POPRAD 9. septembra - Poľnohospodári pod Vysokými Tatrami začali tento týždeň so zberom zemiakov.
„Tohtoročná sezóna bola v podstate dobrá. Tu pod Tatrami, keď je suchší rok, je dobrý. Len tento rok nevyhovuje zemiakom. Zemiak je plodina, ktorá je plne závislá na množstve vody a tá tohto roku chýba,“ uviedol riaditeľ poľnohospodárskej výroby AT Tatry Spišská Belá Peter Firek.
Očakáva tohtoročnú úrodu zemiakov približne na úrovni 25 až 30 ton z hektára. Predstavuje to približne dve tretiny minuloročnej úrody. Tohto roku spadlo v regióne okolo 150 milimetrov (mm) vlahy. Poľnohospodári potrebovali počas leta okolo 350 až 400 mm zrážok. Problematické je aj časové rozloženie zrážok.
Problémy pri pestovaní zemiakov
Okrem vlahy je však pre dobrú úrodu potrebné v posledných rokoch aj jej stráženie. „Je tu silný atak ľudí, ktorí sa snažia dostať k zemiakom, ktoré im nepatria. Každoročne musíme strážiť zemiaky od prvého dňa, kedy ich posadíme, až po posledný deň, kedy zemiaky pozbierame,“ uviedol Firek.
Náklady na stráženie sú výdavky, ktoré je len ťažké premietnuť do predajnej ceny zemiakov. Nebyť nájazdov zlodejov na polia a s tým spojené náklady na stráženie, bolo by možné podľa Fireka zemiaky predávať aj lacnejšie.
Pestovanie sadbových odrôd
Pod Vysokými Tatrami sa pestovatelia špecializujú hlavne na sadbové zemiaky, nie zemiaky na konzum, s ktorými sa stretávajú ľudia bežne v obchodoch. Pestovanie konzumných zemiakov sa presunulo hlavne na západné Slovensko.
Tohto roku pestuje AT Tatry sadbové zemiaky na ploche približne 50 hektárov. V posledných rokoch sa výmera pohybuje medzi 50 až 100 hektármi. Je to však len približne desatina výmery, na ktorej sa zemiaky pestovali pred 20 rokmi.
Pestovanie zemiakov sa už neriadi pravidlami ako v minulosti, keď sa až po zbere premýšľalo, čo s úrodou. Už pri výsadbe je známe, kam poputuje úroda.
Napriek problémom, ktoré sú s pestovaním zemiakov, si Firek myslí, že zemiakarstvo má v podtatranskom regióne stále budúcnosť. „Zemiakarstvo má veľmi veľkú budúcnosť, lebo je to jediná rentabilná plodina pod Tatrami,“ uviedol Firek.
Zároveň si uvedomuje, že firmy, ktoré sa odklonili od pestovania zemiakov, napríklad aj pre problémy so zlodejmi zemiakov, sa asi len ťažko vrátia k pestovaniu zemiakov, keďže im už chýba technológia na ich výrobu a spracovanie.
Napriek klimatickým zmenám, o ktorých sa stále častejšie hovorí, si Firek nemyslí, že by sa zemiak stratil z tohto regiónu.
Moderné technológie v pestovaní
Paradajky, papriky, uhorky, cukety, tekvice, karfiol, zemiaky, cesnak či melóny sa na Slovensku pestujú v špičkovej kvalite vďaka kombinácii moderných technológií, starostlivo vybraného osiva a skúseností domácich odborníkov aj zahraničných poradcov.
„Na našej farme používame tie najlepšie dostupné odrody a technológie. Sledujeme vývoj každého štádia rastliny, kontrolujeme výživu, vlhkosť pôdy aj zdravotný stav porastov. Vďaka tomu vieme pestovať zeleninu s výbornou chuťou a výťažkom, ale zároveň šetrne k prírode,“ hovorí Peter Kelemen, pestovateľ z družstva OVOZELA, ktoré patrí medzi lídrov v oblasti produkcie čerstvej zeleniny na Slovensku.
Úspora vody
Jednou z hlavných priorít moderného pestovania je úspora vody. Pestovatelia preto zavádzajú presné závlahové systémy, kvapkovú závlahu a senzoriku pôdnej vlhkosti, ktoré umožňujú zavlažovať efektívne - len tam a vtedy, kde je to potrebné.
V skleníkoch sa voda recykluje a opätovne využíva, čím sa minimalizujú straty a šetria sa prírodné zdroje. „Našim cieľom je vyprodukovať čo najviac zeleniny s čo najmenšou spotrebou vody. Pracujeme s každou kvapkou, ako keby bola posledná,“ dopĺňa Peter Kelemen.
Automatizácia a výkyvy počasia
Slovenské poľnohospodárstvo čelí čoraz častejším výkyvom počasia - od nečakaných mrazov cez prívalové dažde až po dlhé obdobia sucha. Tieto extrémy môžu zásadne ovplyvniť úrodu, a preto pestovatelia investujú do ochranných systémov, moderných technológií a automatizácie, ktorá zvyšuje odolnosť a efektivitu výroby.
Zároveň sa mení aj charakter práce na poli. „Práca v poľnohospodárstve už nie je len o fyzickej námahe. Je to práca s dátami, presnými prístrojmi a inteligentnými strojmi. Aj preto sa snažíme automatizovať čo najviac procesov - od sejby až po zber,“ vysvetľuje Kelemen.
Spolupráca so zahraničnými expertmi
Slovenskí farmári spolupracujú s odborníkmi z krajín ako Holandsko či Taliansko, ktoré patria medzi svetových lídrov v oblasti intenzívneho a ekologického zeleninárstva. Zahraniční poradcovia pomáhajú optimalizovať výživu rastlín, ochranu porastov, riadenie klímy v skleníkoch aj zberové technológie.
Technológie a postupy
Paradajky, papriky a uhorky sa pestujú v moderných skleníkoch a fóliovníkoch na juhu Slovenska. Skleníky sú vybavené automatickým vetraním, LED osvetlením a ekologickým vykurovaním z obnoviteľných zdrojov.
Zemiaky, cesnak, cibuľa, karfiol či tekvice sa pestujú tradične na poli, ale aj tu sa uplatňujú presné stroje, satelitné mapovanie a monitoring porastov pomocou digitálnych nástrojov.
Budúcnosť slovenského zeleninárstva
Slovenskí pestovatelia dokazujú, že aj v náročných podmienkach sa dá pestovať zelenina, ktorá je chutná, čerstvá, udržateľná a konkurenčná. Kúpou slovenskej zeleniny spotrebiteľ podporuje nielen domácu produkciu, ale aj budúcnosť poľnohospodárstva, ktoré drží krok s najvyspelejšími krajinami.
„Naším cieľom je, aby slovenský spotrebiteľ mal každý deň prístup k čerstvej, domácej a kvalitnej zelenine. Aj preto robíme maximum - od výberu osiva, cez technológie až po úsporu vody a energií,“ uzatvára Peter Kelemen z družstva Ovozela.
Kampaň financovaná s finančnou pomocou Európskej únie.
tags:
