
- Neologizmy (nové slová)
- domáceho pôvodu (eurominca, výpočtová technika)
- cudzieho pôvodu (mobil, dlhopis, UFO)
Internacionalizácia znamená, že v slovenskej slovnej zásobe sa nachádzajú slová nielen slovanského pôvodu. Na presné definície slúžia prekladové slovníky cudzích slov, slovníky skratiek, slangu a terminologické slovníky podľa vedeckých odborov.
Elektronické a Encyklopedické Slovníky
Existujú elektronické verzie normatívnych slovníkov a encyklopedické slovníky, ktoré abecedne usporadúvajú heslá o veciach, zvieratách, ľuďoch, vlastnostiach a prírodných javoch.
Tvorenie Slov
Tvorenie slov je dôležitý spôsob obohacovania slovnej zásoby. Etymológia je náuka o pôvode slov.
- Odvodzovanie
- predponami: predpona + slovotvorný základ (ná-stroj, pre-písať, vý-hľad)
- príponami: slovotvorný základ + prípona (vrát-nik, stroj-ník, písa-nie)
- bezpríponové tvorenie: základové slovo bez predpony alebo prípony (nastúpiť - nástup, mladý - mladosť)
- Skladanie
Z dvoch alebo viacerých základov vzniká zložené slovo (more+plavba, zvero+lekár, rýchlo+vyklápač). Dôležité je rozlišovať, kedy píšeme zložené slová so spojovníkom a kedy bez neho. Ak prídavné meno pomenúva dve samostatné veci, píšeme ho so spojovníkom (červeno-čierna sukňa). Ak pomenúva jednu vec, skladáme základy bez spojovníka.
- Skracovanie
Skratky a značky urýchľujú komunikáciu. Skratky vznikajú z počiatočných hlások slov, značky z viacslovných pomenovaní (SND - Slovenské národné divadlo). Skratkové slová vznikajú zo začiatočných písmen alebo slabík (Sľuk - Slovenský ľudový umelecký kolektív).
- Spájanie
Spájanie vytvára združené pomenovania, viacslovné pomenovania (triedna kniha, Slovenská národná rada). Pri spájaní vznikajú ustálené slovné spojenia s obrazným významom.
Tvorenie Nepriamych Pomenovaní
- Metafora: prenesenie pomenovania na základe vonkajšej podobnosti (hviezda - celebrita).
- Metonymia: prenesenie pomenovania na základe vnútorných súvislostí (autor - dielo). Synekdocha je druhom metonymie (prenos na základe kvantitatívnych vzťahov).
Neohybné Slovné Druhy
Tvaroslovie skúma slovné druhy, tvary a gramatické kategórie.
Neohybné slovné druhy:
- Príslovky
- Predložky
- Spojky
- Častice
- Citoslovcia
1. Príslovky
Sú plnovýznamové neohybné slová, ktoré vyjadrujú okolnosť alebo vlastnosť deja. Majú funkciu vetného člena - príslovkové určenie.
Rozdelenie Prísloviek
- Miesta (Kde? Kam? Kade? Odkiaľ? Pokiaľ?) - vysoko, dole, vpravo, zhora, potiaľ, uprostred
- Času (Kedy? Odkedy? Dokedy? Ako dlho?) - zrána, včera, zvečera, oddnes, dozajtra, stále
- Spôsobu (Ako? Akým spôsobom? Nakoľko?) - dozlata, dobre, hlasno, plynulo, skvele, trocha, veľmi
- Príčiny (Prečo? Načo? Začo?)
Stupňovanie Prísloviek
Príslovky, odvodené od akostných prídavných mien, môžeme stupňovať.
- Pravidelné:
- 1. stupeň: -0 (rýchlo, krátko)
- 2. stupeň: -šie, -ejšie (rýchlejšie, kratšie)
- 3. stupeň: naj+2.stupeň (najrýchlejšie, najkratšie)
- Nepravidelné:
- dobre - lepšie - najlepšie
- zle - horšie - najhoršie
- málo - menej - najmenej
- veľa - viac - najviac
- pekne - krajšie - najkrajšie
- veľmi - väčšmi - najväčšmi
- ďaleko - ďalej - najďalej
- skoro - skôr/skorej - najskôr/najskorej
Čo Určujeme Pri Príslovkách
Druh príslovky + stupeň, ak sa dá stupňovať.
Príklad: Usiluj sa zdravšie žiť. - zdravšie - príslovka spôsobu, 2. stupeň
Písanie Prísloviek
- Dovedna: príslovky, ktoré vznikli zo spojenia predložky a podstatného mena (sčasti, naprostriedku, nadránom, donedávna, doluznačky), zložením z dvoch prísloviek, pôvodné predložkové spojenia (podvečer, nadránom, predpoludním, predvčerom, podchvíľou, pozajtra, popoludní, odoka, nahlas, namieste, dočista, odspodku, pohromade, spravidla)
- Aj dovedna, aj osobitne: príslovky vyjadrujúce farbu a vek (dobiela / do biela, od mlada/i / Odmlada/i)
Vetná príslovka treba: Treba niečo urobiť. Bude treba niečo urobiť. Bolo treba niečo urobiť.
Príslovky A Iné Slovné Druhy
- príslovky a predložky - príslovky okolo, vedľa, dole, poniže sa môžu stať predložkami (stoja pred ohybným slovným druhom a neviažu sa s prísudkom vety)
- príslovky a častice - príslovky dobre, skôr, veľmi a pod.
- príslovky a citoslovcia - príslovky sa môžu stať aj citoslovcami (neviažu sa s prísudkom vety, sú oddelené od ostatnej časti vety čiarkou)
2. Predložky
Sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú vzťahy medzi slovami vo vete.
- a) jednoduché - z, v, do, okolo, medzi, miesto
- b) zložené - popod (po-pod), spoza (s-po-za), pomedzi (po-medzi), namiesto (na-miesto)
Čo Určujeme Pri Predložkách
Predložka podľa zloženia + predložka podľa možnosti byť iným slovným druhom + pád, v ktorom sa nachádza (ten určujeme podľa slovného druhu, s ktorým sa viaže).
Príklad: Prešiel okolo úzkej rokliny. okolo - predložka, jednoduchá, druhotná, G
Písanie Predložiek
Dve predložky nemôžu stáť pri sebe vo vete, ani ak by sa viazali na to isté podstatné meno.
Predložka na / v - v spojeniach (ísť) na súd, na obecný úrad, na poštu nemá predložka “na“ čisto miestny význam, lebo naznačuje účel, t. j. ísť niečo vybaviť.
Predložky o / za si konkurujú aj v časovom význame.
Predložka “o“ vyjadruje čas, po ktorom sa uskutočňuje dej.
Predložka “za“ vyjadruje čas v priebehu, za trvania niečoho.
Niektoré správne / nesprávne predložkové väzby: postavenie mimo hry, z pravopisnej stránky, buď ku mne milý, som v internáte, hovor do mikrofónu, priprav sa na odpoveď, to závisí od teba.
3. Spojky
Sú neplnovýznamové a neohybné slová, ktoré spájajú vetné členy a vety.
Rozdelenie Spojok
- Priraďovacie: spájajú rovnocenné vetné členy a vety v súvetí
- zlučovacie (a, i, aj, ani, ako i, ako ani,..)
- stupňovacie (ba, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen - ale aj,..)
- odporovacie (ale, avšak, iba, lenže, no, predsa, a jednako, a napriek tomu,..)
- vylučovacie (alebo, buď, či, alebo-alebo, buď-buď,..)
- príčinné (veď, však, totiž)
- Podraďovacie: spája vedľajšie vety
- podmetové (že, čo,..)
- prísudkové (čo, ako,..)
- predmetové (že, aby, či, ako,..)
- prívlastkové (ako, že, či,..)
- prívlastkové (keď, zatiaľ čo, ako, ako keby, lebo, pretože, aby,..)
Úlohu spojok plnia aj opytovacie / vzťažné / zámená: kto, čo, ktorý, aký, čí, kde, kade...: Povedz, kde bývaš.
Čiarka Pred Spojkami
- Čiarku nepíšeme / nemusíme písať pred priraďovacími spojkami a, i, aj , ani, alebo, či. Ak sa však tieto spojky opakujú, pred každou ďalšou píšeme čiarku.
- Čiarku nepíšeme pred porovnávacími podraďovacími spojkami ako, než, sťa, ani. Ak tieto spojky spájajú vety v podraďovacom súvetí, píšeme pred nimi čiarku.
- Čiarku píšeme pred ostatnými priraďovacími spojkami a pred podraďovacími spojkami.
- Čiarku píšeme pred priraďovacou spojkou a vtedy, keď je súčasťou spojok a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to.
Písanie Spojok
- Spolu píšeme: spojky so zložkou že (akože, žeby, lenže, ibaže, pretože, sotvaže, nielenže), spojky zo zámen a spojky so zložkou by (akoby, sťaby, akokoľvek).
- Oddelene píšeme: spojenia so zámenami a spojenia viacerých spojok (a preto, a tak, len čo, čo aj, ani len, hoc aj...).
4. Častice
Sú neohybné a neplnovýznamové slová bez platnosti vetného člena. Vyjadrujú postoj hovoriaceho k vete alebo jej časti.
Delenie Častíc
- Uvádzacie: nadväzujú na situáciu, uvádzajú novú vetu.
- pripájaciu - a, no, teda, ale
- pobádaciu - želanie (keby, kiež, bodaj), otázku (azda), rozkaz (nech), podmienku (by)
- Zdôrazňujúce (iba, len ešte, najmä)
- Hodnotiace (áno, samozrejme, hej, veru, nie, hádam, asi, sotva)
Od Spojok Sa Častice Odlišujú
Spojky spájajú dve slová alebo vety, častice zdôrazňujú význam jedného slova alebo vety.
Od Prísloviek Sa Častice Odlišujú
Na príslovky sa dá pýtať otázkami kde? kedy? ako? prečo? Na častice sa nedá spytovať otázkami, lebo sú to neplnovýznamové slová.
Písanie Čiarky
- Častice vydeľujeme čiarkami vnútri vety z oboch strán, ak ich môžeme osamostatniť do samostatnej výpovede.
- Vytyčovacie častice, ktorými hodnotíme či spresňujeme časť alebo celú výpoveď, vyčleňujeme čiarkami.
- Častice nevyčleňujeme čiarkami, ak zdôrazňujeme nimi vetný člen.
- Častice nevyčleňujeme čiarkami, ak sú častice na začiatku viet, ktorými iba uvádzame alebo pripájame vety.
5. Citoslovcia
Sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú city (jaj!) a vôľu (hijó) a napodobňujú rôzne zvuky (klop).
Delenie
- vlastné
- citové: vyjadrujú cit (ach, jaj, joj, ó, au, fuj, haha)
- vôľové: vyjadrujú vôľu (haló, aha, hej, hľa, pst, hijo, ahoj, pá, servus)
- zvukomalebné: napodobňujú zvuky (bác, prask, kikirikí, klop, hav-hav, rups, brnk, fiú)
Ďalšie Delenie Citosloviec
- prvotné - pôvodné (ach,jaj,fuj)
- druhotné - utvorené zo slovies (hľa,ľaľa, hybaj)
- utvorené z podstatných mien - (beda,prepánajána)
Pravidlá Písania
Citoslovcia vo vete oddeľujeme čiarkami.
tags:
