V Číne, kolíske čaju, bol čaj stotožnený s dvoma súčasťami života: poriadkom a harmóniou, charakteristickými pre taoizmus.
História čaju
V 8. storočí bol tak populárny, že spisovateľ Lu Ju napísal knihu o čaji „Klasické pojednanie o čaji“.
Čajové umenie dosiahlo v Číne svoj vrchol počas dynastie Song (960-1279). Podľa starej tradície sa cisárovi posielali ako daň z každej provincie predovšetkým jemné a vysokokvalitné produkty, takzvané čajové dane.
Čajové umenie bolo dotiahnuté do dokonalosti v Japonsku, kde sa stal čaj súčasťou budhizmu. Zenový mních Mjóan Eisai v 12. storočí píše: „Čaj je najčarovnejším prostriedkom na udržanie zdravia. Je elixírom dlhého života“.
Pre čajové umenie znamenalo zlatú éru 15. a 16. storočie.
V arabských krajinách je čaj dôležitou súčasťou každodenného života rodiny. Čajom sa víta hosť ako symbolom pohostinnosti a úcty. V krajinách centrálnej Ázie sa čajom začínajú oficiálne ceremónie, obchodné a spoločenské stretnutia.
Do Európy priviezli čaj v 16. storočí ako prví Portugalci. Najskôr nebolo jasné, ako s novou potravinou naložiť. Pokusy o prípravu čajového šalátu neboli ojedinelé, avšak väčšiu popularitu nezaznamenali.
Napríklad holandský lekár Cornelis Bontekoe predpisoval svojim pacientom až 50 šálok čaju denne. Sám ich vraj za deň vypil až 200. Nakoniec sa samozrejme prišlo na to, že čaj je hlavne lahodný nápoj s úžasnou chuťou a blahodárnymi účinkami.
V Rusku sa čaj objavil v 19. storočí. Aj tu tomu najskôr bránila príliš vysoká cena, ale už v roku 1657 je čaj ponúkaný v kaviarni Thomasa Gerwaya. Na svojom reklamnom letáku prisudzuje čaju mimoriadne schopnosti a sľubuje jeho každému pravidelnému pijákovi perfektné zdravie až do neskorej staroby.
Koncom 17. storočia sa tento zvyk šíril ako strela a čaj ponúkalo v Londýne asi 500 kaviarní. Názov „Coffee House‘‘ im síce zostal, ale čaj v ponuke jednoznačne prevládal.
V Amerike je známe „Bostonské pitie čaju“, ktoré bolo protestom proti britskej dani z čaju. Američania prispeli k čajovému priemyslu až v 20 storočí. Roku 1904 bol na svetovej výstave v St. Louis predstavený ľadový čaj.
Príprava tradičného anglického čaju
K príprave potrebujeme anglickú čajovú zmes troch čiernych čajov (assámskeho, cejlónskeho a čínskeho). Tejto zmesy dominuje assámsky čaj, ktorý mu dodá výraznú farbu karamelového medu a príjemnú plnú chuť.
Samotnú zmes pripravujeme priamo v čajovej kanvici, ideálne v porcelánovej a to tak, že dáme jednu čajovú lyžičku (ČL) zmesy na osobu a jednu ešte naviac na kanvicu. Zalejeme vriacou vodou a necháme luhovať 3-5 minút.
Kratšia doba luhovania má za následok silne povzbudivé účinky, dlhšia naopak mierne relaxačné a ukľudňujúce účinky. Nedoporučuje sa luhovať viac ako 5 minút, lebo potom dochádza k značnému rozkladu silíc a čaj pôsobí na organizmus príliš utlmujúco.
Počas luhovania niekoľkokrát premiešame čajové lístky. Nálev po luhovaní servírujeme do šálok. Nalievame cez nerezové sitko, alebo môžeme čaj precediť do servírovacej kanvice, ktorá by mala byť dopredu predhriata.
Tradičný anglický čaj nie je len o čaji, ale dosť veľkú úlohu tu hrá aj jedlo. Tradične sa podáva čajové pečivo, koláčiky, sušienky alebo tousty s džemom.
Dôvod prečo pijú Angličania čaj s mliekom pramení z praktického dôvodu. Zo začiatku nebol na trhu dostupný kvalitný porcelán a hrozilo po naliatí horúceho čaju do šálky k popraskaniu glazúry. Preto naopak najskôr naliali do šálky mlieko a potom až čaj.
Tradičným, dnes bohužiaľ menej obvyklým spôsobom je príprava čaju vylúhovaním sypaného čaju v čajovej kanvici alebo šálke so sitkom. Najrozšírenejším je sáčkový čaj, ktorého príprava je najjednoduchšia. Stačí do horúcej vody vložiť sáčok naplnený čajovým práškom, krátko ho vylúhovať a po vybratí vyhodiť do koša.
Popoludňajší čaj ako spoločenská udalosť
Popoludňajší čaj je starou britskou tradíciou, ktorá ma korene už v 19. storočí. Hovorí sa, že za jeho vznikom stojí Anna Maria Stanhope, ktorá v roku 1840 ako prvá dostala nápad ako servírovať čaj popoludní. Počas popoludňajšej únavy požiadala svoje služobníctvo, aby jej pripravili čaj a k tomu niečo sladké na jedenie. Neskôr začala pozývať svojich priateľov, aby sa k nej pripojili.
Krátko nato už celá vtedajšia spoločnosť popíjala čaj popoludní a občerstvovala sa sendvičmi. Tento spoločenský rituál sa traduje až do dnes a je synonymom lahodného čaju, chutného občerstvenia a milej spoločnosti.
Tradičný popoludňajší čaj sa skladá z troch chodov. Prvý chod je vždy slaný a tvoria ho sendviče - od vajíčkového, uhorkového až po lososové tramezzini. Druhý chod je zložený z tradičného anglického pečiva scones, ktoré môže byť klasické a tiež ovocné. K pečivu sa v Anglicku vždy podáva tzv. pečená šľahačka - clotted cream a domáci džem.
Ďalšia dobrota, ktorá nemôže chýbať, je koláč Battenberg, ktorý sa taktiež nazýva domino alebo šachovnicový koláč.
Čaj o piatej na Slovensku
Obnoviť tradíciu niekdajších tanečných zábav známych ako Čaj o piatej sa v Prešove pokúsili v staronových priestoroch Kultúrneho domu PKO v časti Solivar. Na Čaje o piatej chodili v Prešove v 60. - 70. rokoch minulého storočia dnešní šesťdesiatnici aj staršie ročníky. Vtedy sa zábavy organizovali pre mládež vo veľkej sále PKO Čierny orol. Teraz Čaj o piatej (senior parket) zažíva renesanciu v komornejších priestoroch premenovaných na Domček umenia na Solivare. Výber hudobných hostí by mal vyhovovať skôr narodeným. Stretnutia pri živej hudbe pre seniorov plánujú robiť pravidelne vždy druhú sobotu v mesiaci.
Stretnutia seniorov s hudbou Priestory PKO má od začiatku divadelnej sezóny v prenájme bábkové divadlo Babadlo. Jeho riaditeľka Júlia Labudová informovala, že na marcovom spomienkovom stretnutí seniorov hrala prešovská kapela, ktorá si z recesie hovorí The geriatria boys. Za klávesy sa posadil známy fotograf a hudobník Dionýz Dugas, na gitare hral novinár Milan Országh, ktorý niekedy pôsobil v skupine Futurama. rešovčanom utkvela v pamäti, lebo v meste odštartovala bigbítovú éru. K „starým“ prešovským hudobníkom sa pridal bubeník Angličan John Bodica. Országh pre agentúru SITA o ňom prezradil, že má 66 rokov a iba nedávno sa presťahoval z Británie do Prešova, kde chce so svojou manželkou, pochádzajúcou z neďalekých Petrovian, stráviť roky na dôchodku.
Labudová doplnila, že na stretnutia pre seniorov budú pozývať aj známe osobnosti, s ktorými si radi pospomínajú na roky svojej mladosti. Priestor tu dostanú viaceré kapely aj žánre. „Pôjde o pestrú hudobnú scénu klubového štýlu od country cez populárnu hudbu a jazz až po večne zelené evergríny, pri ktorých si na svoju mladosť zaspomínajú dnešní seniori,“ povedala Labudová.
Gymnázium A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši v spolupráci s Mestom Veľký Krtíš pripravujú 4. ročník moderovanej diskusie ČAJ O PIATEJ S NAŠIMI RODÁKMI. Cieľom študentského projektu je propagácia miestneho regiónu prostredníctvom úspechov, zaujímavých povolaní i aktivít jeho obyvateľov.
V nedeľu 11. júna 2023 sa na Hrade Červený Kameň uskutočnilo podujatie - Čaj o piatej s kunsthistoričkou Ingrid Halászovou. Rozprávalo sa o dvoch bratoch, palatínoch Jánovi a Mikulášovi z rodu Pálffy.
SNM-Múzeum Červený Kameň pripravuje pre svojich návštevníkov ďalší atraktívny program. V nedeľu podvečer o 17:00 hod. pozýva na výnimočné podujatie, ktoré kombinuje históriu, umenie a chuťové potešenie v nádherných priestoroch hradu Červený Kameň. V spoločnosti renomovanej historičky umenia, Ingrid Halászovej, sa na hradnom nádvorí stretli návštevníci pri šálke čaju. Okrem zaujímavých faktov sa mohli návštevníci tešiť aj na dobovú hudbu a neodolateľné čajové špeciality, ktoré dodali potešenie aj ich chuťovým pohárikom.
V priestoroch Café Devín si môžete Čaj o piatej vychutnať v spoločnosti svojich blízkych počas víkendu. Čajový rituál je potrebné objednať 48 hodín vopred. Vezmite svoju rodinu či priateľov na nedeľnú vychádzku popri Dunaji a zakončite ju tradične pri Čaji o piatej.
SNM-Múzeum Červený Kameň vás pozvalo na výnimočné podujatie, ktoré kombinuje históriu, umenie a chuťové potešenie v nádherných priestoroch hradu Červený Kameň. V spoločnosti kurátora múzea, Petra B, sa návštevníci stretli pri šálke čaju a rozprávali o portrétoch protiosmanských bojovníkov, medziiným i rábskeho hrdinu Mikuláša ll. Pálffyho. Stretnutie sa konalo v nedeľu 30. júla 2023 o 17.00 hod.
Kráľovská etiketa a čaj o piatej
Jakub Abrahám je kouč spoločenskej etikety, pánskej módy a kráľovský komentátor. Ako vášnivý royalista sa aktívne sa zaujíma o dianie v európskych kráľovských rodinách, najmä v tej britskej. Mimoriadne dobre pozná kráľovské zvyky a tradície a do jednej takej nás počas kurzu etikety Čaju o piatej v Bratislave zasvätil. Čaj o piatej totiž vôbec nie je novodobý trend, ako by si niektorí mohli myslieť.
Jakub Abrahám absolvoval kurz popoludňajšieho čaju (afternoon tea) v prestížnej škole etikety. Čaj sa do Európy dostal v približne 17. storočí. Vo Veľkej Británii si čaj obľúbil Karol II., keďže jeho manželka, Portugalčanka Katarína z Braganzy, si zvyk pitia čaju doniesla z vlasti. Keďže čaj bol v minulosti drahá komodita, na ktorej dovoz bola uvalená vysoká daň, stávalo sa, že predtým, ako sa z jeho pitia popoludní stal rituál, pripravovala si ho priamo aristokracia, teda panie domu. Vyvarovali sa tak jeho krádeži alebo spotrebe služobníctvom.
tags:
