Pravidlá spoločenského správania platia aj pri stole - v reštaurácii, doma v obývačke, aj na pracovnej porade či na pracovnom obede. Znamená to, že lepšie miesto patrí spoločensky významnejšej osobe. V reštaurácii je to dáma, na pracovnej porade šéf alebo šéfka. Žena je podľa pravidiel spoločenskej významnosti dôležitejšou osobou ako muž, a preto jej v páre patrí čestnejšie miesto - po mužovej pravej strane. Takto spolu vstupujú do miestnosti či prichádzajú k stolu alebo vítať hostí.
Pri ceste hore schodmi ide dáma prvá a pán ju nasleduje o dva schody za ňou, aby ju v prípade potreby mohol zachytiť či podoprieť. Muž by pritom nemal skúmať ženine nohy, aspoň nie okato. Do dverí vstupuje ako prvá spoločensky významnejšia osoba - teda žena, muž jej otvorí a podrží dvere. Výnimkou je návšteva barov, kaviarní a reštaurácií, kam vchádza ako prvý muž. Táto výnimka je pozostatok obdobia „divokého západu“, keď boli bary naozaj nebezpečným miestom. Keď muž a žena vstupujú do výťahu, ktorý žena pozná, je dobre osvetlený a bezpečný, muž dá žene vo dverách prednosť. Ak však pristupujú k ostatným spolucestujúcim, môže jej medzi ľuďmi urobiť miesto.
Pri spoločnej večeri v reštaurácii by dáma mala sedieť s výhľadom do miestnosti, najlepšie chrbtom k stene alebo chrbtom k vešiakom či ku kuchyni. „Lepšie miesto v reštaurácii je to, z ktorého vidíme, čo sa v miestnosti deje, a zároveň nám poza chrbát nechodí obsluhujúci personál alebo neprúdia prichádzajúci a odchádzajúci hostia,“ vysvetľujú Anton Bódis a Barbara Štubňová, autori knihy Nie som barbar - Etiketa pre každého. Vo dvojici sedí pár najradšej oproti sebe, aby si mohli vidieť do očí. V reštaurácii by mal muž žene prisunúť stoličku, až potom si sadne on. V lepších reštauráciách sa tejto úlohy chopí čašník, vtedy kráčajú ku stolu v poradí čašník - žena - muž.
Jedlo si objednáva ako prvá významnejšia osoba, teda v páre žena, až po nej muž. Na stôl, za ktorým sa je, nepatrí nič, čo s jedlom nesúvisí. Pracovný obed je predovšetkým obed. O pracovných veciach by sa teda nemalo diskutovať počas konzumácie, ale iba v prestávkach medzi jednotlivými chodmi a napokon až po hlavnom chode. Aj obchodní partneri sú predsa lepšie naladení až po jedle. Ako vravel Oscar Wilde: Po dobrej večeri odpustím každému. Dokonca aj svojej rodine.
Zvyčajným kameňom úrazu býva platenie za účet v reštaurácii. Vzájomnému predbiehaniu sa pri platení (alebo, naopak, okúňaniu sa s platením) možno predísť, keď sa vopred dohodneme, kto účet zaplatí. Ak nie sme dohodnutí, účet platí hostiteľ, teda ten, kto druhého do reštaurácie pozval, prípade ten, kto je služobne starší (a má lepší plat). V časoch emancipácie nezáleží na tom, či účet platí žena, alebo muž. Ďalšou otázkou je výška prepitného. Odborník na etiketu Anton Bódis radí na prepitnom nešetriť, ak sme s obsluhou spokojní. Ak však spokojní nie sme, nie je žiadnou hanbou prepitné nedať vôbec alebo ho výrazne znížiť.
Zasadací poriadok pri spoločnom stolovaní
Pri spoločnom stolovaní viacerých osôb môže byť zasadací poriadok poriadny rébus. Etiketa hovorí, že treba dodržať rebríček spoločenskej významnosti, ale zároveň každý hostiteľ chce, aby sa jeho hostia cítili dobre. Pri rozsádzaní viacerých hostí platí, že najlepšie miesto zaujme hostiteľka. Najčestnejšie miesto spomedzi hostí je po pravici hostiteľky a patrí spoločensky najvýznamnejšiemu hosťovi - mužovi. Po pravici hostiteľa je miesto pre najvýznamnejšiu ženu spomedzi hostí. Čím dôležitejší hosť, tým je bližšie k hostiteľom. Muži a ženy by sa v zasadacom poriadku mali striedať. Hostitelia pritom môžu sedieť vedľa seba, ale aj oproti sebe za vrchstolom, záleží aj na dĺžke stola, ako ďaleko chcú byť od seba vzdialení. Hostitelia môžu tiež sedieť oproti sebe po dlhších stranách stola približne v polovici, v tom prípade môžu pokojne konverzovať s tými najdôležitejšími hosťami oboch pohlaví, a menej významní hostia sedia na oboch koncoch stola.
Keď pozveme hostí do reštaurácie, nemali by sme vyberať jedlo za nich. Ak pozývame hostí k sebe domov, platí to tiež. Nikoho predsa nemôžeme nútiť, aby konzumoval niečo, čo mu nechutí, čo mu môže spôsobiť zdravotné ťažkosti alebo čo sa prieči jeho zvyklostiam. Starých priateľov máme zvyčajne prečítaných, dobre poznáme ich vkus aj v jedle. Vegetariánovi predsa nenúkame rezne ani gurmánovi ľadový šalát.
Čo priniesť so sebou na návštevu?
Ak sme pozvaní na návštevu, nechceme prísť s prázdnymi rukami. Sú príležitosti, ktoré tip na darček pre hostiteľa či hostiteľku priam núkajú, ako je oslava narodenia potomka či privítanie v novom príbytku. Narodeninový darček by mal odrážať záujmy hostiteľa a „obyčajnú“ priateľskú návštevu nikdy nepokazíme fľašou niečoho obľúbeného pre pána a kyticou pre dámu. Aj keď má sviatok iba jeden z páru, nepatrí sa zabudnúť na druhého hostiteľa, aj toho si môžeme uctiť hoci drobnou pozornosťou.
Správanie sa v divadle, kine alebo na koncerte
Základom slušnosti je prísť na spoločenské podujatie včas a nevyrušovať ostatných. Pri príchode do divadla, na koncert či do kina človek musí tiež zaujať svoje miesto. Každý by sa mal usadiť na svoje miesto, nie je vhodné obsadzovať cudzie sedadlá, aj keď sú prázdne - čo ak niektorí návštevníci prídu na poslednú chvíľu a nemajú sa kam usadiť? Keď prechádzame na svoje miesto, vždy sme tvárou otočení k návštevníkom, ktorí už sedia, aby sa nemuseli dívať na náš chrbát. Tých, čo už sedia, svojím príchodom vyrušujeme, patrí sa teda požiadať o dovolenie prejsť a poďakovať sa. Kto prichádza neskôr a vyruší celý rad divákov, mal by sa krátko ospravedlniť. Páni si pri návšteve divadla, kina alebo koncertu dávajú vždy klobúk z hlavy dolu. Dámy si musia dať dole klobúk iba v divadle, môžu si ho však nechať, ak sedia v lóži a nikomu nezavadzia vo výhľade. Dáma si v princípe môže nechať pokrývku hlavy, aj čiapku, na sebe aj v interiéri, pán nie. Ostatných návštevníkov vyrušuje používanie mobilu, hlasné prežúvanie, šuchotanie či prejavy ochorenia ako kašľanie a smrkanie.
Miesto v aute
Aj v aute sú lepšie a horšie miesta. Najčestnejšie miesto je vzadu vpravo, po ňom vzadu vľavo. Je to dané pohodlným nastupovaním z chodníka. Ak vezieme svoju dôležitú návštevu autom so šoférom alebo taxíkom, nenecháme ju sedieť na zadnom sedadle samu, ale sadneme si vedľa nej dozadu na menej významné miesto, sedadlo vedľa vodiča ostane prázdne. Spoločenskú významnosť páru určuje postavenie pána, nie vek dámy.
Dôležitosť obeda a stravovací systém
Práca niekedy cez deň človeka pohltí, ale nemali by ste jej obetovať iné dôležité veci. Napríklad svoj stravovací režim. Z pohľadu výživy je obed veľmi podstatný. Nepodceňujte najmä obed. Počas pracovného dňa má pre zamestnanca najväčší význam kvôli doplneniu energie, ktorú bude potrebovať ďalších niekoľko hodín. „Z pohľadu výživy je obed veľmi podstatný. Neuspokojte sa so „suchým“ obedom, ktorý vybavíte rýchlo za pracovným stolom. „Dať si na obed rožok s nejakou treskou, šalátom alebo so salámou a dať si teplé jedlo je veľký rozdiel,“ hovorí výživová poradkyňa. Okrem samotnej výživy ide aj o psychohygienu. „Obed v reštaurácii prináša aj sekundárne výhody. Podľa výživovej poradkyne Trebulovej je plusom aj prechádzka spojená s presunom na miesto obeda a potom zasa späť. „Chôdza po jedle pomáha, aby ste sa nedostali do útlmu. „Mnohí z nás si to možno až tak neuvedomujú, ale spoločné stravovanie je v podstate aj o kultúre,“ upozorňuje ďalej Janka Trebulová. Socializácia, účasť na „spoločenskej udalosti“, akou je obed v spoločnosti iných ľudí, zároveň spojené s fyzickým pohybom má podľa nej plusy aj pre zamestnávateľa.
Jednou zo zásad zdravej životosprávy je pravidelnosť v stravovaní. „To je v dnešnej uponáhľanej dobe dosť vážny problém hlavne pri sedavých zamestnaniach,“ hodnotí J. Trebulová. „Ľudia sa ráno najedia, potom sedia pri počítači a o štvrtej popoludní sa zbadajú - uvedomia si, že nič nejedli. Prípadne si zobnú nejaký keksík. O to väčší hlad príde potom a vieme čo pre životosprávu znamená večerné napchávanie sa,“ hovorí. Mnohí pociťujú, že im stravovanie v reštaurácii či kantíne ide čoraz viac do peňazí. Ceny obedových menu narástli. Do určitej miery tu pomáhajú príspevky pre zamestnancov napríklad v podobe stravných poukážok či gastrokariet, ktoré pozitívne hodnotí aj Janka Trebulová. „Príspevok na konkrétny účel stravovania je jednou z motivácií zamestnanca, aby si dal teplý obed,“ konštatuje. Dobrou správou pre zamestnancov je nedávne zvýšenie na (maximálne) 6 eur. Kvôli rapídnemu rastu cien potravín, energií a pohonných hmôt, aj pre stále sa zvyšujúcu infláciu je však otázne, do akej miery to zamestnancom pomôže.
Stravovací systém
Školské jedálne, podnikové kantíny či iné jedálenské zariadenia majú jednu spoločnú vlastnosť. Na to, aby sa zabránilo chaosu a proces vydávania jedla bol plynulý, potrebujú kvalitný stravovací systém. Ten so sebou okrem prehľadnosti prináša aj množstvo ďalších výhod. K nim sa radí napríklad zvýšenie produktivity či zlepšenie zdravia u zamestnancov. Ako získať všetky tieto benefity?
Fungovanie stravovacieho systému
Na to, aby ste pochopili, ako dokáže stravovací systém zvýšiť produktivitu alebo zdravie zamestnancov, je dôležité zistiť, ako pracuje. Stravovací systém je praktický nástroj, ktorý zamestnancom umožňuje nahlásiť alebo odhlásiť obedy. Okrem toho taktiež dovoľuje vybrať si z viacerých alternatív jedál (ak sú k dispozícii). Takto má osoba väčšiu kontrolu nad tým, čo bude počas dňa jesť.
Ovládanie stravovacích systémov sa odvíja od značky a modelu zariadenia, ktorý si zvolíte. Stravovací systém od Biometricu ponúka dva spôsoby, a to:
- Ovládanie cez KIOSK - zamestnanec si prostredníctvom objednávacieho terminálu vyberie a objedná obed, prípadne ho zruší. Prihlásenie do vlastného účtu prebieha prostredníctvom kartičky alebo odtlačku prsta.
- Ovládanie cez mobilnú aplikáciu - prehľadná aplikácia dovoľuje zamestnancovi prihlásiť sa alebo odhlásiť z obeda kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Výhodná je hlavne pre tých, ktorí pracujú z terénu alebo home office.
Systém jednotlivé údaje od zamestnancov spracuje a poskytne ich pracovníkom v kuchyni a na výdaji v prehľadnej forme. Znižuje tak riziko vzniku zbytočných chýb a komplikácií.
Výhody stravovacieho systému
Stravovací systém má viacero výhod, vďaka ktorým by ste nad ním mali aspoň porozmýšľať. K tým hlavným patria:
- jednoduché a intuitívne rozhranie,
- bezproblémové prihlásenie cez zamestnaneckú kartu alebo odtlačok prsta,
- možnosť prihlasovať a odhlasovať obedy cez aplikáciu,
- prepojenie na dochádzkový systém,
- podrobné a prehľadné spracovanie objednávok,
- jednoduchá správa stravníkov.
Pracovný čas a prestávky
Zrejme každému zamestnancovi, ktorý vykonáva svoju činnosť v pracovnom pomere, je základná definícia pracovného času jasná. Môžeme ju špecifikovať ako časový úsek, v rámci ktorého zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu, je k dispozícii zamestnávateľovi a plní ostatné dojednania z pracovnej zmluvy. V jednoduchom vyjadrení, ak má napríklad zamestnanec v pracovnej zmluve uvedené, že jeho pracovná zmena začína o 7.00 hod. ráno a končí o 15.30 hod. poobede, je týmto časovým rozhraním určený denný pracovný čas zamestnanca.
Druhým dôležitým kritériom, ktoré určuje časové úseky nespadajúce do pracovného času, je doba odpočinku alebo prestávky v práci. Prestávka v práci sa totiž nepovažuje za výkon práce, teda nepatrí za ňu zamestnancovi mzda. Ak sú v rámci pracovného dňa zaradené prestávky na odpočinok alebo jedenie, tieto sa do pracovného času nezapočítavajú (§ 91 ods. 5 Zákonníka práce). Jedinou výnimkou z tohto pravidla je situácia, ak je prestávka poskytovaná z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. V tomto prípade patrí zamestnancovi aj mzda, ako keby pracoval. Druhé dôležité pravidlo, ktoré sa spája s prestávkou, určuje časový úsek, kedy sa prestávka v práci nesmie zaradiť. Prestávka sa nezaraďuje na začiatku a ani na konci pracovnej zmeny.
Zamestnávateľ má jednoznačne definovanú povinnosť Zákonníkom práce, ktorá mu určuje viesť kompletnú evidenciu pracovného času, z ktorej musí orgán kontroly vždy vedieť zistiť začiatok a koniec pracovnej zmeny, rozsah práce nadčas, ale aj pracovnej pohotovosti. Aj v súčasnosti sú však mnohí zamestnávatelia, ktorí na túto evidenčnú povinnosť spojenú s pracovným časom zabúdajú.
Určenie pracovného času zamestnávateľom
Tým, kto má priradené právo určovať rozsah pracovného času, je zamestnávateľ. Výnimky predstavuje situácia, kedy na určenie potrebuje zamestnávateľ túto zmenu prerokovať so zástupcami zamestnancov (k tomu sa nižšie dostaneme). Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí, sa považuje za ustanovený týždenný pracovný čas. Tento moment je dôležitý, pretože zamestnanec pracujúci na kratší pracovný čas (úväzok) bude taký zamestnanec, ktorého pracovný čas a najmä jeho skrátenie sa vždy odvíja od hlavného týždenného pracovného času. Avšak aj určenie pracovného času má svoje limity, a to pokiaľ ide o dĺžku pracovného času a tiež dĺžku odpočinku. Základné nastavenie pracovného času určuje pravidlo, že pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín (Zákonník práce však definuje viacero výnimiek z toho pravidla, ktoré si nižšie v článku definujeme). Druhým kritériom pri nastavovaní pracovného času zamestnávateľom je týždenný limit práce a tým je štyridsať hodín. No a v prípade, že si rozšírime pracovný čas o prácu nadčas, tretie hodnotiace kritérium vychádza z priemerného týždenného limitu práce, vrátane práce nadčas, ktorá nesmie presiahnuť 48 hodín.
Rovnomerné a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času je charakteristické svojou pravidelnosťou, pričom sa spravidla určuje ako päť pracovných dní v týždni a rozdiel medzi jednotlivými týždňami, pokiaľ ide o dĺžku pracovného času, by nemal byť väčší ako tri hodiny. Limit je určený aj na pracovný deň, v rámci ktorého by pracovná zmena nemala presiahnuť deväť hodín. Podmienkou, aby mohol zamestnávateľ tento pracovný čas zaviesť, je prerokovanie so zástupcami zamestnancov (nepotrebuje však ich súhlas).
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času znamená, že jednotlivé týždne, ktoré po sebe nasledujú, nemajú rovnako určený pracovný čas. Na rozdiel od rovnomerného rozvrhnutia sa v tomto prípade na zavedenie vyžaduje súhlas buď zástupcov zamestnancov, alebo samotného zamestnanca, prípadne zamestnancov, ktorých sa to týka. Zamestnávateľ si teda môže vybrať, či sa dohodne na zavedení nerovnomerného rozvrhnutia so zamestnancom individuálne alebo túto zmenu prerokuje a nechá odsúhlasiť zástupcami zamestnancov. V obidvoch prípadoch však potrebuje dosiahnuť súhlas (pre istotu právnych vzťahov by mal byť zaznamenaný písomne). Obmedzenie pri nastavovaní nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času spočíva v tom, že priemerný týždenný pracovný čas musí počas obdobia štyroch mesiacov (toto je maximálne obdobie a môže byť aj kratšie) byť v dĺžke ustanoveného týždenného pracovného času.
Nerovnomerné rozvrhnutie práce musí vždy rešpektovať maximálny pracovný čas počas 24 hodín, ktorý nesmie byť dlhší ako 12 hodín a tiež pravidlo, podľa ktorého sa nerovnomerné rozvrhnutie môže použiť na zamestnanca so zdravotným postihnutím, tehotnú ženu, ženu alebo muža, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelého zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, a to iba s ich súhlasom (tento súhlas sa nedá nahradiť súhlasom zástupcov zamestnancov).
Pružný pracovný čas
Pružný pracovný čas je spôsob rozvrhnutia pracovného času, ktorý sa dá aplikovať tak pri rovnomernom rozložení pracovného času, ako aj pri nerovnomernom. Jeho podstata je vcelku jednoduchá a umožňuje zamestnancovi zvoliť si začiatok a prípadne aj koniec pracovnej zmeny (voliteľný pracovný čas) a zároveň musí dodržať zamestnávateľom určený časový úsek, počas ktorého na pracovisku musí byť (základný pracovný čas). Zamestnávateľ zavádza pružný pracovný čas až po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Pri zavádzaní pružného pracovného času zamestnávateľ tiež určuje, či sa uplatní ako pružný pracovný deň, týždeň, mesiac, prípadne iné obdobie. Treba mať vždy na zreteli, že maximálna dĺžka jednej pracovnej zmeny v rámci pružného pracovného času môže byť dvanásť hodín.
Prestávky v práci a odpočinok
Prestávky v práci alebo po jej skončení sú časové úseky, ktoré ovplyvňujú aj samotný pracovný čas. Ak totiž zamestnanec napríklad využije odpočinok medzi dvoma zmenami v dĺžke dvanásť hodín, určí sa tým nielen prestávka medzi dvoma zmenami, ale aj kedy nová zmena začne. Preto je dôležité z pohľadu pracovného času venovať pozornosť aj dĺžke odpočinku. Každý zamestnanec má nárok na odpočinok v rámci pracovnej zmeny, no tiež po jej skončení. Základná prestávka v dĺžke tridsať minút sa poskytuje v prípade, ak pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín (u mladistvého zamestnanca stačí, aby bola zmena dlhšia ako 4 a 1/2 hod. a vznikne mu nárok na rovnakú dĺžku prestávky). Táto prestávka, ako sme si už uviedli, nie je súčasťou pracovného času, nepatrí za ňu mzda a zároveň je zakázané ju poskytovať na začiatku a konci pracovnej zmeny.
Nepretržitý denný odpočinok a nepretržitý týždenný odpočinok sú časové úseky po skončení pracovnej zmeny, na ktoré má zamestnanec nárok a ich dĺžka alebo dni, na ktoré pripadnú, sa však odvíjajú aj od povahy práce a od prevádzkových podmienok zamestnávateľa. Zamestnanec má nárok, aby mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín. Tento odpočinok možno skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých poľnohospodárskych prácach, pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, pri mimoriadnych udalostiach (§ 92 ods. 2 Zákonníka práce).
Zamestnancovi, ktorý sa vráti z pracovnej cesty po 24.00 hod. (teda po polnoci), sa musí poskytnúť odpočinok minimálne v dĺžke 8 hodín. Ak by to malo pripadnúť na jeho pracovnú zmenu, má nárok na náhradu mzdu, aj keď bude čerpať ešte voľno.
tags:
