Odkedy sa pestujú zemiaky na Slovensku: História a vývoj

Zemiaky sú jednou z najvýznamnejších plodín na svete z hľadiska výživy a historického vplyvu na populácie. Sú nielen nepostrádateľnou surovinou v mnohých svetových kuchyniach, ale aj plodinou, ktorá v minulosti zachránila mnoho ľudí pred hladomormi.

Pôvod a rozšírenie zemiakov

Predpokladá sa, že zemiaky pochádzajú z peruánskych Ánd, kde ich pestovali Inkovia. Ľudia tu boli na ne vždy pyšní a dnešní potomkovia Inkov poznajú až tisíc rôznych výrazov pre zemiaky.

Boli to španielski dobyvatelia, ktorí ich na prelome 15. a 16. storočia objavili pre Európu v Ekvádore na zemiakových trhoch. Veľmi skoro sa stali potravinou na lodiach - námorníci, ktorí ich jedli, netrpeli chorobami.

Veľmi dlho trvalo, kým sa zemiaky z Južnej Ameriky udomácnili v Európe. Na túto napohľad nie veľmi príťažlivú plodinu sa na starom kontinente dlho pozerali s nedôverou. Keď ich doviezli prvýkrát do Talianska a Francúzska, ľudia ich odmietli. Vyzerali vraj odpudzujúco a mali trpkú príchuť.

Do Anglicka dorazili prvé zemiaky pred 415 rokmi, 28. júla 1586 z Kolumbie.

Zemiaky na Slovensku

Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654 - prvýkrát sa o nich však zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768.

Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Odtiaľ potom vzišlo ľudové pomenovanie zemiakov - „švábka“, s ktorým sa aj v súčasnosti ešte môžeme stretnúť.

Až nasledujúce poľnohospodárske reformy panovníčky Márie Terézie presadili pestovanie nových plodín - zemiakov, kukurice, tabaku, ďateliny. K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773.

Rozmach pestovania zemiakov nastal však až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska, kde chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“.

V rokoch 1842 - 1848 došlo k dočasnému útlmu produkcie zemiakov.

Pravdepodobne prvým šľachtiteľom zemiakov na Slovensku bol rímskokatolícky kňaz Jozef Agnelli z Čár pri Senici. Začal s touto činnosťou už v roku 1872 a podarilo sa mu vyšľachtiť tri nové odrody.

V roku 1946 bola v Malom Slavkove pri Kežmarku založená prvá šľachtiteľská stanica, ktorá sa o dva roky neskôr presunula do Veľkej Lomnice.

Zemiaky ako strategická plodina

Zemiaky sa nám zdajú ako surovina známa od nepamäti. Chudobný ľud akoby mal zemiaky vždy po ruke a mohol si ich pestovať. No po pravde do Rakúsko-Uhorska dorazili len v 18. storočí a ani v 19. storočí o nich stále nevedeli všetci na celej ploche súčasného Slovenska.

Keď sa podarilo z Ameriky priviesť kukuricu a zemiaky, stali sa rýchlo populárnymi plodinami. Zemiaky sa presadzovali medzi zemepánmi. Videli v nich riešenie na obohatenie panstva, aj záchranu poddaného ľudu. Mali čo pestovať a čo jesť. Začala rýchlo vznikať pestrá škála rôznych pokrmov.

Význam zemiakov v minulosti a súčasnosti

Zemiaky sú plodinou, ktorá ovplyvnila históriu ľudstva a má neoceniteľnú hodnotu pre výživu aj gastronómiu. Či už ide o ich úlohu v potlačovaní hladomorov v minulosti, alebo o ich súčasné využitie v modernej kuchyni, zemiaky zostávajú nepostrádateľnou súčasťou stravy mnohých ľudí po celom svete.

Rok 2008 Organizácia spojených národov (OSN) vyhlásila za Medzinárodný rok zemiakov. Upozorňuje tým na to, že táto základná potravina znižuje chudobu v rozvojových krajinách.

Liptov je jedným z tradičných slovenských pestovateľov zemiakov už od polovice 18. storočia.

Využitie zemiakov

Podľa údajov FAO sa približne 52 percent svetovej produkcie zemiakov využíva ako potravina, 34 percent ako krmivo, 11 percent tvoria sadbové zemiaky a tri percentá sa spracúvajú v priemysle na škrob a lieh.

V krajinách EÚ sa zemiaky ako krmivo už takmer nevyužívajú, nahrádza ich predovšetkým sója a kukurica.

Nutričné hodnoty a zloženie zemiakov

Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 percent sušiny, z toho približne 75 percent tvorí škrob a asi dve percentá rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5 - 10 percent sušiny a tuky asi 0,4 percenta sušiny.

Hľuzy obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Obsah vitamínu C je premenlivý a závisí od doby a spôsobu uskladnenia zemiakov.

Tabuľka: Výživové hodnoty zemiakov (na 100g)

Záver

Zemiaky nie sú len príloha. Sú symbolom prežitia, klasika na tanieri a dlhoročný spojenec slovenského žalúdka. Bez zemiakov by naše kuchyne prišli o polovicu jedál - halušky, lokše, placky, kaše, granadír, guľky.

tags: