Geneticky modifikované potraviny sú už desaťročia témou diskusií a obáv. V Spojených štátoch sú od roku 1994 geneticky modifikované potraviny na trhu, a približne 65 % z dostupných produktov v amerických supermarketoch obsahuje v menšej, či väčšej miere, geneticky modifikované zložky. V EÚ je podiel geneticky modifikovaných potravín veľmi nízky. Pre nás, pokiaľ ide o geneticky modifikované potraviny veľmi opatrných Európanov, Američania prevzali úlohu pokusných králikov. V dôsledku toho väčšina Američanov jedáva každý deň už roky geneticky modifikované potraviny.
Geneticky modifikované potraviny boli a sú vyvíjané s cieľom zabezpečiť dostatočné množstvo výživy pre stále narastajúcu ľudskú populáciu. Niektorí výrobcovia potravín by chceli riešiť nedostatok potravín v rozvojových krajinách práve pomocou genetického inžinierstva. Lenže tu si treba uvedomiť, že vo väčšine prípadov ľudia sú hladní nie preto, že je príliš málo na jedenie, ale preto, že sú príliš chudobní, než aby si sami kúpili jedlo. Tiež sa prehliada, že aj konvenčné pestovanie úžitkových plodín dosiahlo v poslednom období úspechy. Na trhu je napríklad kukurica odolná voči suchu. Aj vychvaľovaná zlatá ryža, ktorá má poskytnúť chudobným deťom s vitamínom A, nemá taký odbyt ako sa očakával.
Čo sú geneticky modifikované potraviny?
Zmenou génového kódu vyrába rastlina značne menej enzýmu, ktorý urýchľuje hnitie paradajky. Tým je paradajka dlhšie trvanlivá. Pri dlhšej doprave sa paradajka nemusí zberať polozrelá.
Medzi ďalšie príklady patria:
- Sója rezistentná voči herbicídom, ktorá obsahuje gén z pôdnych baktérií. Tým vyvíja plod sóje enzým, ktorý ho robí necitlivým na herbicíd Roundup.
- Je druh ryže, ktorý bol geneticky tak zmenený, aby ryžové zrnká obsahovali beta-karotén.
Označovanie GMO potravín v EÚ a na Slovensku
Na Slovensku platí zákon č. 151/2002 Z. z. Podľa štúdií spôsob, akým sú zvieratá chované má hlavný vplyv na nutričnú kompozíciu mäsa. Označovanie: V EÚ platí povinnosť označovania transgénnych potravín, avšak nie pre také, pri výrobe ktorých sa používa geneticky modifikované krmivo (mlieko, vajcia a mäso). Ďalšie obmedzenie sa vzťahuje na produkty, náhodnú alebo technicky nevyhnutnú prítomnosť geneticky modifikovaných organizmov pod hranicou 0,9 %.
Zmenené gény sa môžu preniesť na iné rastliny rovnakého druhu alebo iných druhov. To môže viesť k nekontrolovanému šíreniu novej genetickej informácie. Genetické znečistenie je samostatne rozmnožovacie. Nemôžete ho vziať späť.
Kde kúpiť kukuricu bez GMO?
Ak hľadáte kukuricu bez GMO, existuje niekoľko možností:
- Bio obchody a farmárske trhy: Tieto miesta zvyčajne ponúkajú kukuricu, ktorá nebola geneticky modifikovaná. Hľadajte označenie "Bio" alebo sa informujte priamo u predajcu.
- Priamo od farmárov: Nájdite si miestnych farmárov, ktorí pestujú kukuricu tradičným spôsobom. Mnohí z nich nepoužívajú geneticky modifikované semená.
- Supermarkety: Niektoré supermarkety ponúkajú bio kukuricu, ktorá je certifikovaná ako bez GMO. Dôkladne si prečítajte etikety.
Je nesmierne dôležité, aby sme si uvedomili, že jedlo, ktoré konzumujeme určuje, či budeme zdraví alebo chorí. Týka sa to aj našich detí. Rodičia detí by mali byť uvedomelí a snažiť sa aspoň doma používať také výrobky, ktoré neobsahujú prídavné látky, rastové hormóny, cukry, geneticky modifikované zložky a pesticídy. Síce investovať do kvalitného výberu a nákupu surovín nie je lacná záležitosť pre bežné slovenské rodiny, ale treba sa o to aspoň pokúsiť. Dnešná doba nás núti študovať etikety výrobkov, pretože na trhu je veľké množstvo výrobcov, ktorí nehľadia na naše zdravie. Množstvo onkologických a civilizačných ochorení narastá. Významne k tomu dopomohla žalostná situácia v potravinárskom priemysle. Preto čítajte etikety v mene vášho zdravia a zdravia vašich detí. Do zdravia svojich detí sa oplatí investovať.
Konvenčné vs. ekologické poľnohospodárstvo
Konvenčné poľnohospodárstvo narozdiel od ekologického poľnohospodárstva nehľadí na morálne, ekologické a etické zásady pri chove zvierat, ale predovšetkým na ekonomický aspekt, aby chov bol čo najmenej nákladný. V tomto článku nechceme útočiť na supermarkety, ale poukázať nato, že pri kúpe mäsa zo supermarketu by nemala rozhodovať cena, ale predovšetkým informácia, či dané mäso je označené ako Bio, pokiaľ nie je Bio, či je uvedené odkiaľ pochádza, prípadne informácia, či je bez GMO a zaujímať by vás mal aj pôvod mäsa. Pretože, dovolím si povedať, že všetko mäso zo supermarketov, ktoré nemá označenie ani "BIO", ani "bez GMO", ani Slovenský pôvod určite obsahuje antibiotiká, steroidy a rastové hormóny. Takéto mäso pochádza z neekologických chovných fariem alebo staníc.
Podľa ministerstva hospodárstva a rozvoja vidieka sa v roku 2018 nepestovali u nás žiadne geneticky modifikované rastliny. Ak však zmesky pre zvieratá boli vyrobené v zahraničí z geneticky modifikovaných rastlín, alebo ak je mäso dovezené zo zahraničia tak nie je možné odsledovať, či tieto zvieratá nekonzumovali geneticky upravené rastliny. Takáto geneticky upravená potrava spôsobuje vznik tumorov a cýst u zvierat, ktoré následne konzumujeme. Keď si porovnáte takéto mäso s mäsom organickým zistíte, že organické mäso vyzerá inak, chutí inak a vonia inak. Organické mäso je kontrolované, zvieratá musia mať prístup aj k tráve, chovatelia nemôžu podávať zvieratám antibiotiká a hormóny a mäso musí prejsť prísnejšími kontrolami.
Na Slovensku a v Čechách existuje množstvo certifikovaných fariem, ktoré ponúkajú organické mäso a je možné ich navštíviť a vidieť, kde sa zvieratá pasú. Odporúčame nájsť takú farmu, ktorá má podnikovú predajňu pre koncových spotrebiteľov a nakupovať výhradne od nich.
tags:
