Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia nemusí byť výzvou ani v tienistej záhrade. Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia.
Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie. Tieň v záhrade môže byť rôznorodý, a preto je dôležité ho pred začatím pestovania dôkladne spoznať.
Na druhej strane, stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber. Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu.
Hlboký tieň má veľa nedostatkov, ale veľmi dobre vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne. Hlboký tieň vyhovuje hubám.
V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola. Trojhodinový slnečný svit umožňuje pestovanie aj ďalších druhov plodín. Porastie tu napríklad kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, u nás ešte stále málo pestovaný štiav či trebuľka.
S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom. A čo ovocie? Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody.
S plným až čiastočným tieňom v záhrade si dobre poradia černice a maliny. V tomto type tieňa veľmi dobre prosperujú všetky plodiny odporúčané na pestovanie v hlbokom až čiastočnom tieni.
Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu. Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát.
Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky.
Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva. Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán.
Do polotieňa si môžeme vysadiť skoré odrody jabloní. Prerežeme konáre okolitých stromov a kríkov, tým dostaneme k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov. Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku. Stredomorské bylinky so striebristými listami, ako je levanduľa, šalvia, ale aj zelený rozmarín.
Vysievame rýchlorastúce plodiny, ako sú reďkovky či šaláty, v tieni vysokých stien fazuľu. Väčšina úžitkových plodín rastie a plodí v tieni oveľa menej, čo našťastie neplatí vo všetkých prípadoch.
Vlhkomilné rastliny rozhodne nemusia byť iba ozdobou vodných plôch v záhrade. Často sa jedná o rastliny, ktorým sa darí aj v polotieni, na vlhkých stanovištiach alebo v kvetinových záhonoch, ktoré potrebujú oživenie. Vlhkomilné rastliny na záhradu sú ideálnou voľbou pre vlhké a zatienené miesta.
„Vlhkomilné“ rastliny sú rastliny, ktoré prirodzene vyhľadávajú a potrebujú trvalo vlhkú až mokrú pôdu. Neznamená to, že musí stáť priamo vo vode (aj keď niektoré to zvládnu), ale že im vyhovuje prostredie s vyššou vlhkosťou pôdy aj vzduchu.
Vlhkomilné rastliny sa vzhľadom na svoju charakteristiku hodia do najrôznejších kútov záhrady. S ich pomocou môžete spestriť napríklad okolie záhradných jazierok a potokov, záhony v tieni a polotieni či miesta, kde dochádza k zlému odtoku vody. Vlhkomilné rastliny sú často tie, ktoré patria na vlhké a tienisté stanovište.
Vlhko a tieň spolu často súvisia, pretože tieň pomáha udržiavať pôdu dlhšie vlhkú. Keď je miesto zatienené - napríklad pod stromami, pri plote alebo na severnej strane budovy - slnko tam nesvieti tak intenzívne, a preto voda z pôdy nevyparuje tak rýchlo ako na slnku. Práve preto si na takýchto stanovištiach môžeme dovoliť vysadiť rastliny do tieňa a vlhka.
Okolie záhradného jazierka alebo potoka: Často sa jedná o trvalo vlhkú až podmáčanú pôdu. Každé stanovište má svoje špecifiká a môže ponúknuť vhodné prostredie pre určité druhy rastlín. Rastliny, ktoré nie sú prispôsobené vysokej vlhkosti, môžu ľahko hniť, chradnúť alebo vôbec neporastú.Výsadba bežných záhradných rastlín do vlhkej pôdy preto môže často končiť sklamaním, neefektívnou údržbou a zbytočnými nákladmi.
Pokým sa rozhodujete, čo na vlhké stanovište vysadiť, prvým variantom sú stromy. Pôda je podmáčaná, keď je trvalo nasýtená vodou natoľko, že sa medzi časticami pôdy drží voda namiesto vzduchu. Podmáčanú pôdu poznáte podľa niekoľkých znakov. Po daždi sa na takej pôde voda dlhú dobu drží na povrchu. Aj keď inak panuje sucho, na tomto stanovišti je pôda na dotyk vlhká a mäkká.
Väčšina stromov a kríkov v premokrenej pôde trpí, ale existujú dreviny, ktoré v nich rásť budú. Je nutné vyberať tie stromy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v lužných lesoch, mokradiach alebo na brehoch vôd.
Medzi také stromy sa radí napríklad vŕba biela (Salix alba), ktorá vyniká svojim rýchlym rastom a skvele sa hodí na výsadbu k vodným plochám. Vedľa nesiahnete ani s jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), ktorá veľmi dobre znáša trvalé zamokrenie. Je cenená nielen pre svoju schopnosť spevňovať brehy, ale aj pre schopnosť obohacovať pôdu dusíkom vďaka symbióze s pôdnymi baktériami.
Ďalším variantom môže byť topoľ čierny (Populus nigra), ktorý sa vzhľadom na svoj vyšší vzrast hodí skôr do väčších záhrad. Za odporúčanie stojí tiež jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia) vyznačujúci sa rýchlym rastom a majestátnym vzhľadom. Ako už bolo spomenuté, možno všeobecne odporučiť sadiť druhy prirodzene rastúce vo vlhkých alebo mokraďových stanovištiach.
Pokiaľ chcete zabrániť hnilobe koreňov, môže byť vhodné zasadiť rastliny vyššie ako je úroveň terénu. V prípade príliš ťažkej pôdy môže byť vhodné do výsadbovej jamy primiešať kompost a piesok, čím sa zlepší štruktúra pôdy, zvýši sa jej vzdušnosť a podporí sa odtok vody. Výsadbu nevykonávajte počas trvalého zamokrenia pôdy, ale snažte sa počkať na okamih, kedy aspoň trochu vyschne.
Okrem stromov sa samozrejme môžete rozhodnúť pre výsadbu vlhkomilných kríkov. Pokiaľ sa rozhodnete kríky vo vlhkej pôde pestovať, pamätajte na dodržiavanie niekoľkých základných pravidiel. Vďaka tomu predídete tvorbe hniloby a plesní. Predovšetkým je možné odporučiť sadiť kríky na mierne vyvýšeniny alebo do kopca, aby voda nestála priamo pri koreňovom krčku.
Pri výsadbe väčšieho počtu kríkov udržujte medzi jednotlivými rastlinami dostatočnú vzdialenosť, aby tu mohol prúdiť vzduch. V neposlednom rade môže byť vhodné ker pravidelne prerezávať a odstraňovať prebytočné či poškodené vetvy. Týmto spôsobom sa nebude vlhkosť toľko držať vo vnútri koruny.
Posledným variantom pre výsadbu do tienistých a vlhkých stanovíšť sú vlhkomilné trvalky. Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu rastlín do tieňa a vlhka, máte na výber z pomerne širokej ponuky druhov. Vzhľadom k tomu môžete uprednostniť taký variant, ktorý bude zodpovedať vašim estetickým požiadavkám.
Z pôdopokryvných vlhkomilných rastlín stojí za zmienku napríklad zbehovec plazivý (Ajuga reptans), ktorý má podobu vždyzeleného koberca. Medzi obľúbené rastliny sa radia paprade, napríklad papraď samčia (Dryopteris filix-mas). Je veľmi nenáročná a tieň a vlhko zvláda bez problémov. Skvele vyzerá aj chochlačka dutá (Corydalis cava) s nádhernými kvetmi alebo napríklad pľúcnik (Pulmonaria), ktorý sa pýši dekoratívnymi listami a kvetmi. Vedľa nesiahnete ani s alchemilkou mäkkou (Alchemilla mollis), ktorá vytvára jedinečný hustý porast.
Neskorá jar: V priebehu mája a júna v záhrade môže kvitnúť napríklad pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) s modroružovou farbou kvetov, udatník lesný (Aruncus dioicus var. Leto: Počas leta sa o slovo môže prihlásiť alchemilka mäkká (Alchemilla mollis) so žltozelenými kvetmi alebo napríklad zimozeleň menšia (Vinca minor) s fialovými kvetmi.
Čo sa výšky týka, do zadnej časti záhona sa oplatí umiestniť vyššie rastliny. Typicky pôjde o vyššie paprade, hodí sa tu aj udatník (Aruncus). Do strednej časti môžete vysadiť napríklad pľúcnik (Pulmonaria officinalis), alchemilku (Alchemilla) či hostu (Hosta).
Vlhkomilné rastliny sú často veľmi odolné, pokiaľ rastú na správnom mieste - teda tam, kde je pôda prirodzene vlhká a vzduch nie je príliš suchý. Vyžadujú len minimálnu starostlivosť, ale zároveň existuje niekoľko pravidiel, ktoré je dobré dodržiavať, aby sa tešili zdraviu.
Pravidelným mulčovaním môžete udržať pôdnu vlhkosť, potlačiť rast buriny a chrániť korene. Pamätajte na to, že príliš husto vysadené rastliny horšie „dýchajú“ a ľahko ich napadnú plesne. Listový kompost alebo rašelina môže obohatiť pôdu a zlepšiť jej štruktúru, čo sa hodí najmä pri ťažkých ílovitých pôdach.
Pri výsadbe vlhkomilných rastlín je kľúčové pripraviť pôdu tak, aby zadržiavala vlhkosť, ale zároveň nespôsobovala hnilobu koreňov. Drenáž sa často odporúča, ale nie je univerzálnym riešením - pri rastlinách, ktoré milujú vlhko alebo trvalé zamokrenie, môže byť naopak nevhodná, pretože odvádza práve tú vlahu, ktorú potrebujú.Vo väčšine prípadov je ideálna stredná, humusová pôda s dobrou štruktúrou.
Pôdu okolo výsadby je vhodné neutáčať, pretože korene potrebujú kyslík. Zálievka vlhkomilných rastlín by mala byť cielená a striedma - aj keď majú rady vlhko, premokrenie im môže uškodiť rovnako ako sucho. Zálievka je spravidla potrebná v prvých týždňoch po výsadbe, kedy korene ešte nie sú dostatočne rozrastené.Ďalej k tomuto kroku pristúpte počas horúceho leta bez dažďa.
V takom prípade môže aj vo vlhkom stanovisku pôda pri dlhodobom suchu vyschnúť. Na zálievku samozrejme nezabúdajte vtedy, ak sa rozhodnete vlhkomilné rastliny pestovať v nádobe. Vlhké a tienisté stanovištia sú bohužiaľ ideálnym prostredím nielen pre vlhkomilné rastliny, ale aj pre nepríjemných návštevníkov ako sú slimáci, plesne alebo hubové choroby.
Na slimáky funguje napríklad ich ručný zber večer alebo po daždi. Nastražiť môžete aj nechemické pasce zo zvyškov piva, v ktorom sa slimáci utopia. Pomocníkom môže byť aj hrubý mulč, pretože sa títo nepozvaní hostia neradi pohybujú po ostrom a suchom povrchu.
Aby ste predišli plesniam a hubovým ochoreniam, zaistite vzdušný priestor okolo rastlín. Neprelievajte ich a ak už budete vykonávať zálievku, tak vždy ku koreňom (nie na listy). Ak si všimnete napadnuté časti rastliny, odstráňte ich ihneď a zabráňte šíreniu plesní a chorôb.
Aby vlhkomilné záhony vyzerali pekne aj mimo hlavnej sezóny kvitnutia, je dobré myslieť na kompozíciu listov, štruktúru porastu a stálosť farieb po celý rok. Pamätajte na to, že dekoratívny efekt môžu tvoriť nielen kvety, ale aj listy. Pomocníkom môžu byť aj vždyzelené pôdopokryvné rastliny, ktoré vyzerajú krásne po celý rok. Môžete tiež vytvárať kontrasty v textúrach a odtieňoch zelene.
tags:
