Zaježovské lazy sú známe tým, že tu boli postavené prvé slamené domy na Slovensku, a tiež tým, že je ich tu najvyššia koncentrácia aj z hľadiska širšieho regiónu. Trend moderného prírodného staviteľstva, sa rýchlo šíri aj ku nám. Čoraz viac potenciálnych staviteľov je hladných po informáciách ako stavať ekologicky a väčšinu z nich zaujíma aj to, ako to robiť lacno. Tí najodvážnejší z nich sa púšťajú do stavebných projektov už po prečítaní pár webstránok, či vzhliadnutí jedného-dvoch motivačných filmov na túto tému. Skúšať nové veci, robiť chyby a učiť sa z nich, je prirodzený proces, vďaka ktorému existuje civilizačný pokrok. Je dobré, že existujú ľudia, ktorí sa odvažujú prešliapavať nové chodníky a ešte lepšie je, keď sa vedia podeliť so svojimi skúsenosťami.
V zvýšenej koncentrácii sa takíto nadšenci nachádzajú v Zaježovej. Táto oblasť lazov neďaleko Zvolena je miestom, ktoré už viac než 25 rokov priťahuje ľudí, ktorí chcú radikálne zmeniť svoj život presťahovaním sa z miest na vidiek. Za ten čas tu vznikla na Slovensku ojedinelá komunita voľne spolupracujúcich susedov. Spája ich nielen miesto, kde žijú, ale aj chuť hľadať originálne riešenia na životné výzvy. Mnohí novousadlíci v Zaježovej majú bohaté skúsenosti s tradičným prírodným staviteľstvom. Pri zrode tejto komunity stáli občianske združenia, ktoré sa zameriavali na zachovanie ľudovej architektúry a remeselných zručností potrebných pre stavby tradičných domov. Opravou drevenice - Pastierne, vyvrcholilo koncom 90-ich rokov v Zaježovej obdobie, zamerané na tradičnú architektúru.
Lenže skúsenosti s bývaním v starých domoch, aj keď z prírodných materiálov neboli len pozitívne. V minulosti mal človek iné hranice spokojnosti a očakávania od domova. Dôležitá bola strecha nad hlavou. Tradičné stavby majú síce veľké maštale, ale pomerne malé izby, okná v hrubých kamenných stenách prepúšťajú dnu len málo svetla a vykurovanie takýchto budov znamená neustály prísun dreva do sporákov, či kachľoviek. Nerezignovali však na prírodné materiály ako také. Keďže kamenné, hlinené, či dokonca ani drevené steny dostatočne neizolujú, možnosti prírodných staviteľov sú značne zúžené. Existujú kvalitné prírodné izolácie z konope, ovčej vlny, či drevených vlákien, avšak všetky sú podstatne drahšie ako polystyrén, či minerálna vlna.
So zaujímavým nápadom prišli pred sto rokmi na prériách Severnej Ameriky. V časoch, keď sa začali používať prvé balíkovacie stroje vyskúšal niekto kreatívny postaviť dočasný príbytok z balíkov sena omietnutých hlinou. Možno aj samotní stavitelia boli prekvapení, ako sa im v týchto domoch dobre býva a myšlienka sa v prostredí, kde bol komplikovaný prístup k iným stavebným materiálom, ujala. Kostol postavnený v USA v roku 1928 z balíkov sena, ešte stále stojí. Vplyvom modernizácie sa na tieto stavebné postupy na nejaký čas pozabudlo a znovu sa objavili až v čase rozkvetu hnutia hippies. Tu už nešlo len o cnosť z núdze, ale o cieľavedomé hľadanie lacných prírodných materiálov, ktoré navyše dávajú priestor tvorivosti. Slamený dom v americkom Oregone, na ktorom jeho stavitelia prejavili dostatok kreativity.
Myšlienka života blízko prírode a s ňou aj experimentovanie so stavaním z prírodných materiálov pretrvala až do súčasnosti v alternatívnych komunitách a ekodedinách. V krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Dánsko, USA, Veľká Británia a mnohých iných existujú normy na takéto stavby, profesionálne firmy, ktoré sa na ne špecializujú, či dokonca učebné predmety na stredných odborných školách so zameraním na omietanie hlinou a stavanie so slamených balíkov. Moderný slamený dom od švajčiarskeho architekta Wernera Schmidta.
Priekopníci stavania zo slamy na Slovensku
Priekopníkom v tejto oblasti, nielen v Zaježovej, ale aj v rámci celého Slovenska je Tomáš Bužek, ktorý si na lúke nazývanej Brána postavil už v roku 2001 prvý slamený domček v krajine (aspoň pokiaľ je nám známe). Je to malá stavba, ktorá bola od podlahy až po strechu robená svojpomocne a výhradne z prírodných materiálov. Celkové náklady na túto stavbičku s obytnou plochou cca 40m2 nepresiahli 2000 eur (bez neskorších prístavieb). Treba však povedať aj to, že Tomáš sa svojej stavbe venoval naplno po celé dva roky života. Slamený domček Tomáša Bužeka z Brány v roku 2004. Tento dôležitý precedens, ktorý nepriamo pomohol mnohým staviteľom aj mimo Zaježovej, bol možný najmä vďaka nasadeniu Juraja Hipša, ale aj vďaka otvorenosti a podpore zastupiteľov obce Pliešovce (pod ktorú Zaježová patrí) a jej stavebného úradu. Jeden z prvých troch štandartných slamených domov v Zaježovej. Tretím dôležitým míľnikom stavania zo slamy nielen v Zaježovej je postavenie malého samonosného slameného domu na zaježovskom Sekieri v roku 2011. Samonosný domček na Sekieri. Potenciál tohto materiálu je však väčší - môže poslúžiť aj ako nosná konštrukcia stavby.
Treba si však pri tom dávať podstatne väčší pozor na precíznosť postupov a detaily. Aj tu existuje mnoho príkladov zo zahraničia, ktoré dokazujú, že zo slamy sa dá stavať aj takto. Domček na Sekieri síce nebol prvý na Slovensku, ktorý bol postavený týmto spôsobom, avšak je to veľmi pekná a sympatická stavba. Každoročne v rôznych častiach Zaježovej prebiehajú praktické workshopy nielen o stavaní zo slamy, ale aj o omietaní hlinou a občas aj o iných stavebných technikách. Zaježovania teda majú široké a hlboké skúsenosti nielen so stavaním z prírodných materiálov, ale aj s bývaním v takýchto domoch. Nie všetky sú pozitívne, občas narazili na rôzne problémy, ktoré museli riešiť.
Bežné chyby pri stavbe a ako sa im vyhnúť
V Zaježovej nadšenie každého potenciálneho staviteľa schladzujú skúsenejší harcovníci dvomi konštantami - “Dom ťa bude stáť dva krát viac, než si myslíš a stavba bude trvať tri krát dlhšie než plánuješ”. Ušetriť na izolácii zo slamených balíkov, je dobrý nápad, avšak celkovú cenu domu to nejak radikálne nezníži. A pokiaľ si na vypĺňanie stien balíkmi stavebník najme remeselníkov, či firmu, ušetrené financie sú v porovnaní s celkovým rozpočtom nevýznamné. Cena domu je stanovená predovšetkým jeho veľkosťou a úrovňou vybavenia. Len odborníci sú schopní odhadnúť náklady na všetky možné aj nemožné detaily, ktoré výstavbu sprevádzajú. Niektorí stavebníci sa snažia znížiť celkové náklady používaním recyklovaných materiálov, čo môže, ale nemusí byť dobrý nápad. Kvalitne izolované steny nemajú zmysel, pokiaľ teplo uniká starými oknami, či dverami. Na druhej strane, napr. Kreatívne využitie paliet a pilín s hoblinami na zaizolovanie kamenného obvodového múru.
Stavanie z prírodných a recyklovaných materiálov je vo všeobecnosti časovo náročnejšie ako bežné postupy. Časová náročnosť stavby veľmi narastá aj pri každom odchýlení sa od najjednoduchšieho tvaru domu - kvádra. Predstava okrúhleho domu je síce pre mnohých lákavá, ale takéto netypické tvary treba chápať ako luxus, ktorý si niekto dovoliť môže a iný nie. Ani šetriť na nesprávnom mieste sa neoplatí. Jeden príklad za všetky… Niektoré slamené domy v Zaježovej sú postavené nad zemou, pričom ako izoláciu podlahy tiež využívajú slamené balíky. Problém nastal kvôli tomu, že ich stavitelia nepoužili na podlahu paropriepustné fólie, ktoré by zabránili prenikaniu studeného vzduchu maličkými špárami v konštrukcii podlahy. Tento problém sa dá riešiť, ale je to komplikované.
Detail napojenia okna a steny na ukážke slamenej steny v strednej odbornej škole v Nemecku. Silný vietor sa dokáže pretlačiť cez vonkajšiu omietku, slamenú stenu a a prípadné špáry na vnútornej omietke, kde sú často miesta s kontaktom hliny a nosného dreva (napr. pri stropných trámoch). Špáry na kontakte dreva a hliny sú celkovo Achillovou pätou takýchto domov. Treba si dať veľký pozor pri každom detaile konštrukcie a omietky, aby sa minimalizovali. Stavanie “hurá systémom” a nedbanie na detaily môže mať aj vážnejšie dôsledky. Slama, ktorá je zlisovaná a omietnutá hlinou horí len veľmi ťažko a pomaly, avšak pokiaľ si nedáte pozor pri stavbe pece, či komína, môžu nastať vážne problémy.
V Zaježovej takto zhoreli dva malé experimentálne domčeky (sauny) toho istého staviteľa, ktorý staval rýchlo a lacno, ale vôbec nedbal na bezpečnosť. V Poľsku však pred nedávnom zhorel veľký slamený dom pri výstavbe len kvôli tomu, že stavebníci priebežne nevypratávali slamu, ktorá povypadávala z balíkov. Interiér stavby slameného domu - v tejto fáze je veľmi dôležité dbať na to, aby voľne pohodená slama putovala čo najskôr preč zo staveniska. Mnohí ľudia sa obávajú, že by im slamené domy zjedli myši, či iné hlodavce. Pokiaľ je balík dobré vymlátený, myši nemajú dôvod žrať ho. Je im to nepríjemné a pokúšajú sa o to len vtedy, keď je nejaké zrno na jeho povrchu. Ani na balíkoch, ktoré boli roky odložené niekde na povale, nie je vidno, že by boli krížom-krážom prevŕtané dierami - maximálne sú skraja trochu ohlodané.
Jedno zo základných pravidiel pri stavaní zo slamy znie - žiadne špáry. Balíky nie sú úplne presné kvádre, preto vzniká po uložení do steny medzi nimi medzera. Nečudo, že sa nájdu ľudia, ktorí to po čase začnú trochu zanedbávať. Medzery, ktoré v stene ostanú nie sú len potenciálnym útočiskom pre myši, ale aj mostom, cez ktorý uniká teplo z domu. Slamený panel z Nemecka - prefabrikáty na báze slamy sú vo svete čoraz bežnejšie, pretože poskytujú mnoho výhod. Nevýhodou je ich cena.
Komín a ťah
Keď neťahá pec, kozubová vložka či sporák, obyčajne voláme kominára. KOMINÁR prekontroluje, prečistí, odíde, ale pec je naďalej „lenivá" a nechce v nej horieť. Na vine môžu byť aj veci, ktoré nie sú vyznačené v žiadnej norme. Napríklad chybná konštrukcia spotrebiča, prírodné okolnosti, neznalosť obsluhy pece. Na niektoré príčiny porúch sme už zabudli, no poznali ich naši predkovia a vedeli, ako s ohňom zaobchádzať. Teplý vzduch stúpa hore, takže teplo sa nám drží pod stropom, nie pri zemi, kde ho treba. Teplý vzduch nestúpa preto, lebo je teplý, ale preto, že je ľahší ako okolitý chladnejší. Jeho merná hmotnosť je menšia ako v prípade vzduchu studeného. Teplý vzduch „vypláva“ podobne ako olej nad hladinu vody. Na rozdiel od oleja sa postupne ochladí a rozptýli.
V tepelnom spotrebiči horí palivo a vzniká sálavé teplo a horúci plyn, spaliny. Spaliny postupne odovzdávajú teplo. Keď sa ochladia, stane sa z nich bezcenný teplý dym, ktorý potrebujeme odstrániť z budovy do okolitého ovzdušia. Keďže sú teplejšie ako okolité ovzdušie, stúpajú hore komínom. Preto má komín ťah. Z toho, čo sme povedali, vyplýva, že čím dlhšie sa spaliny nachádzajú v peci (v tepelnom spotrebiči), tým viac tepla jej môžu odovzdať a pec môže toto teplo odovzdať do miestnosti a ohriať ju, čo je dobré. Z tohto hľadiska rozlišujeme spotrebiče s priamym tokom spalín smerom nahor, napríklad kozubové vložky, malé plechové či liatinové piecky alebo kozubové kachle. Ich prevádzka je jednoduchá a istejšia - dym stúpa ako v prírode, logicky rovno hore a spravidla nemajú problém s ťahom. Oproti nim stoja spotrebiče s dlhými ťahmi či dymovodmi. Ide najmä o stavané pece a sporáky (hotové i stavané). Tu spaliny putujú rôznymi kanálikmi, tzv. ťahmi, často aj proti smeru ich odťahu do komína. Pec kladie odpor a spomaľuje tok spalín.
V oboch prípadoch hovoríme o tzv. atmosférických spotrebičoch. Ide buď o pec, kozub alebo kachle, kde sú ohnisko, ťahy i dymovody priamo napojené na vonkajšie prostredie. Nie sú tu žiadne ventilátory ventily a pod. Zmeny vonkajšieho počasia preto vplývajú na chod spotrebiča. Kominári používajú aj pojem atmosférický komín.
- a) V stavanej peci spaliny prúdia aj smerom dolu, kladú odpor ťahovej sile komína. Komín preto musí mať dostatočnú silu, aby dokázal ťahať spaliny doslovne cez bludisko ťahov. Účinnosť pece môže dosiahnuť až 90 % a teplota spalín idúcich do komína je asi 120 °C.
- b) V kozubovej vložke spaliny postupujú smerom hore a obtekajú zariadenia určené na ďalšiu produkciu tepla (ohrievanie vody alebo vzduchu). Účinnosť je už menšia, asi 80 %. Teplota spalín vstupujúcich do komína dosiahne asi 200 °C. Komín preto musí byť vyvložkovaný, ale nemusí mať tepelnú izoláciu.
- c) Jednoduchá piecka má pomerne malú účinnosť, asi 70 %. Nedostatočne využité teplo „utečie“ do komína. Vysoká teplota prehreje komín, no ten nemusí byť tepelne izolovaný.
Komín na svoj chod potrebuje teplo. Ak pustíme do komína studené spaliny, neťahá. Takisto, ak je komín studený, odoberá teplo zo spalín, aby sa zahrial. Spaliny ochladnú a nemajú možnosť stúpať. Komín sa tak upchá štupľom studeného vzduchu a dym sa vovalí dolu do miestnosti. Preto vykurovací systém s pecou nikdy nedosiahne účinnosť 100 %, lebo komín spotrebuje 8 %, ba niekedy aj 20 % tepla vyrobeného v spotrebiči. Skrátka, komín treba „nakŕmiť“ troškou tepla, ktoré vyprodukuje pec.
Hoci to nevnímame, žijeme na dne vzdušného oceánu. Oceán má búrky, prúdy, príliv, odliv a všeličo ďalšie, čo vysvetľujú meteorológovia. Vzniká aj vysoký a nízky tlak vzduchu. Ak je tlak vzduchu nízky, vzduch je ľahší, akoby riedky, dusíme sa, točí sa nám hlava. Aj piecka vtedy „lapá dych“. Dym, hoci je horúci, má takmer takú istú mernú hmotnosť ako okolitý vzduch. Nemá veľmi dôvod stúpať hore komínom a natlačí sa do miestnosti. Riešenie je jednoduché, musí byť ešte horúcejší, aby stúpal. Nie vždy je technicky možné riešiť to úpravou pomerov v spotrebiči. Aj slnko svietiace na komín spôsobí podobné problémy. Ak slnko intenzívne svieti na komín, môže ho zahriať aj na teplotu 60 °C. Stúpajúci dym má na počiatku kúrenia asi 50 °C a neprerazí cez zátku z horúceho vzduchu. Tu nepomôže kominár, kachliar, technika, iba logika a skúsenosti našich dedov. Riešením je len intenzívne predkúrenie, no rozumnejšie je kúriť podľa polohy slnka.
Podľa skúseností s miestnym počasím môžeme zakurovať iba v určité denné hodiny. Po zakúrení už problémy nenastávajú, lebo komín aj pec sú zahriate na správnu teplotu ako hladko bežiaci motor auta.
- a) Vietor naráža na vysokú budovu a zatláča dym smerom dolu.
- b) Podľa vyhlášky by mal byť komín vysoký až vyšší ako okolitá zástavba.
- c) V minulosti sa navýšené komíny jednoducho „prilepili“ o susednú budovu.
V období lacného plynu sa komíny prestali nadstavovať. Pôvodný komín odstavili z prevádzky a vykurovalo sa plynom. Obnovením lokálneho vykurovania sa problémy otvorili znovu, ale zatiaľ ich legislatíva náležite nerieši. Niekedy má komín tzv. záporný ťah. Po otvorení dvierok spotrebiča sa do miestnosti valí prúd vzduchu, a ak sme zakúrili, aj dym. Je tu rozdiel medzi tlakom vzduchu v dome a vonku. Čo robiť? Pred zapálením ohňa otvoríme dvierka spotrebiča a intenzívne vetráme miestnosť i dom. Po chvíli sa tlaky vyrovnajú, ba dokonca komín začne ťahať smerom hore. Až vtedy zakúrime a ešte chvíľu vetráme. Spotrebiče, ktoré majú samostatný prívod vzduchu zvonku (kozubové vložky), touto poruchou trpia menej, lebo si tlak vzduchu priebežne vyrovnávajú.
Najmä v prípade radovej zástavby môžu vzniknúť chaotické vzdušné prúdenia. Vietor naráža na stenu vysokého domu a tlačí do susedného nižšieho komína. Pomôže iba nadstaviť komín do výšky. V minulosti stavebný zákon prikazoval majiteľovi vyššieho domu, aby uhradil nadstavenie alebo prestavbu nižšieho komína a jeho pripevnenie k fasáde susedného vyššieho domu. Dodnes nájdeme komíny prilepené na vysokých susedných domoch. Nie je to estetické riešenie, ale funguje. Už to nie je povinnosť a zákon na doriešenie takýchto prípadov akoby zabudol.
Trh je plný rozličných „zaručených“ technických riešení ťahu - odsávacích komínových hláv či rotačných nástavcov, ktoré posilňujú ťah komína. Ale pec a komín tvoria jednotný celok. Pec bez komína nefunguje a komín bez pece nepotrebujeme. Pec potrebuje komín s danou prierezovou plochou a istým nadtlakom. Jednoduché riešenia bez znalosti obidvoch problematík pomôžu iba veľmi obmedzene.
- a) Ak na vrchol komína zasvieti slnko, dokáže ho prehriať aj na 60 °C. Vytvorí sa zátka z horúceho vzduchu (nenastáva prúdenie cez celý komín, len ohrievanie mikroprúdením vnútri „zátky“).
- b) Ak spaliny majú na počiatku kúrenia vysokú teplotu, prerazia zátku z horúceho vzduchu a komín chytí ťah. Nie každá konštrukcia spotrebiča umožní tzv.
- c) Istým riešením je komínová hlavica, ktorá zatieni tzv. komínovú hlavu a slnko ju až natoľko neprehreje. Štart pece je menej problematický. Komínová hlavica okrem toho dokáže čiastočne eliminovať aj veterné prúdy a iné vplyvy počasia. Najrozšírenejšia je „Medingerova hlavica“. Na moderných komínoch už nie je najúčinnejšia.
Ak pec odrazu neťahá a porucha je náhla, obvykle spadli sadze do tzv. sopúcha a komín je nepriechodný. Problém vyrieši kominár alebo si komín prečistíme sami. Pokúšame sa nezakurovať v tento čas. Riešenie je komplikované, kominár by mal spolupracovať s kachliarom. Podmienky vonkajšieho fungovania komínov sú stanovené len obmedzene. Poruchu nevnímame, iba ak prekročí únosnú mieru a prejaví sa. Pec i komín sa postupne zaniesli sadzami. V okolí sa mohli vykonať stavebné úpravy, na zelenej streche dorástli listy ku komínu.
Žiaľ, vyskytujú sa aj podvodníci, ktorí na skúšku zakúrenia použili presušené drevo napustené horľavinou. Takýto oheň je krásny, vytvorí horúce spaliny a prehreje si komín. Ťah je dokonalý. Kúrenie je neúsporné, ale laikovi sa páči. Ak zakúrime štandardne, spotrebič neťahá. Čo proti tomu môžeme urobiť? Stavbu spotrebiča vyplatíme až po vykonaní riadnej skúšky zakúrením a následným kúrením niekoľko hodín. Nekupujme kozubové vložky neplánovane, impulzívne. Kozubovú vložku, poprípade aj iný spotrebič, kupujeme vždy s odbornou montážou. Je to drahšie, ale so zárukou. Seriózna firma alebo živnostník nedáva záruku za spotrebič, ktorý nedodal.
Spotrebiče často neťahajú vplyvom zlej obsluhy. Kúrenie v sporáčikoch a tzv. peterkách našich dedov je za nami. Tu zhorelo naozaj všetko. Papiere i staré topánky. Neúčinne, s dymom a smradom - každý kúril, ako vedel, aj zle a bez návodu. Zlozvyky obsluhy dodnes pretrvávajú. Príčinou môže byť aj to, že návody na používanie spotrebiča sú len náznakovité. Pri prípadnom spore sa ťažko hľadá pravda. Kachliari tvrdia, že zákazník nevie kúriť, a zákazník, že je zlá pec. Kachliari márne už roky robia osvetu o kúrení, ľudia však spaľujú všetko, čo horí.
Pri poruche ťahu nikdy nevoláme len jedného odborníka. Môže vzniknúť tendenčné riešenie. Bude sa snažiť predať len svoj produkt. Voláme kominára, nezávisle od neho aj kachliara a prípadne ešte iného kachliara. Až potom vieme približne určiť, čo treba urobiť. V sporných prípadoch vyplatíme honorár, len ak sa dostaví výsledok. Na druhej strane, dodávateľ len ťažko pôjde do rizika, že odberatelia pece budú hľadať chyby - „blchy v kope sena“ -, aby znížili cenu. Toto tvrdenie je iba ľudová povera. Pri silnom ťahu môže vzniknúť dobrá horúca pahreba (najmä pri uhlí), ktorá vydá sálavé teplo, ale ďalší produkt, horúce spaliny, vyletí na ulicu bez náležitého úžitku. Preto je potrebné zosúladiť ťah komína s ťahom potrebným na účinnosť spotrebiča. Na dodávaných spotrebičoch je uvedená potrebná sila ťahu v pascaloch a kominár meracím prístrojom odmeria ťah komína.
Komínový nadtlak nemá byť nižší, ako požaduje spotrebič, ale nemal by byť ani neúmerne vyšší. Vtedy škrtiaca klapka nepostačí na utlmenie ťahu v spotrebiči. Norma horný kladný rozdiel neurčuje. Ak zapojíme napríklad malé kachle (tzv. peterky) do moderného komína s priemerom 200 mm, komín sa zachová ako vysávač. Väčšinu tepla zhltne. Na stavaných peciach používame rôzne zariadenia, ktorými vzájomný ťah komína a pece regulujeme. Ľudová povera. Účinnosť komína závisí nielen od výšky, ale aj od prierezu, tepelných vlastností a vnútorného povrchu. Navýšiť komín rozličnými plechovými rúrami je možné, ale nevhodné pri moderných spotrebičoch. Nadstavená plechová rúra sa môže ochladiť a bude pôsobiť skôr ako zátka. Ak je toto riešenie potrebné, nadstavovací kus má byť tepelne zaizolovaný. Ak pripojíme k úzkemu, ale vysokému komínu spotrebič, ktorý si vyžaduje široký komín, napríklad do komína s prieduchom 15 × 15 cm zapojíme kozubovú vložku vyžadujúcu priemer 200 mm, navyšovanie nepomáha. Vložka síce ťahať bude, ale pri prikladaní bude zadymovať.
Praktické rady na záver
Písať o potenciálnych problémoch a rôznych chybičkách a chybách, ktoré narobili stavitelia-experimentátori nielen v Zaježovej, by sa dalo ešte veľa. V súčasnosti už aj na Slovensku existuje dosť možností zúčastniť sa praktického workshopu a učiť sa na iných stavbách pod vedením odborníkov. Pozerať web, filmy na webe, či čítať knižky, alebo články, ako je aj tento je fajn, ale nestačí to - dôležité je na materiál si siahnuť a robiť s ním. Alebo prenechať vedenie prác skúseným ľuďom s dostatkom skúseností. Jedným z najskúsenejších odborníkov na nízkorozpočtové prírodné staviteľstvo je Tomáš Bužek z Brány. V súčasnosti sa venuje predovšetkým organizovaniu kurzov.
Pokiaľ sa rozhodujete, či si postaviť slamený dom s hlinenými omietkami, nech je Vám povzbudením, že ľudia, ktorí v nich už roky bývajú, si teraz pochvaľujú nízke náklady na vykurovanie a celkové pohodlie takýchto budov. A aj keď takýmto spôsobom nezredukujete náklady na stavbu na polovicu, môžete ušetriť niekoľko tisíc eur, ktoré sa vám určite zídu niekde inde.
tags:
